Adamkova knižnica O knihách

Ilustrovaný atlas mýtov pre deti

23.8.2018

Máte radi mýty? Mňa veľmi baví čítať, ako naši predkovia vnímali vznik sveta, prírodné javy, aké mali zvyky a tradície. Najradšej mám tie zo severnej Európy a je jedno, či fínske alebo islandské. Niečo málo viem aj o gréckom a egyptskom svete.

Pred pár dňami vyšiel nádherne ilustrovaný Atlas mýtov a moje zvedavé ja zaplesalo. Najradšej by som už teraz Adamka zahrnula informáciami o rôznych bohoch, hrdinoch a čudesných zvieratách.

Atlas mýtov – Hrdinovia, bohovia a príšery na mapách dvanástich tajuplných mytologických svetov vychádza v slovenčine aj v češtine v nakladateľstve Ella & Max. Stojí za ním Thiago de Moraes. Ako otec malých detí hľadal spôsoby, ako im priblížiť mýty a legendy. Znova si o nich čítal a zapojil aj svoju fantáziu. Tak vznikol Atlas mýtov.

Autor sám priznáva, že nie je jeho snahou prerozprávať všetky mýty. Ani ísť do podrobností. Koniec koncov to ani nie je možné, existuje viacero výkladov a obsiahnuť by ich nedokázala asi ani odborná publikácia pre dospelých. Atlas mýtov je pre deti. Má v nich vzbudiť záujem, fantáziu, ukázať im aj iné svety. A to sa knihe podarí na jedničku.

Autor si vybral dvanásť svetov. Svet pôvodných Severoameričanov, aztécky, janomamský, írsky, grécky, severský, egyptský, slovanský, hinduistický, japonský a polynézsky.

Atlas je rozdelený na štyri časti. Postupne predstavuje každý svet. Na úvod krátke zoznámenie, čo bolo pre danú kultúru typické. Nasleduje dvojstrana s mapou, ako vnímali svet okolo seba alebo jeho stvorenie. Hneď potom sú vybrané príbehy v podobe prerozprávaných mýtov a legiend. A posledná časť každého sveta je venovaná nadprirodzeným bytostiam alebo zaujímavostiam tej ktorej kultúry.

Najväčším lákadlom sú bezpochyby ilustrácie. K tým nemám jedinej výtky, za mňa dokonalé prepojenie farieb a nápaditosti, nie sú gýčové, rušivé ani nijak nevhodné a nechýba im nápaditosť a sem-tam i humor. Ale vážne, ja som z nich unesená.

Ako som spomínala a najmä ako upozorňuje autor i vydavateľ v úvode, kniha nejde nijako do hĺbky. Príbehy sú naviac prerozprávané a autor do nich sem-tam vložil svoju pripomienku. Vtipne a decentne. Popravde by som chcela mať jeho schopnosť pohodovo rozprávať, pretože by ma bavilo Adamkovi hovoriť o histórii len tak, bez knihy alebo obrázkov.

Čo ma trochu mrzí je počet vybraných príbehov. Nevadí mi zjednodušenie ani krátkosť, ale u každej kultúry ich je veľmi málo a ja by som sa vážne rada touto formou dozvedela viac. Väčšinou sú totiž len na dve strany, niektoré svety dostali raz tak veľký priestor. Byť v detskom veku, tak mám milión ďalších otázok na všetky spomenuté bytosti a postavy.

Chválim, že autor to zobral naprieč celým svetom, od tých najznámejších ako sú pre nás Sever, Grécko a Egypt až po tie, o ktorých sa u nás toľko nehovorí. Priznám sa, že o janomamskom a jorubskom počujem prvýkrát a ani polynézsky mi nebol veľmi známy.

Aktuálne ma najviac zaujal írsky svet, pretože sa tam budúci mesiac chystáme. Takže viem, že si máme dávať pozor na Selkie a Banshee.

Na konci knihy je aj menný register vystupujúcich postáv. A keďže tie aztécke a írske sú na výslovnosť celkom zložité, rozhodli sa ich mená neprepisovať, ale uviedli do zátvoriek výslovnosť. Môžete si tak lámať jazyk na menách ako Mictlantecuhtli [miklantekutli] alebo Centzonmimizcoa [sentsonmimiškoa].

A ešte jeden zaujímavý poznatok. Mňa dejepis bavil, ale len pokiaľ neprišlo na roky. Fakt si nepamätám ani väčšinu pomerne dôležitých dátumov. Ale príbehy, to je iné. To sa pamätá ľahko. A potom aj tie roky alebo aspoň zaradenie do storočia ide ľahšie, keď je záujem a zvedavosť. O svetových vojnách som sa najviac dozvedela a roky si zapamätala až v dospelosti skrz pútavé beletristické romány, nie z hodín dejepisu (a to sme mali skvelého učiteľa). Preto verím, že práve vďaka podobne spracovaným knihám sa deti naučia najviac.

V Atlase mýtov roky takmer nie sú. Autor deti veľmi nezaťažuje informáciami v ktorých storočiach jednotlivé civilizácie existovali. Až na výnimky, kde to má celkom zmysel (napríklad pri zmienke o severských bohov, ktorí boli uctievaní až do 13. storočia, čo nie je až tak dávno z pohľadu ľudskej histórie). Za to má u mňa ďalšie plus. Pre vekovú skupinu, na akú Atlas cieli je to zbytočné, 2356 pnl im aj tak nič nepovie, naviac konkrétne dátumy z tej doby prakticky neexistujú. Že ide o dávne kultúry je jasné akosi prirodzene.

Takže ak by som to zhrnula, Atlas mýtov by nemal chýbať v detskej knižnici. Ja viem, že to tvrdím o veľa knihách, ale v tomto som nevinne. V súčasnosti vychádzajú naozaj nádherné tituly a viesť deti k čítaniu a poznávaniu je naozaj jednoduché. S knihami ako táto to ide samé. Jediné, čoho je málo, je počet vybraných príbehov. Pretože verím, že i deti to bude baviť a budú sa chcieť dozvedieť viac.


Za knihu k recenzii ďakujem vydavateľstvu Ella & Max.

Mohlo by sa Vám páčiť

Žiadne komentáre

Zanechať odkaz

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.