„Prvního května padal poslední sníh.“

16.6.2015

Autor: Jan Costin Wagner
Názov: Dny posledního sněhu
Rok vydania: 2015
Vydavateľ: MOBA
Počet strán: 288
Orig. názov: Tage des letzten Schnees
Preklad: František Ryčl

. . .

S Janom Costinom Wagnerom som už mala možnosť sa stretnúť. Myslím skrz jeho knihy. Jan je Nemec, ale Fínsko je jeho druhým domovom. Umiestniť sem dej svojich detektívok bol celkom dobrý krok, Fínsko je zaujímavá krajina a severské detektívky sú stále v kurze.

Vďaka tomu som sa k jeho tvorbe dostala ja. Dajte tomu nálepku „Made in Suomi“ a máte moju pozornosť. Prvotinu Ledový měsíc som otvárala s očakávaniami… a zatvárala sklamaná. Dala som mu aj druhú šancu, no ani Mlčení ma nepresvedčilo. Dej sa síce odohráva vo Fínsku, hlavná postava Kimmo Joentaa je síce Fín, ale od dobrej fínskej detektívky to malo ďaleko. A tak som na pár rokov zabudla, že nejaký Jan Costin Wagner píše.

Píše a tento rok mu v ČR vyšla už piata detektívka. Najprv ma upútal názov. Potom i anotácia. A nakoniec skutočnosť, že kniha získala nejakú tu nomináciu a ocenenie. Zvedavosť bola silnejšia a sklamanie z prvých dvoch dní v ďalekej minulosti. Dny posledního sněhu som otvárala opatrne, ale po pár stranách zistila, že celkom zbytočne.

„Přešel přes trávník, odsunul dveře na terasu a opatrně vešel do domu. Na stole stále ještě ležel tác s nedotčenými šálky a kávovou konvicí. Pokusil se soustředit na zvuky a ulevilo se mu, že žádné neslyší. Možná opravdu oba spí. Odvrátil zrak od schodiště, které vede zřejmě k ložnicím, jež patří Ekholmovým a Anně, a uviděl, že v předsíni v pravidelných intervalech bliká modré svetélko. Světlo, které musí přicházet zvenčí. Joentaa pomalu došel k domovním dvěřím a otevřel je. na příjezdu stáli policisté v uniformách, jeden se právě nakláněl dopředu a sahal po zvonku.“

Všetko mohlo dopadnúť inak. Keby sa niekde zdržali, keby pustil svoju jedenásťročnú dcéru k Laure na večeru, keby… Lenže nedopadlo. Jeho Anna je mŕtva, pretože nejaký bezohľadný šofér ich vytlačil z cesty a zmizol.

Všetko mohlo dopadnúť inak. Keby nešli do toho baru, keby nestretol tú prostitútku, keby si ju nepresťahoval do Helsiniek keby… Lenže nedopadlo. Jeho Réka je mŕtva, a on absolútne netuší prečo a kto to spravil.

Dva prípady, v dvoch mestách, navzájom nijak nesúvisiace. Detektív Kimmo Joentaa budem mať o prácu postarané. A spočiatku aj čitateľ. Autor vsadil hneď na tri dejové línie, ktoré nedávajú tušiť, čím by mohli byť prepojené. S tým ale súvisí aj viacero postáv, ktoré do deja vstupujú a spočiatku si kniha vyžadovala moje plné sústredenie, kým som si zapamätala, kto je kto.

Kniha začína tragicky, ale drží si celkom pomalé tempo. Sem tam nastane nejaký zvrat vo vyšetrovaní či osobnom živote postáv, ale i to sa deje v pokojnom tempe. Občas mi nejaký šokujúci obrat chýbal. Záver bol síce prekvapivý a najmä čo sa týka osobného života detektíva Joentaa, ale autor ho naservíroval akosi nemastno-neslano.

Do kvalitnej detektívky majú Dny posledního sněhu stále čo doháňať. Priveľa náhod a jednotlivé prepojenia medzi postavami mi prišli občas až prehnané. Kniha však bola oveľa pútavejšie napísaná, ako si pamätám z jeho predchádzajúcich detektívok. Príbeh bol zaujímavejší, a získal si ma aj striedaním deja.

Dny posledního sněhu je ten typ detektívky, kedy sa vám nechce nejak výrazne dumať nad psychológiou postáv alebo pochopiť spletité vzťahy. Na druhej strane ale ani nechcete hneď na začiatku zistiť, kto je obeťou, a kto vinníkom. Taká ta oddychová detektívka na večer pred spaním. Ani nie tristo strán sa nečíta dlho a vďaka krátkym kapitolám to ide rýchlo.

Taktiež ma zaujala prítomnosť Larissy, ktorá sa v skutočnosti nevolá Larissa, v osobnom živote Kimma Joentuu. Pretože kým v prvých dvoch knihách smútil po manželke, ktorá umrela na zákernú chorobu, tu sa občas mihla žena ľahších mravov. Pár zmienok v deji dávajú tušiť, že to súvisí s treťou či štvrtou knihou, takže autorovi sa nakoniec podarilo získať si moju pozornosť viac, ako plánoval, a ja už pokukujem po Světle v temném domě a Zimě, kdy připluli lvi.