Antti Tuomainen – Temný ako moja duša

Autor: Antti Tuomainen
Názov: Temný ako moja duša
Rok vydania: 2014
Vydavateľ: Slovart
Počet strán: 232
Orig. názov: Synkkä niin kuin sydämeni

. . .

September 1993. Tridsaťdva ročná žena sedí pripútaná v aute, no paradoxne bezpečnostný pás je prekáža. Dlhý oceľový nôž jej znovu a znovu prepichoval kožu. Myslela na svojho syna Aleksiho a nemohla utiecť.

August 2003. Zmizla Tanja Metsäpurová. Mala tridsaťjeden rokov a podobala sa na ženu spred desiatich rokov. Jej prípad sa od zmiznutia Aleksiho mamy líšil iba v tom, že ju po mesiaci našli. Mŕtvu, ale našli. Iba vrah stále chýbal.

September 2013. Aleksi Kivi prichádza pracovať na statok Henrika Saarinena. Stretáva sa s jeho dcérou Amandou a pripravuje svoj plán.

„A ty si odkiaľ? Ja som povedala všetko, teraz si na rade ty.“
„Azda som to povedal už dopoludnia,“ namietal som. „Som vyučený…“
„Mám na mysli tú časť života, ktorá je zaujímava. Nejaké bývalé manželky? Deti? Kostlivci v skrini?“
Kostlivci v skrini? Iba jeden. Moja mama. Ktorú zavraždil tvoj otec.

Hlavnou postavou je Aleksi Kivi. Keď mu zmizla mama, mal 13 rokov. Nasledoval kolotoč po náhradných rodinách a množstvo stretnutí s policajtom Ketomaa. Aleksi neverí, že jeho mama iba zmizla. Pochopil, že sa jej stalo niečo zlé a postupne, v priebehu rokov, sledovaním a čakaním ma vinníka jasného. Sukničkár a milionár Henrik Saarinen, u ktorého jeho mama kedysi pracovala. Policajtové námietky, že v tom čase bol Saarinen v Štokholme Aleksi neprijíma. Však zo Štokholmu je to iba hodinu.

Celý dej je postavený na Aleksiho trpezlivom čakaní a túžbe po získaní odpovedí a pomste. Chce vedieť, čo sa stalo s jeho mamou, kde je pochovaná a prečo to spravil. Chce polapiť vraha jeho mamy a keď zlyhala polícia, púšťa sa do toho sám. Zamestná sa na statku Henrika Saarinena a čaká. Však čo tam po pár dňoch, keď prešlo už dvadsať rokov.

Sleduje život na statku i Henrika Saarinena. Chce si udržať od všetkého odstup, ale Amanda ho priťahuje a Henrik s ním má svoje plány. A ako to už v dobrých detektívkach býva, nič nie je také, ako na prvý pohľad vyzerá a autor si pre čitateľov pripravil, obzvlášť ku koncu, nejedno prekvapenie.

Kapitoly sú krátke a úderné, striedajú sa rôzne obdobia. Najčastejšie súčasnosť a rok 1993 s Aleksiho spomienkami na mamu. Aj momenty medzitým sú pre dej dôležité a na prvý pohľad nesúvisiaca vražda Tanje Metsäpurovej má svoje miesto. Postáv nie je veľa, dej nie je zbytočne komplikovaný a Tuomainenove opisy vás nebudú nudiť. Sú strohé, ale presné. Má svojský štýl, ktorý ale nemusí sadnúť každému. No 232 strán utečie rýchlo a stane sa toho prekvapivo veľa.

Ak sa vám páčil predchádzajúca kniha Liečiteľ, bude sa vám páčiť aj Temný ako moja duša. Ja túto formu detektívok (hoci u Liečiteľa ťažko hovoriť iba o detektívke) milujem, to napätie, to umenie opísať ulicu tak dokonalo, že ju vidím, aj keď som tam jakživ nebola. A v tomto je Tuomainen majster. Vo vytvorení atmosféry, kedy vám po chrbte behá mráz aj keď je vonku >30°C. Za mňa 5/5.