Čas pod kontrolou

Hurá, hurá, trikrát hurá. Konečne sa mi podarilo nájsť a dať dohromady najlepšiu kombináciu na organizovanie času. V papierovej verzii, pretože stále rada píšem, viac si pamätám a mám z toho lepší pocit.

Dlhé roky som používala diáre od Moleskine, ale s narodením Adamka pre mňa stratili zmysel a ja som na nejaký čas prestala diár používať úplne. Lenže zapisovanie mi chýbalo a čím bol Adamko väčší a my sme mali viac aktivít, naviac narástla popularita blogu a ja som si musela začať zapisovať aj také veci, ako kedy publikovať články, bolo jasné, že sa skôr či neskôr k diáru vrátim.

S Dollerom to nevyšlo. Blbovník je skvelý, stále ho používam, ale malý. A potom mi prišla ponuka na vyskúšanie diáru The Žurnál. Nepreháňam, ale ja som si ho zamilovala už pri prezeraní náhľadov. Nakoniec som si vybrala polročný datovaný vo veľkosti L a tento formát mi neskutočne sadol.

Od januára moje plánovanie a organizovanie času vyzerá nasledovne.

• Online kalendár. Najdôležitejšie termíny si značím priamo v mobile, pretože kalendár mám zdieľaný s manželom. Hneď tak vie, či mám ráno jogu, kedy idem s Adamkom k lekárovi alebo máme nejakú aktivitu. A rovnako tak ja vidím, či nemá napríklad firemnú akciu.
• Blbovník. Malý diár do kabelky, ktorý nosím stále so sebou. Mám tam všetko čo aj v online, lenže papier mi je milší. Značím si tam i osobnejšie veci a udalosti, ktoré sa manžela nijak nedotýkajú a každý mesiac plány obecného charakteru.
• The Žurnál. No a na ten pravý time management a najmä motiváciu mám The Žurnál. Tam si značím všetko od nákupného zoznamu a blogových záležitostí, cez všelijaké nápady, inšpirácie a tipy, na ktoré narazím na sociálnych sieťach až po všetky kroky týkajúce sa mojich dvanástich novoročných predsavzatí.

The Žurnál mám stále doma na komode a otváram ho viackrát denne. Ráno si zvyknem pozrieť, čo ma čaká, v priebehu dňa zapísať všetko dôležité a večer už len v krátkosti zapísať, za čo som za ten deň vďačná.

The Žurnál je mimoriadne motivačný diár. Ideál na rok, v ktorom som si stanovila toľké ciele. Hneď na začiatku som sa musela zamyslieť nad sebou. Kto som, ako žijem, čo sú moje ciele a kde sa vidím o pár rokov. Niektoré časti som s radosťou vyplnila, ale napríklad cvičenie, kde mám na niekoľkých stranách napísať, ako sa vidím o 10 rokov, som ešte nenapísala. Premýšľala som nad ním niekoľkokrát a už sa mi to rysuje v hlave, ale ešte nechám myšlienky uležať.

Podobné zamyslenie je aj na päť rokov a na polroka.

Perfektne mi sadla Mesačnica. Zhrnutie uplynulého mesiaca a v čom sa chcem zlepšíť do ďalšieho. Pomáha mi lepšie uchopiť predsavzatia, sadnúť si na začiatku mesiaca a premyslieť, aké kroky podniknem, aby som ich splnila.

V priebehu celého mesiaca sa každý pondelok pozastavím, vyplním Pondeľu a mám možnosť vidieť, čo sa mi podarilo alebo naopak, čo som zanedbala. Zároveň si zapíšem, ako budem postupovať v ďalšom týždni. V januári som si tak rozvrhla dni, kedy si dám otužovanie, tento mesiac si plánujem krátkodobý prerušovaný pôst, v apríli si naplánujem častejšie štúdium španielčiny.

Vidím, či mám ráno jogu, či niekam necestujeme alebo naopak nemáme až príliš nabitý deň. Podľa toho viem, či mám v daný deň šancu na úspech alebo hrozí zlyhanie a tak si pôst, meditáciu či otužovanie presuniem na iný deň. Čím viac úspechov zažívam, tým som spokojnejšia a keď sa mi darí, mám silnejšiu motiváciu pokračovať a nevzdávať to.

Najradšej mám ale každovečerné zhrnutie. Za čo dnes ďakujem? Sú dni, kedy sa nezastavím a večer len spadnem do postele s pocitom, koľko som toho stihla. Ale takých nie je veľa. Bývajú aj dni, kedy mám pocit, že som nespravila vôbec nič. Niekoľko dní po sebe. Práve vďaka trom riadkom si každý večer uvedomujem, že zas tak márny deň to nebol.

Vyprať prádlo, prečítať s Adamkom viac kníh, byť na krásnej prechádzke, spraviť dobrý obed, vymyslieť novú aktivitu, mať možnosť cestovať. Sú to drobnosti, ale tieto drobnosti, na ktoré mám tendenciu zabúdať, mi vo výsledku ukážu, že každý deň som strávila plnohodnotne a každý deň som za niečo vďačná. Ak by som túto časť vypĺňala s odstupom niekoľkých dní, asi by mi nič neprišlo na myseľ.

Každý deň má svoju vlastnú stranu, víkend je spoločne. Takže celá strana na poznámky. To mi vyhovuje a také diáre som si vyberala i pred rokmi. Dizajn je veľmi jednoduchý, obal príjemný na dotyk a čierny. Kreatívne duše si ho môžu ozdobiť podľa potreby, minimalisti nie sú ničím rušení. Komu záleží na životnom prostredí, toho poteší, že je navrhnutý aj vyrobený na Slovensku, z ekologického papiera bez škodlivých prímesí.

The Žurnál je určený každému, kto sa chce posúvať ďalej. Kto chce sebareflexiu, potrebuje denné aj dlhodobé plánovanie, dostatok priestoru no zároveň funkčne predvyplnené stránky. Ak by vám bolo málo, dajú sa stiahnuť a pridať ďalšie stránky.

The Žurnál sa vyvíja a tvorcovia ho menia podľa požiadaviek zákazníkov. Stačí im napísať, dať spätnú väzbu. Keď je veľký záujem, snažia sa vyjsť v ústrety.

Diár aktívne využívam šesť týždňov. Každý deň. Spočiatku mi to prišlo zdĺhavé, postupne som si našla spôsob. Čas, ktorý venujem zapisovaniu mi pomáha lepšie organizovať denné aktivity, nezabúdať a lepšie stíhať. Každý deň vidím pokrok, každý týždeň môžem zhodnotiť, ako sa mi darilo, čo je úžasná podpora.

Určite je v mojom organizovaní ešte čo zlepšovať a stále sa nájdu dni, kedy ani najlepší diár nepomôže a nestíham. Sú to ale dni, ktoré ma donútia sa zastaviť a premyslieť, či je to potrebné a nedalo by sa spomaliť. Niekedy si musím pripomínať, pripomínať a pripomínať, čo je pre mňa v živote dôležité, kde sú moje priority. V tom mi The Žurnál pomáha.

Súčasný diár mám na pol roka a zatiaľ som ani raz nepochybovala, či budem pokračovať. V máji si ďalší Polročník určite objednám.

Ukážky i kompletnú ponuku si môžete prezrieť aj na stránkach projektu thezurnal.sk. Ročný, polročný, datovaný alebo nedatovaný. Nápadník. Diáre predáva i kníhkupectvo Martinus.sk.

Ďakujem tvorcom za oslovenie a poskytnutie prvého diára k recenzii.