Na pláži v Panxóne našli telo utopeného muža. Spočiatku nič nenasvedčuje tomu, že by nemalo ísť o sebevraždu, ale spôsobom, akým mal utopený zviazané ruky hovorí o niečom inom. Leo Caldas sa so svojím asistentom Rafaelom Estevézom púšťa do objasnenia možnej vraždy. Spočiatku nemajú žiadne stopy a hoci miestny veľmi zhovorčivý nie sú, predsa len tu a tam povedia niečo, čo hlavných vyšetrovateľov zavedie až do mŕtveho minulosti, ktorá zdá sa zasahuje aj do súčasnosti.
No kým zodpovedajú na mnohé otázky, čaká ich dlhá cesta. Samotný priebeh postupuje krôčik po krôčiku k objasneniu dvoch záhad. Kto zavraždil Justa Castela? A čo sa stalo pred trinástimi rokmi na lodi Xurelo?
Tempo knihy je pomalé a čitateľ sa nedočká výraznejších akčných momentov, ale i napriek tomu dokáže autor zaujať a vtiahnúť do deja. Ten je veľmi prepracovaný, dozvedáme sa nielen o Leovom živote a jeho otcovi, ale i povahe Galijčanov a celkovo miestnom prostredí. I typické pobrežné počasie je opísané veľmi verne a zohráva svoju úlohu v príbehu.
„Hora Monteferro a ostrovy Estelas poskytovaly panxónskému přístavu přirozenou ochranu. Pláž tam byla chráněná a téměř bez vln. Zato za vesnicí byla vystavena přírodním živlům a otevřená vstříc Atlantiku, takže staří námořníci tvrdili, že toho, kdo vypluje přímo na západ, zastaví až pobreží Ameriky. Preto sa píštčitá pláž za potůčkem už nejmenovala Panxónská, ale Americká.“
Kniha je postavená na detailoch, dokonale s nimi pracuje autor a veľmi si ich musí všímať inšpektor. Zaujímava je aj sonda do malej rybárskej dedinky. Komunita ľudí žijúca si svojím životom nie je zvyknutá na odchýlky, nález Blondiakovho tela si logicky vysvetľujú ako sebevraždu, bol to predsa tichý a uzavretý muž. Hoci si to nepriznajú, vládne u nich poverčivosť spojená s rybárskym a námorným životom.
Neviem presne, ktorá časť sa mi v knihe páčila najviac. Zápletka? Prostredie? Hlavný hrdina? Román Pláž utonulých ma veľmi milo prekvapil a prekonal moje očakávania. Naviac vďaka autorovmu vernému vykresleniu som sa opäť na chvíľu ocitla pri mori, počúvala škrekot čajok a pocítila výkyvy počasia typického pre pobrežia severozápadného Španielska. Knihu odporúčam každému priaznivcovi pútavých detektívok.
Autor Domingo Villar (1971) sa narodil v najväčšom galícijskom meste Vigo a do tohoto prostredia zasadil aj príbehy s inšpektorom Leom Caldasom. Prvý detektívny román s názvom Ojos de agua (Oči v barvě vody) publikoval v roku 2006, druhý – La playa de los ahogados (Pláž utonulých) vyšiel o tri roky neskôr. Pracuje ako tvorca scénarov a v jeho živote má veľkú úlohu vinárstvo a gastronómia, čo sa opäť premietlo do deja jeho kníh. Žije v Madride.
Krimi román Pláž utonulých (orig. La playa de los ahogados) vydalo nakladateľstvo Host v roku 2013, 389 strán, preklad Simoneta Dembická, ISBN 80-7294-694-5. Knihu predáva internetové knihkupectvo abcknihy.sk.
No Comments