A čo ak Dylan stále žije?

Autor: Ztichlý dům
Názov: Jenny Blackhurst
Rok vydania: 2018
Vydavateľ: Domino
Počet strán: 376
Orig. názov: How I Lost You
Preklad: Petra Krámková

. . .

Susan Websterová sa po troch rokoch za mrežami dostáva na slobodu. Odsedela si trest za vraždu svojho dvojmesačného syna Dylana. Diagnóza? Laktačná psychóza. Susan si na nič nepamätá, nechápe, ako mohla byť niečoho tak strašného schopná. Zrútil sa je vzťah a vlastne i život. Chce začať znova s novou identitou na novom mieste.

Keď jej príde do nového domu fotka s chlapcom vo veku Dylana a na druhej strane napísané Dylan, považuje to za krutý žart. Alebo pomstu. Neverí, nechce sa k tomu dňu vraciať. Ale je to matka a keď dáte matke čo i len malú nádej, že jej dieťa môže žiť, že možno to nie je tak, ako jej všetci tvrdia, začne bojovať.

Ztichlý dům je napínavý thriller o mladej žene, ktorej sa niekto snaží naznačiť, že by sa mala začať vŕtať v minulosti. Sama ešte netuší, ako ďaleko jej prípad bude siahať a akú úlohu v tom zohráva najbližšie okolie.

Jenny Blackhurstová sa námetom inšpirovala vo vlastnom živote. Stala sa mamou a zo dňa na deň zistila, ako sa jej život zmenil a že stráca svoju vlastnú identitu. Práve to ju privádzalo k ďalším a ďalším myšlienkam, ako ľahko vám život môžu zmeniť alebo až zničiť druhí ľudia. Premenu myslím, že sa poznám – nespoznávam sa – objavujem samu seba vložila do hlavnej hrdinky a vystavala na nej celý príbeh.

Zápletka sa spočiatku točí okolo syna Dylana, no občasné krátke flashbacky do vysokoškolskej minulosti nejakej partie zbohatlíkov dáva najavo, že za tým bude čosi viac. Hlavná hrdinka spoznáva nových ľudí, ktorí by jej mohli pomôcť, musí obnoviť kontakty s tými, ktorých od seba vo väzení odstrihla, no najmä musí prekonávať samu seba.

Veľmi chválim, že sa správala rozumne. Trochu mi pripomínala hrdinku v podobnej knihe Útěk od C. L. Taylor, ktorý som čítala v lete. Bola napísaná veľmi realisticky s prirodzeými ľudskými slabosťami i odvahou, ktorú v sebe v krízových momentoch vieme nájsť. A že ich bolo.

Približne do polovice som knihu hltala a v hlave si predstavovala rôzne závery a možnosti. Ani jeden nevyšiel. Aj keď flashbacky do minulosti odhaľovali čoraz viac, rozuzlenie prišlo naozaj až ku koncu.

A tam nastala zmena. Kým do polovice si autorka držala latku kvality mimoriadne vysoko, od polovice začala pozvoľna klesať a záver mi už prišiel unáhlený a najmä prehnaný. Všetky tie dôvody, príčiny a následky, prepojenie súčasnosti s minulosťou, staré krivdy a nové odhalenia… už to na mňa pôsobilo až silené. A neviem, či to bolo iba mojou nepozornosťou, ale prišlo mi, že niektoré udalosti logicky nesedia.

Nechcem Ztichlý dům veľmi zatratiť, pretože väčšina z nej je veľmi dobre napísaná. No nebudem klamať, zaslúžila by si lepší a prepracovanejší záver. Milovníkom thrillerov a odvážnych žien, ktoré chcú napraviť krivdu odporúčam, no dodávam, že už spomínaný Útěk je o niečo lepší (mimochodom, C. L. Taylor bude mať čoskoro ďalšiu knižku).

3,5/5

____
Za poskytnutie e-knihy k recenzii ďakujem nakladateľstvu Domino.