Filmové festivaly

víkend | MFF Cinematik 2014

15.9.2014

Cinematik

Poznáte tie filmy, kde vám najviac utkvie v pamäti hudba? La grande bellezza je jedným z nich. Skôr ako film ohodnotíte na csfd pustíte si na youtube soundtrack, ktorý je naozaj úžasný. A nemenej skvelý je i samotný film o rímskej smotánke. Skvelý začiatok víkendu.

V sobotu som mala i iné plány, ako len pozerať filmy. Chcela som navštíviť babičku a musela som tiež pracovať. Takže po prvom filme o jedenástej som pokračovala až o dvanásť hodín neskôr. Filmovú noc, tentokrát zameranú na trilógiu Mad Max som zmeškať nechcela, ale v Dome umenia premietali fínsky dokument, ktorý dostal prednosť. Moje veci neprekvapili záverom, ale prekvapili na amatéra výborným spracovaním.

Krátko pred jednou hodinou ráno som sa pripojila v kine Fontána na Šialeného Maxa. Prvý diel som teda nevidela, ale vraj som ani o nič neprišla. Naviac na začiatku druhého bola krátka rekapitulácia. Bojovník ciest nespadá úplne do žánru, ktorý by som preferovala, ale aj napriek pokročilej hodine a rastúcej únave som si film pomerne užila a bola som milo prekvapená slušným spracovaním. Na tú dobu. A i Mel Gibson tam ešte vyzeral k svetu. Bohužiaľ tretí diel to celkom pokazil a síce akčných scén nechýbalo, i tak išlo o nudnú záležitosť. No ale po titulkoch nám pustili trailer na pripravovaný štvrtý diel (odkaz), tak aspoň niečo zaujímavé.

Samozrejme v nedeľu som na Borgmana nevstala. Filmová noc skončila po piatej ráno, takže premietanie o jedenástej nemalo šancu. O druhej som si nemohla nechať ďalší fínsky dokument Kovasikajuttu, o ktorom som už veľa počula a v ČR sa premietal niekoľkokrát, takže som rada, že ho priniesol i Cinematik a konečne som mala možnosť ho vidieť aj ja.

Ďalším mimoriadnym filmom bola Kalvária, kde ma najprv prekvapilo skvelé herecké obsadenie a následne i samotný film prešpikovaný skvelými rozhovormi a scénami. Mala som niekoľko tipov, kto je ten záhadný spovedník, ktorý chce zabiť nevinného farára, ale nevyšiel mi ani jeden. Film by stále i za druhé pozretie.

O jedenástej večer som opäť nemohla vynechať premietanie. Posledné v tomto ročníku. Pôvodne som chcela ísť na L’étrange couleur des larmes de ton corps, pretože predchádzajúci snímok Catteta a Forzaniho Amer mám zafixovaný ako vizuálny zážitok s dokonalou atmosférou. Ale priateľ chcel ísť radšej na Bullittov prípad, tak som išla s ním. Bullitt nie je zlý film, ale ja som ho nepozerala v tej správnej nálade a v tom správnom čase.

La grande bellezza Mad Max 2 Mad Max 3 Tavarataivas

Moje komentáre k filmom na csfd.cz

La grande bellezza
Aneb zo života rímskej smotánky. To, že päťdesiatku majú (niektorí i dávno) za sebou neznamená, že budú sedieť doma alebo maximálne navštevovať golf. Táto partia sa chce baviť a nevynechá príležitosť navštíviť ďalší okázalý večierok, kde by sa nehanbili ani podstatne mladšie ročníky. Popritom sa bavia o všetkom i o ničom na pseudointelektuálnej úrovni. Ale neviem prečo, náramne som sa bavila. Malo to istú eleganciu, a bavila ma i ich móda. A ako bonus, vážne skvelá hudba. Milujem filmy, kde po návrate domov zháňam soundtrack.

Tavarataivas
Rozhodne skvelý experiment. A na moje prekvapenie, až na výnimky, dobre natočený. Jasné, pár slabších okamihov sa našlo, ale na to, že ide o viac menej amatérsky počin, klobúk dolu. Petri má skvelú rodinu i kamošov, vďaka ktorým rok ubieha predsa len o niečo jednoduchšie. Príbeh nebol zameraný len na postupné vyberanie vecí zo skladu, ale viac na samotného Petriho a ako táto novonadobudnutá skromnosť mení jeho život a jeho samého.

Mad Max 2: The Road Warrior
Na dobu, kedy to bolo natočené ide o dosť slušný snímok. Post-apokalyptický svet bol znázornený pomerne realistický a i dej má niečo do seba. Podobné žánre nevyhľadávam, ale Mad Max ma kupodivu bavil a najmä akčným scénam nemám čo vytknúť.

Mad Max Beyond Thunderdome
Oproti dvojke rozhodne posun. A žiaľ nie k lepšiemu, ale naopak. I Tina Turner filmu podľa mňa viac uškodila než prospela. Najlepšie na treťom diely bol trailer k pripravovanému Mad Max: Fury Road, ktorý nám po záverečných titulkoch pustili.

Bullitt Calvary Kovasikajuttu

Kovasikajuttu
Štyria členovia punkovej kapely Pertti Kurikan Nimipäivät majú výhodu, že publikum tohto žánru podobné texty ocení a dokáže skákať i na obyčajné bubnovanie. Členovia kapely Pertti Kurikan Nimipäivät majú tiež výhodu, že majú v svojom okolí ľudí, ktorí s nimi vedia pracovať a dali im šancu. Takže i napriek mentálnemu postihnutiu sa pomerne adaptovali do spoločnosti. Punkový syndróm je skvelý dokument, ktorý ukáže nie len nahrávanie albumu tejto netradičnej skupiny, ale i bežné problémy, s ktorými sa Pertti, Kari, Sami a Toni stretávajú. A kupodivu zistíte, že sa až tak nelíšia od tých našich. Aj oni sa chcú zamilovať, sú naštvaný na politikov, vedia nadávať a skrátka chcú žiť svoj život po svojom. Z čoho vznikajú napäté aj humorné scénky i texty k ich pesničkám. Chalani i ľudia okolo nich majú môj obdiv.

Calvary
Tento humor mám rada. Blížiaca sa tragédia niekde v pozadí, ale dovtedy nálož sarkastických poznámok a vtipných momentov. Skvelé herecké obsadenie included.

Bullitt
Bullittov prípad by bol lepší film, keby ho nepozerám unavená o polnoci. Dokonca ani tá legendárna naháňačka ma nejak neuchvátila. K tomu pomalé tempo a očakávania, ktoré som vďaka vychvaľovaniu mala, boli nenaplnené. Kriminálky skrátka radšej čítam, než pozerám.

Mohlo by sa Vám páčiť

Žiadne komentáre

Zanechať odkaz

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.