E L James – Fifty Shades of Grey

„Strhující erotický román o temných touhách v každém z nás.“

Tak znie upútavka na aktuálny bestseller, ktorý trhá rekordy v predajnosti. Takže z jednej strany počujete, ako sa kniha predáva a milióny žien po celom svete sú z nej nadšené, na druhej strane, väčšina recenzií a komentárov (aspoň tie, na ktoré som narazila ja) sú negatívne. Každopádne o knihe sa hovorí, takže som o nej doma hovorila aj ja, až som si ju raz po príchode zo školy našla na stole. Mám skvelého priateľa.

Od románu som nemala žiadne očakávania. Čo sa ukázalo ako správne. Z rôznych recenzií som získala predstavu, že pôjde o brakovú literatúru s drsným sexom na každej druhej strane. Tak literárny klenot to nie je, s tým súhlasím. Hlavná hrdinka bola ešte v prvej pätine knihy panna a hoci sa to potom rýchlo zvrtlo, do konca knihy nebolo vôbec veľa sexu a už vôbec nebol drsný. Gordon od Edith Templetonovej bol drsný, nie Fifty Shades of Grey.

To, že ju párkrát priviazal a raz spravil bičíkom ešte nepovažujem za nezvyklé erotické chute, na druhej strane, samotná prítomnosť herne tomu ten nádych dáva, no prezatým z nej moc nevyskúšali. Ale tak možno to príde s ďalšími dielmi i keď niečo mi hovorí, že sa to zmení skôr na romantickú lovestory.

Hlavný hrdina Christian bol celkom sympatický. S tou povahou (všetko musí ovládať) bolo hneď jasné, že má tajomnú minulosť o ktorej nie moc rád rozpráva. Ale pre väčšiu dôveryhodnosť by som mu pár rokov pridala. Naopak Anastazia mala na svoj vek pomerne nevyzrelé monológy vo svojej hlave a po čase ma celkom bavil opis jej špirálových orgazmov a oslovovanie jej čerstvo získanej sexuality ako „vnútorná bohyňa“. Celkovo mi prišla trochu nechápavá a otravná.

Aj napriek 606 stranám som nemala pocit, že by sa autorka opakovala v opisovaní toho, čo sa stalo pár strán dozadu. V čom sa ale opakovala, boli použité slová a vety (najmä tie Anine). Ale možno to bolo prekladom. Diálogy ma kupodivu moc neiritovali, hoci to bola práve tá časť, ktorej som sa pred čítaním najviac bála. Asi som po týždňoch nad skriptami a štúdiom dvoch oborov vďačná za nenáročnú beletriu (asi určite).

Príbeh síce nie je originálny (a popravde, čo je dnes originálne?), ale číta sa naozaj rýchlo. Mne to dva týždne trvalo len preto, že zmysel pre zodpovednosť voči školským povinostiam bol silnejší ako podvedomý hlások „ešte jednu kapitolu“. Myslela som si, že sa mi kniha páčiť nebude, ale nakoniec ak by som ju mala ohodnotiť, tak by som dala 75%. Stačí do nej ísť bez veľkých očakávaní a hneď na začiatku ju brať ako síce pútavý, ale inak nekomplikovaný príbeh o dvoch rozdielnych ľudoch, ktorý si to doprajú dva-tri krát po sebe pričom každý chce niečo úplne iné. Naviac má celá trilógia pekné obálky, takže si zrejme dokúpim aj pokračovania.