Autizmus & sušienky

Autor: Martin Selner
Názov: Autismus & Chardonnay
Rok vydania: 2017
Vydavateľ: Paseka, Pasparta
Počet strán: 120

. . .

Autizmus. Vďaka Rain Manovi ho má veľa ľudí zafixovaný ako postihnutie s niečim geniálnym. Vďaka mnohým beletristickým knihám vieme, že to až tak super nie je. Aké je mať autizmus, vám povie Naoki Higashida v A proto skáču. Aké je to starať sa o autistické deti zistíte v Autismus & Chardonnay.

Autismus už nevnímám – žiju ho. Nic jiného vám totiž časem nezbyde, jinak byste se zbláznili. Přestáváte dětem říkat, co mají dělat. Začnete věci dělat tak, jak byste si přáli, aby je dělaly ony. Snažíte se býž pro ně vzorem.

Martin Selner pracuje už štyri roky v stacionári zameranom na ľudí s poruchou autistického spektra. Svoje skúsenosti začal písať na blog Autismus & Chardonnay. Krátke vtipné postrehy nájdete aj na jeho FB stránke. Nedávno vyšli knižne. 120 strán myšlienok skrytých vo vtipných a krátkych textoch. Na rovinu hovorím, že počas čítania som sa stále zamýšľala. Sama nad sebou, nad okolím, nad spoločnosťou, nad predsudkami. Nejedenkrát som si v duchu povedala Wow!, nejedenkrát som to povedala aj nahlas. A celý čas som sa usmievala.

Neexistuje lepší či horší generace dětí. Existuje jen lepší nebo horší generace dospělých. Mé děti jsou docela dobrou zkouškou, jaká generace vlastně jsem.

Neviem, o čo presne autorovi išlo. Vypísať sa zo svojej nie zrovna jednoduchej práce? Ukázať ľuďom, že autistov sa nemusia báť? Upozorniť na niektoré problémy? Zakričať, že aj autista je človek, ktorý má právo ísť do kina, na bazén alebo jazdiť v MHD? Neviem, ale v tej knihe je všetko. Od každého niečo. A v tom správnom pomere.

Nutit zdravé děti, aby si hrály s těmi mými, je hovadina. Je ale strašně důležité, aby si o tom rozhodly samy.

A kľudne si k čítaniu zoberte pastelky, zaujímavých viet, ktoré majú čo povedať a budete chcieť si ich zaškrtnúť, je tam viac. Ťažko povedať, či je to dobré, ale skôr smutné a o niečom o nás to vypovedá.

Občas se ukáže, že nejtěžší diagnóza není autismus, ale výchova. Jak se k nim rodiče chovají, je pro ně někdy jěšte větší společenský hendikep než bláznivé stereotypy, problémy s komunikací nebo mentální retardace.

Najfascinujúcejší je ale nenásilný humor, ktorým všetky situácie popisuje. Hneď vám autizmus príde bližší. A jeho nositelia normálnejší. Koniec koncov, stále sú to ľudia. A čo je vlastne normálne?

S radosťou dávam knihe nálepku must read a s radosťou ju budem odporúčať. Všetkým. Bez rozdielu. Neverím, že sa vám nebude páčiť.

6/5