Znáte to, dočetli jste jednu úžasnou sérii či knihu a tak nějak nevíte, po čem sáhnout dál, protože si myslíte, že teď nedokážete číst nic. Co když to nebude stejně dobré? Co když to naopak bude lepší? Anebo co když si prostě od poslední knihy musíte dát nějaký časový odstup, abyste se vzpamatovali a mohli zkusti zase něco dalšího? Nechtěně si tak můžete i přivodit knižní blok, který ne a ne prolomit. Co děláte, když víte, že chcete číst, ale nějak se k tomu nemůžete donutit?
Ako to vidím ja?
Knižný blok popravde nepoznám. V svojej „čitateľskej kariére“ (ak to tak môžem nazvať) som sa ním ani nestretla. Keď bolo obdobie, že som nečítala, žiadnu knihu niekoľko týždňov, bolo to vyslovene pre nedostatok času a iné záujmy. Ale to nebol blok, v tej chvíli som o čítanie nemala dobrovoľne záujem.
Do čítania som sa nikdy nútiť nemusela, obzvlášť posledné roky sa skôr musím krotiť, ale našťastie nemám problém čítať i za jazdy alebo pri zvýšenom hluku. Dajte mi do ruky dobrú knihu a ja prestávam vnímať okolie. A veľmi rada sa vrhám z jednej knihy do druhej. Bežne ich mám rozčítaných niekoľko, pod desať to nekleslo už pekných pár mesiacov.
Po dočítaní napínavej detektívky skočím do ženského románu, odtiaľ do oceňovanej YA novinky a následne otváram spoločenský román a hlbšími myšlienkami. Milujem tú pestrosť, aké knihy ponúkajú a najradšej by som ich prečítala všetky. Naraz. Po dočítaní knihy, ktorú som bez váhania zaradila k tým najobľúbenejším, sa púšťam do ďalšej.
Možno to súvisí s tým, že za tie roky mám proste na knihy dobrý odhad. Kým kedysi som sa často čítala knihy iba na základe niekoho pozitívnej recenzie alebo odporúčaní, dnes už si viac vyberám. Pretože ono je krásne, že niekomu sa kniha páčila, ale čo z toho pre mňa, keď práve ten žáner či typ zápletky nijak neobľubujem. Vyrástla som i z teenagerskej literatúry a keď už siahnem po YA, musí ísť o naozaj dobrú knihu, ktorá zaujme práve i dospelých.
Dnes už si teda knihy vyberám, sústredím sa na anotáciu, autora, žáner, prečítam si ukážku. Stále mám z čoho vyberať, na trhu je ohromne množstvo skvelých kníh a ja milujem pohľad do mojej knižnice, kedy ju očami preletím a nájdem knihu, do ktorej sa pustím, ktorú si vezmem na cestu alebo ňou prelistujem pred spaním (ešte jednu kapitolu… však to poznáme) hneď ako dočítam tú, čo mám práve v rukách.
Práve pre tú hromadu kníh, o ktorých viem, že budú dobre a budú ma baviť, sa do nich nemusím prehovárať. Naopak, teším sa na ne. Nemusí to byť ani ďalší fantastický čitateľský zážitok. Stačí, že ide o dej, ktorý ma oslovil. Nestáva sa mi tak, že by som po dočítaní skvelej série alebo knihy mala obavy z čítania niečoho ďalšieho. Jednoducho si to prečítam.
. . .
Projekt Jarní dumání 2, článkov zameraných na knižné témy, vymyslela Syki z knizni-doupe.cz.
4 komentáre
Tak to ti závidím.Já čas od času čtecí blok mám, ale není to tím, že bych četla špatné knihy, ale prostě někdy nemám náladu (občas i pár týdnů) a čtu velmi málo nebo vůbec. Ale o to víc si pak užívám, když čtu hodně. 🙂 A knihy už si taky vybírám pečlivěji. I když mám pár blogerů, u kterých vím, že mají podobný vkus. 🙂
Ja som práve kedysi sledovala veľa blogov a skrátka som chcela všetky tie chválené knihy. Dnes už sledujem iba tie dobré blogy, kde viem, že ich autor má podobný vkus, presne ako píšeš ty. A na knihy som ešte prísnejšia, o to väčšiu radosť mi ale robia 🙂
Mám to ako ty, vyslovene čítací blok som asi nikdy nemala. Akurát sa mi stáva, že mám chuť na nejaký druh literatúry, a práve z toho druhu nemám doma žiadnu novú knihu. To musím ísť potom urýchlene do knižnice, alebo niečo kúpim. Ale viem si predstaviť, že pri tvojich zásobách kníh ti niečo takéto nehrozí. 🙂 Asi je to naozaj tou rôznorodosťou. Keby som celý čas čítala iba YA alebo sci-fi, možno by bolo čítanie skutočne trochu únavné. Ale mávam vyslovene chuť na konkrétny druh literatúry – napríklad teraz mám za sebou detektívku a dva veľmi dobré romány a cítim, že prichádza čas na nejakú sci-fi alebo fantasy. Už sa len dostať do knižnice. 🙂
A presne ako ty, tiež si knihy poriadne vyberám. Síce ma dokáže zlákať nejaká vychvaľovaná kniha, ale záleží od toho, kto ju vychváli. 🙂 A mám pocit, že za tie roky sa už trochu poznám, takže dokážem odhadnúť, čo bude pre mňa dobré a čo nie. Na knihu, ktorá by ma vyslovene rozčuľovala, som narazila naposledy pred rokom, a to bolo na odporúčanie rodinného príslušníka (Kroky k slnku). Keby som dala na svoj knižný inštinkt, bola by som toho zážitku ušetrená. Ale zasa písanie recenzie som si užila 😀
Jediné, kedy dokážem čítať viac kníh po sebe, sú severské krimi. Inak to tiež musím striedať. Ale to je práve na tom nádherné, ako sa z fantasy sveta dostaneme do vesmíru, odtiaľ cez chladné Nórsko alebo slnečné Taliansko až do sci-fi budúcnosti . Asi by som tiež nedokázala byť fanúšik iba jedného žánru, to by bola celkom nuda 🙂
Inak pred priateľom, keď sa ma pýta, prečo mám tak veľa neprečítaných kníh a stále si kupujem nové, to oddôvodňujem práve tým, že občas mám chuť na iný žáner, tak potrebujem mať k dispozícií obrovský výber. Aby sa mi nestalo, že dočítam knihu a nutne si potrebujem prečítať niečo úplne iné, a ja by som to doma nemala. Veľké pochopenie pre to nemá, sám nečíta, ale už iba pokrúti hlavou a ďalej to nerieši 😀
S tými Krokmi k slnku si ma veľmi nepotešila, knihu som už dávnejšie kupovala mamine, ale s tým, že ja si ju prečítam tiež. A pozerala som i po ďalšej autorky knihe Beznadějný případ? Tak snáď to nebude tak strašné.