Poznámka

Čo mi chutí, to zjem

Autor: Tracey Murkettová, Gill Rapleyová
Názov: Vím, co mi chutná. Dítětem vedené odstavení
Rok vydania: 2015
Vydavateľ: Argo
Počet strán: 192
Orig. názov: Baby-led Weaning. Helping Your Baby to Love Good Food
Preklad: Kateřina Bodnárová

. . .

BLW. Baby-led weaning. U nás prekladané ako dieťaťom vedené odstavenie. O čo ide? O prirodzenom spôsobe ako začať u kojencov s pevnou stravou. Nie s rozmixovanou zeleninou, pyré, kašičkami a ovocnými výživami. Zeleninové hranolky na ne.

O BLW som počula prvýkrát niekedy v tehotenstve, ale nevenovala som tomu väčšie pozornosť. Až po narodení Adamka som začala pátrať, dokonca sme boli s manželom na kurze vedenom Ditou Vlčkovou, ktorá BLW spropagovala v ČR asi najviac. (jidlodotlapky.cz) Na BLW sa mi totiž páči, že rešpektuje dieťa. Presne ako Montessori. Presne ako by som to chcela zvládnuť ja u Adamka.

Vím, co mi chutná. Dítětem vedené odstavení je kniha, ktorá dostatočne objasňuje, čo to vlastne BLW je, prečo je lepšie, ako tradičné rozmixované jedlá, aké nástrahy môžu rodičov postrehnúť, ako začať, prečo nezačať skôr… no skrátka všetko čo chcete a potrebujete vedieť predtým, než podusenú zeleninu dáte rovno dieťaťu do ruky a nie do mixéra.

Veľmi sa mi páčila kapitola Úplatky, odměny a tresty a pripomenula mi, čomu presne sa chcem u Adamka vyhnúť. Aj vy ste tak nenávideli, keď ste museli sedieť za stolom a dojesť posledné sústa? Celkovo bolo v knihe veľa myšlienok, ktoré mi kdesi v hlave lietali a ja som ich konečne pozbierala a dala dohromady. A pripomenula mi, aké je rodičovstvo krásne, náročné a koľko trpezlivosti ešte budem musieť v sebe nájsť. Ale za dieťa, ktoré radšej samo siahne po kúsku ovocia než  po sladkostiach to stojí.

Ale?

Ku knihe by som mala štyri výtky.

  1. Časté opakovanie. Ku koncu už to bolo celkom otravné. Ja viem, že niektoré príručky sú veľmi často tak písané a že niekedy to nie je na škodu, ale čo je veľa, to je veľa. A tu toho bolo viac ako dosť.

  2. Chýbali mi zdroje. Nie že by som sa hrnula hneď všetky skúmať, ale keď sa raz opierajú o nejaké výskumy, stojí za to ich aspoň na konci vypísať. Už len kvôli dôveryhodnosti. Ako, ja im verím, mne to dáva zmysel. Ale ak by som sa chcela dozvedieť viac a z čoho vlastne vychádzali, ak nerátam iba vlastné poznatky a skúsenosti, mám smolu a musím pátrať sama.

  3. Pasívne posadzovanie. Autorky akosi predpokladali, že polročné deti sedia. Lenže ja som skôr zástancom prirodzeného psychomotorického vývoja a tam polročné deti proste nesedia. Alebo len veeeeľmi málo z nich. Takže prvé mesiace po zavedení príkrmov je pri nesediacich deťoch vhodnejšie ich buď držať v klbku, alebo ich nechať na brušku. Ony si s tým poradia.

  4. Nechať na dieťati, čo zje. Súhlasím, že aj kojenci sú veľmi šikovní a múdri, ale dať im pizzu len preto, lebo ju jeme my, oni nás vidia a načahujú sa za ňou, to už mi príde veľa. Čo sa týka príkrmov, nie som tabuľková, príde mi proti srsti ísť dva-tri dni jeden druh zeleniny, potom druhej, potom tretej a tak ďalej. Ale odtiaľ potiaľ. Stále je to kojenec, ktorý nemá ešte úplne vyvinutú tráviacu sústavu, takže je na rodičoch, aby zaistili vhodné potraviny. Na môj vkus sa išlo aj veľa korenených jedál. Ja myslím, že neskôr si zaexperimentujú dostatočne, takže prvý rok-dva nemusia ochutnať všetko.

Tým nechcem povedať, že kniha mi nakoniec nič nedala. Naopak. Vlastne ma totálne namotala a ja sa nadšene teším, ako budem Adamkovi na pare pripravovať zeleninu, dám mu ju na tanierik a budem deň za dňom sledovať pokroky. Som kľudnejšia ohľadom možného dávenia kojenca, ktoré je asi najväčším strašiakom u rodičov. Som rada za osobné príbehy, ktorých je v knihe nemálo. Som trochu kľudnejšia keď viem, že deti sa rozjedia až neskôr, nie úderom ukončeného šiesteho mesiaca. A som zvedavá, ako sa nám podarí na BLW nahovoriť Adamka. Zatiaľ je stav taký, že mrkva, dyňa a zemiak nie, brokolica luxus.

Ešte si neodpustím odporúčanie. Ak chcete ísť cestou BLW, je to jasné, Vím, co mi chutná si prečítate. Ale má čo povedať aj rodičom, ktorý nechcú dávať zeleninu vo forme, kedy je poznať, o čo vlastne ide. Možno by potom neočakávali, že ich päťmesačné dieťa bude bez problémov papať všetky zeleninové pokrmy a nebudú bojovať s tým malým jazýčkom, ktorý vystrkuje lyžičku z pusinky.

Kniha má svoje chyby, ale dobrých informácií je v nej oveľa viac.

4/5

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *