Milena Lukešová bola spisovateľka a poetka, písala najmä pre deti a mládež. Pracovala v Albatrose, písala do detských časopisov, prekladala z ruštiny, spolupracovala s TV aj rozhlasom. Jej tvorbe sa ráta na desiatky kníh a určite máte nejakú doma. Holčička a déšť je zo série Čtyři roční období a opäť vychádza, spolu s ďalšími siedmimi knižkami (kolekcia Cesta časem), pri príležitosti 70. výročia nakladateľstva Albatros.
Je o malom dievčatku, ktoré išlo po ulici a chcelo niekoho stretnúť. A stretlo dážď. Ten, pred ktorým sa všetci schovávajú. Dievčatko ale našlo spôsob, ako sa s ním hrať a malým čitateľom ukáže, že dážď je dobrý, len je trochu mokrý.
Príbeh je krátky, text je hravý a poeticky členený, dopĺňa sa s celostránkovými farebnými ilustráciami. Je to perfektná kombinácia na prvé čítanie deťom, keď už chcete začať čítať príbehy, ale dieťa udrží pozornosť len pri tých krátkych. Adamko si ju pri druhom prečítaní obľúbil a teraz si ju aj sám vyberá na večerné čítanie, takže nebojím sa odporúčať už od dvoch rokov.
Čo sa nám na knižke páči a prečo ju čítame denne?
Určite za to môžu príjemne farebné ilustrácie Jana Kudláčka (doma i v zahraničí oceňovaný maliar, ilustroval veľa detských kníh, kde v hlavnej úlohe bol vodný živel). Krásne je i posolstvo a dvojitý pohľad na tú istú vec (dážď – niektorí sa pred nim schovávajú, niektorí ho vítajú) a najkrajšia je spolupráca textu s obrázkami, pretože jedno bez druhého by nefungovalo tak dobre. Dá sa s tým výborne pracovať (napr. dieťa nastaví dlaň a rodič kvapká prstom, schovať sa pod paplón, keď začne dážď plakať, skákať po posteli = skákať v kaluži, spraviť rukami striešku nad hlavou ako dáždnik). My máme tie večerné čítania dosť aktívne, ale Adamka to tak baví viac, než keby iba pasívne počúva a milujeme knižky, kde sa to priam ponúka. Naviac Adamko má rád dážď a skáče do kaluží.
A subjektívny bonus je v tom, že sa mi dobre automaticky číta po slovensky, hoci je text v češtine. S niektorými knižkami mám problém a tak ich Adamkovi čítam v pôvodnom jazyku (čo mi nerobí problém), ale ak mi niečo ide dobre simultánne tlmočiť, preferujem slovenčinu.
Veľké odporúčanie, veľká radosť a teší ma, že Adamka opakovane baví a dokáže vymyslieť ďalší hravý prvok, čím je čítanie ešte krajšie. Ale nie je to prvá albatrosácka klasika, ktorú sme si tak veľmi obľúbili, začína to byť stávka na istotu.
No Comments