To nejlepší nakonec. Víte, co je to fanfikce? Četli jste někdy nějakou fanfikci? Psali jste nějakou? Chtěli byste být nějaké součástí? Jak se na fanfikce vůbec díváte? Z některých fanfikcí vznikly dokonce knihy. Myslíte si, že je to vůči originálu fér? Je to podle vás plagiátorství? Anebo je vám to tak nějak jedno?
Ako to vidím ja?
Fanfikciu, resp. známe príbehy v podaní fanúšikov nevyhľadávam. Oni ma totiž vôbec nebavia. Mám rada knihu tak, ako ju napísal jej autor. A keď autor dej ukončil, hoci sa môže zdať otvorený, tým je pre mňa kniha ukončená. Ale ďalšie poviedky, vlastné verzie, iné konce, iné vzťahy… to ma popravde nezaujíma.
Iná vec je, keď z fanfikcie vznikne nakoniec kniha. Keď sa postavy a príbeh napíšu do takej podoby, že niekomu stojí za to to vydať, resp. preložiť, a je z toho viac či menej odlišný príbeh. Keď majú postavy iné mená, dej sa odohráva v inom prostredí, zmení sa motív. No úprimne, ja to väčšinou ani nepoznám. Ono originálny príbeh dnes už aj tak nikto nevymyslí, všetky možné zápletky, obraty, milostné trojuholníky a typy postáv či prostredia boli už aj tak dávno vymyslené a napísané. Do akej miery je to plagiátorstvo musia rozhodnúť povolanejší, až tak veľa v tejto oblasti nemám naštudované a načítané.
Takže taká drobnosť, že sa jeden autor inšpiroval u druhého a jeho knihu prepísal do vlastnej podoby, to už ani za fanfikciu nepokladám. A takú knihu si kľudne prečítam. Napríklad u asi najznámejšej „fanfikcie“ 50 Shades mi to bolo jedno, pretože tetralógiu Twilight som nečítala. Že ide o fankfikciu práve tejto upírčiny som vedela iba vďaka mediálnej masáži, ale nakoľko ide o rovnaké príbehy, postavy, vzťahy a zápletky som nemala ako poznať.
Fanfikciu ako takú, poviedky, kde ich autor z originálu vezme napríklad postavu a vymyslí si nejakú scénku či pokračovanie, to nie je nič pre mňa. Ja si chcem v pamäti uchovať autorov príbeh a nie desiatky verzií toho, čo sa mohlo stať alebo ako mohla kniha pokračovať po tom, čo som dočítala poslednú stránku. Keďže fanfikcie nečítam, je celkom logické, že ich ani sama nepíšem. Spisovateľské ambície nemám, popravde som ani nikdy netúžila napísať vlastnú knihu, nikdy som neposkladala ani len básničku. Samozrejme ale chápem, že nie každý sa chce so svojou obľúbenou sériou hneď rozlúčiť, prípadne je nespokojný s koncom, tak si vymyslí svoju vlastnú verziu. Prečo nie. Ale ja si radšej otvorím ďalšiu knihu.
. . .
Projekt Jarní dumání 2, článkov zameraných na knižné témy, vymyslela Syki z knizni-doupe.cz.
2 komentáre
Musím přiznat, že já vlastně měla fanfikce vždycky ráda. Nevím, prostě mě to baví číst, pokud to teda dává smysl. Ono se někdy stane, že fanfikce pomalu převýší původní dílo, je perfektně promyšlená, drží se charakteristiky postav… Ale to člověk nezjistí, dokud si nějakou tu vážně dobrou nepřečte. =D
Mne sa páčilo, ako to vyjadrila Katka na svojom blogu: „Existuje nepřeberné množství skvělých knih a úžasných příběhů, které nikdy nestihnu přečíst, tak proč bych měla číst něco, co už znám i kdyby to bylo sebelepší.“
Asi tak nejak podobne sa k tomu staviam i ja a z podobného dôvodu ani nečítam jednu knihu dvakrát. Chcem sa dostať k ďalšej, objaviť nový príbeh, novú obľúbenú knižku.
No verím tomu, že niektorí fanúšikovia musia byť naozaj šikovní a vytvoriť poviedky, ktoré by prekonali i samotného autora 🙂 . Ak by mi niekto známy poslal odkaz, alebo nejaký obľúbený bloger o takej poviedke nadšene hovoril, asi by som sa tomu nebránila a s radosťou si ju i prečítala.