Hora

To by ma úprimne zaujímalo, čo je na tej knihe tak magické. Keď som si ju prvýkrát prezrela v kníhkupectve, bola to láska s prvou stranou a hoci som ju vtedy nekúpila, vedela som, že čoskoro bude naša. Ked som pár týždňov na to priniesla Adamovi deväť nových kníh, Hora bola tá naj. Prvá, hneď ju chcel prečítať opakovane a potom znova a znova, druhý aj tretí aj ďalší deň. A stále ju čítame, alebo skôr o nej hovoríme, niekedy hovorí len Adamko, pretože textu máličko a celostránkové ilustrácie hovoria za seba, už ju pozná.

Aj po čase som v tých jednoduchých kresbách dokázala nájsť niečo nové, nejaký detail ktorý mi predtým unikol.

Viem, že knihu vnímame každý inak, ja v nej vidím niečo iné ako Adamko. Ale na tom nezáleží, keď po zatvorení poslednej strany povie „ešte raz“, viem, že som dobre vybrala.

Najskvelejšie je, ako sa o nej dá premýšľať a hľadať rôzne skryté významy, ktoré tam možno ani autor nezamýšľal, ale čitateľ ich tam vidí lebo si v nej premieta svoj život. Aké by to bolo stratiť sa v lese, byť sám, len on(a) a hora, potok, kamene, ryby… Zabudnúť na všedné starosti a nechať sa uniesť spontánnou radosťou bytia v prírode a prebudiť v sebe čosi dávno schované, divoké.

Vysoká, úzka, krátka, jednoduchá a pritom tak bohatá. Pre mňa veľké knižné prekvapenie.

• 

• 

• 

• 

•