Behám O knihách ženské romány

Alexandra Heminsley – Bežať ako dáma

22.3.2014

Alexandra Heminsley – Bežať ako dáma

Autor: Alexandra Heminsleyová
Názov: Bežať ako dáma / Když běhá žena
Rok vydania: 2014
Vydavateľ: Ikar
Počet strán: 256
Orig. názov: Running Like a Girl

. . .

Alexandra Heminsleyová napísala knihu o ambíciách (veď v upršané nedeľné ráno sa len málokomu chce vyliezť z postele), vzťahoch (vrátane trápneho rozhovoru s personálom v športovom obchode pri výbere tenisiek) a tele (štvorky prsia treba pri behu nejako skrotiť). Ale napísala to inak, ako si myslíte. A najmä vám ukáže, že dokážete bežať viac, než si trúfate. Možno už dnes, možno až zajtra.

Autorka je úprimná už od začiatku. Nepovie vám, aký je beh úžasný, ako neskutočne krásne pri ňom budete vyzerať, ako sa utopíte v záplave endorfínov a vďaka behu budete na vrchole fyzickej kondície a svojho doktora uvidíte maximálne na pretekoch medzi divákmi. Nie. Alexandra to na vás vybalí narovinu.

Beh je otrasný. Je neprirodzený, nepotrebný a bolestivý. Môže vám vyraziť dych. spôsobiť vám paniku alebo vám dodať sebadôveru. Nie je to teplý oheň alebo pohodlná pohovka, ani šálka voňavého čaju či úsmev. Je chladný, tvrdý a nemilosrdný. Čím ste lepšia, tým je náročnejší. Bolí vás z neho hlava, bolia vás z neho prsty na nohách.

Tak to by sme mali na úvod. A to sme ešte nekúpili bežecké topánky, nezohnali pevnú športovú podprsenku a nezistili čo robiť, keď TO dostanete zrovna na svoj prvý maratón. A vlastne ani nezabehli svoj prvý kilometer.

Bežať ako dáma je vtipná a otvorená spoveď ženy, ktorá začala behať. Nebavili ju posilňovne ani jóga a tak cestu za vytúženou postavou skúsila behom. Už ani nemala žiadne výhovorky, prečo by to nemala spraviť. A tak vybehla von, do parku. Skoro tam dušu vypľula a na konci parku bola presvedčená, že sa už nikdy nedostane domov. Keď si uvedomila, že sa cíti akoby ju prešiel kamión, zistila smutnú skutočnosť. Zabehla iba jeden a pol kilometra. A tak s behom prestala.

Lenže o tom by knihu nenapísala, to je jasné. O tri mesiace sa teda k behu vrátila a keď sa s bratom prihlásila rovno na Londýnsky maratón, už nemohla vycúvať. V tej chvíli ešte nevedela, že tých maratónov nakoniec zabehne viacej, s behom opäť prestane a bude súčasťou nočného umeleckého behu do kopca.

Ak ste žena a o behu uvažujete, prípadne ste s ním začali len nedávno, pri najbližšej príležitosti zabehnite do kníhkupectva pre túto knihu. Spolu s oddychovým čítaním dostanete dávku motivácie i odpovedí na niektoré otázky, ktoré trápia snáď každého začiatočníka. I ja som sa v príbehu občas videla, sama som bežeckých začiatkov mala niekoľko a prešla si rôznymi fázami od lásky až po nenávisť k tomuto športu.

No najmä v knihe zistíte, že si tým prechádza každá. Nie vždy nás to baví, milujeme hrešiť jedlom, máme problém s oblečením a podpora okolia nie je vždy taká, akú si predstavujeme. Skrátka si uvedomíte, že v tom nie ste sama.

Začiatky kapitol sú okorenené tematickými citátmi slávnych osobností a v druhej časti autorka predstaví ženy, vďaka ktorým sa môžu bežeckých pretekov zúčastňovať aj príslušníčky nežného pohlavia. Pretože len pár desiatok rokov dozadu si niektorí muži mysleli, vraj ženy sú príliš slabé na to, aby behali. A o maratóne nemali ani snívať.

Bežať ako dáma vám nedá informácie o správnej technike behu a dýchania, o tom, aké topánky si máte vybrať a kedy je najlepšie behať. Na konci síce Alexandra píše o zraneniach, mýtoch o behaní, charitách, pre ktoré môžno behať, niečo málo o bežeckom štýle či zoznam vecí, ktoré zbaliť na preteky. Ide však o informácie stručné a vychádzajú zo skúsenosti autorky. Kniha je v prvom rade osobným príbehom. No inšpirujúcim a pre začiatočníkov i poučným.

Len jednu radu na záver. Nečítajte túto knihu, keď je vonku vietor a dážď. Prečítajte ju, keď je vonku pekne a slnečno. Aby ste si po jej dočítaní mohli niečo obuť a zabehnúť svoj prvý kilometer. Alebo i viac. Pretože koniec koncov, beh je svojím spôsobom krásny.

P.S. svoj prvý polmaratón pobežím o šesť mesiacov.

Mohlo by sa Vám páčiť

4 komentáre

  • Odpovedať Bastera 28.3.2014 na 13:23

    Moc hezky napsáno 🙂 Já se pořád na něco vymlouvám, ale už jsem pořídila boty a to by bylo, aby nebylo! Držím palce na půlmaraton! 🙂

    • Odpovedať Orvokki 28.3.2014 na 13:32

      Ďakujem. Tiež som začala tým, že som si kúpila bežeckú obuv, to tuším robí väčšina z nás (dokonca aj moja mama s tým tak teraz začína 😀 ). Ale i ostatné oblečenie som chcela mať krajšie, nebehám v starých teplákoch a veľkom tričku. Zostavila som si nakopávajúci playlist z obľúbených pesničiek, zaregistrovala som sa na Nike+ a postupne som si našla k behu vzťah. I ja ti držím palce a výhovorky treba ignorovať :).

  • Odpovedať Martina 18.4.2014 na 15:36

    … odpoveď som si už našla, vďaka 🙂

    • Odpovedať Orvokki 18.4.2014 na 20:10

      Niet zač a snáď knižka pomôže, ak po nej siahneš 🙂

    Zanechať odkaz

    Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.