Rok 2023 odštartoval po všetkých stránkach výborne. Mám tieto pomyselné začiatky rada. Nové plány a ciele, ešte rekapitulácia no a to všetko sa dobre prekladá dobrou knihou. Január mi doprial deväť kníh. Andělský prach (zaujímavá forma, smutný príbeh), Celý život (pôvodne som chcela začať čítať Osm hor, ale táto ju akosi predbehla. Témou i príbehom sú krásne obe), Karpaty (mikropríbehy z Karpát, tajomné, snové i zaujímavé), Matky (bavilo veľmi), Vše pro výchovu (asi že tieto mesiace riešime, kam pôjde Adam do školy, padla mi do ruky táto o vzdelávaní), Modrá mezi nebem a vodou (úžasná, kniha mesiaca a jedna z naj kníh celkovo), Hygge domov (hyge čítanie o hygge), Atlas majáků na konci světa (nádhera na pomalé listovanie) a Símka (nezaujalo).
Mám pocit, že s názormi na knihy Brit Bennett je to “buď – alebo”. Buď jej romány bavia, sú skvelo napísané, dobrá téma, postavy, vývoj v čase, alebo strašná nuda, nezáujem, nebavilo, zlé napísané.
Ja patrím k tej prvej skupine. Bavila ma Polovina tebe a ešte o čosi viac ma bavili Matky. Bavili ma postavy, okolnosti, ako jedno rozhodnutie ovplyvnilo nie iba tie tri hlavné postavy, akých citrlivých tém sa autorka dotkla, kam príbeh zasadila i ako sa dej posúval v čase, ako tu a tam spomalil a potom poskočil o pár rokov. Bavilo ma to od začiatku až do konca, nevnímala som žiadne slabé miesta.
A keď od autorky vyjde v češtine ďalšia kniha, veľmi rada si ju prečítam.
Ale vás to možno baviť nebude, tuším že tých negatívnych komentárov som zachytila viac ako pozitívnych, tak len aby ste vedeli.
Modrá mezi nebem a vodou. Veľa rokov, veľa postáv, veľmi náročné témy, veľmi ťažké udalosti… A pritom jedna z najkrajších kníh, aké som kedy čítala. Je neuveriteľné, koľko životnej sily a radosti dokázali mať postavy, hlavné hrdinky – palestínske ženy aj napriek tomu, čo všetko zažili. Toľko utrpenia, vojny, znásilnenia, vyhnanstvo, odlúčenia a straty. Slzy v očiach som mala po takmer celú dobu čítania. A aj napriek tomu, tá kniha je krásna. Pod tým všetkým hnusným bolo čosi nádherné. Obrovské odhodlanie.
Dej sa odohráva počas izraelsko-palestínskeho konfliktu. Nerozumiem mu, nepoznám ho, neviem čo bolo na začiatku a ako prebieha, nie som na žiadnej strane. Vnímala som príbehy ľudí, nie politiku a vojnu. Nemám pocit, že by kniha nahrávala iba jednej strane.
Bolo náročné sa v tom spočiatku zorientovať a veľmi nepomáhal ani rodokmeň na začiatku. Tie mená, mestá, názvy. Bolo to ťažké, trvalo mi dlho sa začítať, niekedy som nedokázala pokračovať. A potom som nedokázala od knihy odísť. Krásny jazyk, ktorý sa vďaka prekladateľke Jitke Jeníkovej krásne čítal aj v češtine. Až čosi magické a snové v ňom bolo.
Odporúčam, ale vyhraďte si na to čas.
Hygge domov. Ťažšie čítania zvyknem prekladať niečím jednoduchším a nenáročným. Ako spontánne mi mažel túto knihu kúpil, tak som ju ja za dva dni prečítala. Pri čakaní na Adama na krúžku (odtiaľ tá fotka) a potom zvyšok doma. Nezabrala veľa času.
Kniha od Meika Wikinga je presne to, čo by ste od nej očakávali. Veľa fancy obrázkov z fotobanky, krátke texty rozčlenené do kapitol a “návod”, ako si vytvoriť hygge pohodu doma. Svetlo, priestor, zeleň, ľudia s ktorými je vám fajn. Knihy. Dobré jedlo. That’s all. Rozhodne to nemusí byť drahá dizajnová stolička.
To asi tušíte. Pravdepodobne si túto knihu ani nepotrebujete prečítať, pretože doma sa cítite príjemne, bezpečne a radi tam trávite čas. Nepotrebujete doma nič meniť a dokonca máte pocit, že je to tam hygge, nech už si to vysvetľujete akokoľvek. Ja to tak mám. A aj napriek tomu ma kniha bavila. Bolo to skrátka príjemné odpočinkové čítanie a akési potvrdenie, prečo mi je doma tak dobre. Nemám potrebu nič na základe knihy meniť. Ale mala som potrebu sa začítať do niečoho zaujímavého a krásneho, a to táto knižka skvelo splnila.
Atlas majáků na konci světa. Och, toto je taká nádhera. Majáky, voda, príbehy. Krásne ilustrácie, mapy. Až mi je ľúto, že som ju prečítala tak rýchlo. Ale listovať si ňou občas stále budem.
No Comments