Poznáte tie filmy, kde vám najviac utkvie v pamäti hudba? La grande bellezza je jedným z nich. Skôr ako film ohodnotíte na csfd pustíte si na youtube soundtrack, ktorý je naozaj úžasný. A nemenej skvelý je i samotný film o rímskej smotánke. Skvelý začiatok víkendu.
V sobotu som mala i iné plány, ako len pozerať filmy. Chcela som navštíviť babičku a musela som tiež pracovať. Takže po prvom filme o jedenástej som pokračovala až o dvanásť hodín neskôr. Filmovú noc, tentokrát zameranú na trilógiu Mad Max som zmeškať nechcela, ale v Dome umenia premietali fínsky dokument, ktorý dostal prednosť. Moje veci neprekvapili záverom, ale prekvapili na amatéra výborným spracovaním.
Krátko pred jednou hodinou ráno som sa pripojila v kine Fontána na Šialeného Maxa. Prvý diel som teda nevidela, ale vraj som ani o nič neprišla. Naviac na začiatku druhého bola krátka rekapitulácia. Bojovník ciest nespadá úplne do žánru, ktorý by som preferovala, ale aj napriek pokročilej hodine a rastúcej únave som si film pomerne užila a bola som milo prekvapená slušným spracovaním. Na tú dobu. A i Mel Gibson tam ešte vyzeral k svetu. Bohužiaľ tretí diel to celkom pokazil a síce akčných scén nechýbalo, i tak išlo o nudnú záležitosť. No ale po titulkoch nám pustili trailer na pripravovaný štvrtý diel (odkaz), tak aspoň niečo zaujímavé.
Samozrejme v nedeľu som na Borgmana nevstala. Filmová noc skončila po piatej ráno, takže premietanie o jedenástej nemalo šancu. O druhej som si nemohla nechať ďalší fínsky dokument Kovasikajuttu, o ktorom som už veľa počula a v ČR sa premietal niekoľkokrát, takže som rada, že ho priniesol i Cinematik a konečne som mala možnosť ho vidieť aj ja.
Ďalším mimoriadnym filmom bola Kalvária, kde ma najprv prekvapilo skvelé herecké obsadenie a následne i samotný film prešpikovaný skvelými rozhovormi a scénami. Mala som niekoľko tipov, kto je ten záhadný spovedník, ktorý chce zabiť nevinného farára, ale nevyšiel mi ani jeden. Film by stále i za druhé pozretie.
O jedenástej večer som opäť nemohla vynechať premietanie. Posledné v tomto ročníku. Pôvodne som chcela ísť na L’étrange couleur des larmes de ton corps, pretože predchádzajúci snímok Catteta a Forzaniho Amer mám zafixovaný ako vizuálny zážitok s dokonalou atmosférou. Ale priateľ chcel ísť radšej na Bullittov prípad, tak som išla s ním. Bullitt nie je zlý film, ale ja som ho nepozerala v tej správnej nálade a v tom správnom čase.
Moje komentáre k filmom na csfd.cz
La grande bellezza
Aneb zo života rímskej smotánky. To, že päťdesiatku majú (niektorí i dávno) za sebou neznamená, že budú sedieť doma alebo maximálne navštevovať golf. Táto partia sa chce baviť a nevynechá príležitosť navštíviť ďalší okázalý večierok, kde by sa nehanbili ani podstatne mladšie ročníky. Popritom sa bavia o všetkom i o ničom na pseudointelektuálnej úrovni. Ale neviem prečo, náramne som sa bavila. Malo to istú eleganciu, a bavila ma i ich móda. A ako bonus, vážne skvelá hudba. Milujem filmy, kde po návrate domov zháňam soundtrack.
Tavarataivas
Rozhodne skvelý experiment. A na moje prekvapenie, až na výnimky, dobre natočený. Jasné, pár slabších okamihov sa našlo, ale na to, že ide o viac menej amatérsky počin, klobúk dolu. Petri má skvelú rodinu i kamošov, vďaka ktorým rok ubieha predsa len o niečo jednoduchšie. Príbeh nebol zameraný len na postupné vyberanie vecí zo skladu, ale viac na samotného Petriho a ako táto novonadobudnutá skromnosť mení jeho život a jeho samého.
Mad Max 2: The Road Warrior
Na dobu, kedy to bolo natočené ide o dosť slušný snímok. Post-apokalyptický svet bol znázornený pomerne realistický a i dej má niečo do seba. Podobné žánre nevyhľadávam, ale Mad Max ma kupodivu bavil a najmä akčným scénam nemám čo vytknúť.
Mad Max Beyond Thunderdome
Oproti dvojke rozhodne posun. A žiaľ nie k lepšiemu, ale naopak. I Tina Turner filmu podľa mňa viac uškodila než prospela. Najlepšie na treťom diely bol trailer k pripravovanému Mad Max: Fury Road, ktorý nám po záverečných titulkoch pustili.
Kovasikajuttu
Štyria členovia punkovej kapely Pertti Kurikan Nimipäivät majú výhodu, že publikum tohto žánru podobné texty ocení a dokáže skákať i na obyčajné bubnovanie. Členovia kapely Pertti Kurikan Nimipäivät majú tiež výhodu, že majú v svojom okolí ľudí, ktorí s nimi vedia pracovať a dali im šancu. Takže i napriek mentálnemu postihnutiu sa pomerne adaptovali do spoločnosti. Punkový syndróm je skvelý dokument, ktorý ukáže nie len nahrávanie albumu tejto netradičnej skupiny, ale i bežné problémy, s ktorými sa Pertti, Kari, Sami a Toni stretávajú. A kupodivu zistíte, že sa až tak nelíšia od tých našich. Aj oni sa chcú zamilovať, sú naštvaný na politikov, vedia nadávať a skrátka chcú žiť svoj život po svojom. Z čoho vznikajú napäté aj humorné scénky i texty k ich pesničkám. Chalani i ľudia okolo nich majú môj obdiv.
Calvary
Tento humor mám rada. Blížiaca sa tragédia niekde v pozadí, ale dovtedy nálož sarkastických poznámok a vtipných momentov. Skvelé herecké obsadenie included.
Bullitt
Bullittov prípad by bol lepší film, keby ho nepozerám unavená o polnoci. Dokonca ani tá legendárna naháňačka ma nejak neuchvátila. K tomu pomalé tempo a očakávania, ktoré som vďaka vychvaľovaniu mala, boli nenaplnené. Kriminálky skrátka radšej čítam, než pozerám.
No Comments