Adamkova knižnica O knihách

Čítanie na dobrú noc

23.4.2019

Už sú to dva mesiace, čo som Adamka úplne odstavila od kojenia, takže sa zmenilo večerné uspávanie. A on si postupne začal vyžadovať čítanie aj pred spaním, čo je novinka, pretože od jeho narodenia sme knižky pozerali od rána až do podvečera, ale nikdy nie pred spaním, to proste nechcel. A približne v tom istom čase sa zmenilo aj to, aké knihy ho začínajú baviť. Totiž, prichádza obdobie príbehov. Skutočných krátkych príbehov, pri ktorých vydrží, celú knižku, dakedy aj viackrát dookola.

Odštartoval to Stratený šál. V tomto príspevku na Instagrame som písala, čo to je vlastne za knižku a je tam i pár fotiek zvnútra. Čítanie tej knižky je schopný počúvať i desaťkrát po sebe, takže sme s mužom nemali na výber, obľúbili sme si ju. Ona je ale naozaj geniálne, čo oceníte pri každom prečítaní.

No a postupne už to išlo aj s ďalšími knižkami. Stratený šál si nechávame cez deň, pri posteli má ale kôpku, z ktorej každý večer vyberám. Zvyčajne prečítame dve-tri knižky s príbehom, potom Martu a Jonatána a potom má ešte tri obľúbené, ktoré na záver prelistujeme. Po nich nasleduje už len zhasnúť, pritúliť sa, kdesi na pol ceste si spomenie, že chce ešte piť, na čo som už pripravená a automaticky mu podám fľašu s vodou, napije sa, pusu a dobrú noc. A „gaga„, to znamená prikryť.

Z knižiek, kde je príbeh, preferuje také, kde je veeeeľa obrázkov, najlepšie celostránkových ilustrácií a málo viet. Obľúbili sme si Moje malé příběhy Montessori (Procházka, Úklid, Svačina, Zraněný ptáček… plánujem o nich samostatný článok), každý večer sa snažím vybrať jednu. Skvelá je trilógia od Oksany Bula (Zubr, Tukoni a Medvěd). Máme i ďalšie knižky od Petra Horáčka, napríklad Papuchalk Petr, O myšce, která se nebála a Dlouhá cesta. Moja obľúbená je ilustrovaná nádhera Pady.

Potom sú príbehy, ktoré nie sú dlhé, ale občas majú na jednej strane viac textu a vtedy ho skracujem a rozprávam len svojimi slovami. Medzi také patrí Muminek a narozeniny (chystám sa dokúpiť aj ďalšie dve ilustované vydania), Kostík hledá přátele, Franklinova létající knihovna a Franklin a Luna letí na měsíc. V knižnici máme ešte pár ďalších vhodných, ale zatiaľ striedame len tieto a obmením mu to až po čase. Pred spaním, podľa únavy, dokáže vnímať čítanie zvyčajne dvoch až troch z týchto knižiek. Po nich nasleduje Marta a Jonatán.

O Marte a Jonatánovi som na blogu nedávno písala. A mohla by som pridať ešte jeden článok o tom, ako Adamko čítanie prežíva. On tú knižku zbožňuje, ale je od Petra Horáčka, takže úspech ma už neprekvapuje. A najmä on ju prežíva. Keď spadne hruška na zem, poviem bum a hodí sa zo sedu dozadu, keď sa dážďovky motajú, mácha pred sebou rukami a bojuje s nimi, keď vidí melón a čerešňu, povie Ham! a chce odhryznúť zo stránky, keď priletí vták a oďobne Marte a Jonatánovi chvostíky, povie Au! Každý večer ju čítame. Nádherná kniha.

No a na záver čítacieho rituálu máme ešte hravé trio – V noci, Je čas jít spát a Time for Bed. O každej bude samostatný článok s viac fotkami, zatiaľ aspoň takto.

V noci je klasické svojtkovské leporelo s posuvnými prvkami. Dvaja kamaráti, zajačik a macko, idú stanovať do parku za mestom. Na cestu im žiari kométa a spoločnosť im robia ďalšie zvieratká. Adam má najradšej stanu s kolečkom, kde posúva až kým nenájde lietadlo.

Je čas jít spát je knižka s hroznými obrázkami, ale keď som ju kníhkupectve videla, akýsi šiesty zmysel mi šepkal, že Adam si ju zamiluje. A fakt že hej. Každý večer ju musíme prejsť celú a on zíva so všetkými zvieratkami. Naučil sa tam dokonca prikladať prst na ústa a hovoriť pšššt. Zvieratá, ktorým sa dá pusa otvoriť, takže zívajú, vyzerajú trochu desivo, ale aspoň si Adam pozrie, ako sa líši chrup v živočíšnej ríši. Je tam napríklad had, polárna líška, hroch, zajačik, mýval či krokodíl. Zatiaľ som nezisťovala, či je rozloženie zubov skutočné alebo skreslené, ale chystám sa aj na to.

Time for Bed je od Petra Horáčka a ja musím opäť obdivovať jeho genialitu pri tvorbe detských kníh. Poznáte jeho Strawberries are red alebo What is black and white? Time for Bed je s rovnakou pointou. Každou stranou sa skracuje šírka strany a na konci je geniálny záver. U Strawberries sa strieda ovocie až je na konci farebný ovocný šalát, u black and white sa zobrazí zebra a Time for Bed končí ako parádna prikrývka, pod ktorou ide chlapček spinkať. Pre nás je táto knižka akýsi checklist pred spaním. Povieme si, ako sme sa pred spaním hrali, či sme upratali, čo sme večerali, ako sa okúpal/osprchoval, či si umyl zúbky a že môže ísť spinkať. Niekedy Adamko zistí, že je vlastne ešte hladný a ide si dať ešte niečo drobné na jedenie. A nikdy nestačí knižku prejsť raz, zvyčajne ju prelistujeme trikrát.

Takýto rituál máme už vyše mesiaca. Dúfam, že vydrží čo najdlhšie, celé roky, pretože kníh máme naozaj veľa, tak by bolo fajn, keby ich aj všetky prečítame. Naviac sa mi páči, že ho čítanie tak baví a vydrží už aj pri krátkych príbehoch. A nie je nič krajšie, ako keď sa k vám dieťa pritúli a počúva, ako mu čítate, občas niečo povie, občas sa na niečo spýta, občas na niečo ukáže, no v tú chvíľu ste tam len vy dvaja, žiaden mobil, žiaden stres, žiadna práca, žiadne povinnosti, len rodič a dieťa.

Mohlo by sa Vám páčiť

Žiadne komentáre

Zanechať odkaz

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.