Elizabeth Labanová – Esej o tragédii

Čítala som Kam zmizla Aljaška a bola som nej unesená. Nemenej ma dostala kniha Proč? 13x proto. Takže keď som objavila, že Host vydal novinku, ktorá sa na ne podobá, trvalo mi asi tak minútu, než som mala knihu objednanú.

Autor: Elizabeth Labanová
Názov: Esej o tragédii
Rok vydania: 2014
Vydavateľ: Host
Počet strán: 285
Orig. názov: The Tragedy Paper

. . .

V prvom rade musím povedať, že ak ste obe spomínané knihy čítali, môže vás Esej o tragédii sklamať. Pretože v podstate celý čas čakáte niečo podobné. Nehovorím, že tragédia sa nestane, koniec koncov, celá kniha je o tragédii, ale táto je iná. Ale aby som nepredbiehala…

Sedemnásťročný Tim Macbeth prestupuje na Irvingovú školu, aby tu dokončil stredoškolské štúdium. Motto školy hlása „Vojdi, priateľa najdi a priateľom sa staň“, ale Tim ako albín túži po čo najmenšej pozornosti. Skutočnosť, že sa ešte pred nástupom do školy, vplyvom nepredvídateľných udalostí, zamiluje do hviezdy ročníku Vanessy, mu jeho snahu zostať nenápadný trochu skomplikuje. A Vanessa, ktorá by jeho city rada opätovala, mu to tiež veľmi neuľahčuje.

Duncan na začiatku štvrtého ročníka myslel iba na tri veci. Akú izbu na dostane, aký „poklad“ mu zanechal predchádzajúci obyvateľ a o čom bude jeho esej o tragédii. Ani vo sne by ho nenapadlo, že dostane izbu po „tom albínovi“, že poklad budú CD-čká s jeho príbehom a že prakticky našiel materiál na svoju esej o tragédii.

„No? Postav iglú, zasaď strom… A co dál?“ podívala se na mě.
Stála skoro na špičkách. Zjevně se mnou flirtovala. Bylo to úžasné. Zahnal jsem všechny špatné myšlenky. Nehodlal jsem si tuhle chvíli nechat ujít. A vtom se najednou otočila a zmizela v koupelně.

Autorka vsadila na dve dejové línie, ktorá sa vzájomne neustále dopĺňajú a striedajú. Duncan nastupuje do posledného ročníku strednej školy a podľa zvyku si nájde na izbe malý darček od predchádzajúceho majiteľa. Ten jeho „poklad“ sú CD-čka, na ktorých minuloročný maturant Tim Macbeth nahral svoj príbeh. O ceste z domu do školy, o stretnutí s Vanessou, prvých dňoch na škole, tajnom vzťahu s Vanessou, plánovaním koncoročnej hry maturantov s priateľom Vanessy Patrickom a najmä o tragédií.

Timovo rozprávanie Duncana ovplyvňuje viac ako by si spočiatku priznal. Na jednej strane nechce počúvať o tragédií, ktorá sa ho stále dotýka, na druhej strane sa túži dozvedieť viac. A presne tak i čitateľ. Dej sprevádza nevyhnutná atmosféra tragédie, ktorá vás núti obracať stránky ďalej a ďalej, a zistiť konečne, čo sa naozaj stalo. Toto napätie spolu s pútavým čítaním sa autorke naozaj podarilo. Dej je svižný, stále sa niečo deje.

K postavám som si spočiatku cestu nenašla, ale každou kapitolou mi boli sympatickejší a ja som ich začala chápať. Ich obavy, pocity i starosti. Čo si ale určite zamilujete, je Irvingova škola a to najmä pre akcie, ktorými svojím študentom z času na čas spríjemňuje štúdium a kvôli jedlu, ktoré sa tu servíruje.

Esej o tragédii je kniha z kategórie pre mládež, ale young adult ak chcete, a písaná najmä pre mladých. Je o stredoškolákoch a ich životoch. Je jednoduchá, no pritom silná a pôsobivá, a pravdepodobne sa i po jej dočítaní občas zastavíte a pripomeniete si ju. Je skrátka krásna, ak sa viete vžiť do role stredoškoláka, ktorého trápia iné veci, ako dospelých. A užijete si ju bez ohľadu na vek. Môžete ju prečítať ako obyčajný príbeh o mladých ľuďoch, alebo ju môžete číta pozornejšie a zamyslieť sa nad všetkými položenými i nevypovedanými otázkami.

Román ma rozhodne nesklamal. Niektoré očakávania naplnil, niektoré prekonal, takže tých pár drobností mu veľmi rada odpúšťam, knihu zaraďujem k obľúbeným a odporúčam každému, komu je tento žáner blízky.