Sobota na Cinematiku 2013

Ak je niečo skvelým zakončením leta, je to filmový festival Cinematik v Piešťanoch. Dokonca i podtitul tohto ročníku je „Uži si svoj LAST MINUTE v Piešťanoch“ a odkazuje tak na polnočnú sekciu o sériových vrahoch.

„Masový vrah má rád mäso, sériovy seriály.“

Budíček mi zazvonil na filmových 3:15. Ale na rozdiel od filmu, ja som musela našťastie len vstávať. Aby som videla aspoň jeden film, bolo treba stihnúť v Ostrave vlak a do Piešťan sa dostať. A aby sme sa s priateľom na festival pripravili, cestou do Žiliny sme si pozreli jeden film (Le Transporteur), a zo Žiliny druhý (Le Transporteur II).

V Piešťanoch sme síce boli už po deviatej, ale prvý film o jedenástej sme nakoniec nestihli. Takže festival pre nás začal až o druhej vo Fontáne dánskou krimi drámou Nordvest. Pripája sa k nám môj brat a mama a už tradične sa stretávam s bývalými spolužiačkami a ďalšími známymi.

Nordvest je drsnou výpoveďou zo života Caspera a jeho sedemnásťročného brata o pretĺkaní sa životom v najchudobnejšej štvrti Nordvest v Kodani. Casper sa živý ako zlodej a jeho práca mu celkom ide. Lenže peniaze a nespokojnosť s jednaním u priekupníka ho dovedú až ku kaukazkému gangu. Tak sa dostáva do organizovaného zločinu, ktorý ale prináša viaceré nebezpečné situácie. Celú atmosféru dotvárajú skvelé herecké výkony a neustále sa pohybujúca kamera. Bez váhanie štyri hviezdičky.

Ostávame vo Fontáne, kde sa od piatej premietala Kauza Cervanová. Od filmu som očakávala, že sa dozviem viac z pozadia o pomerne známom prípade z roku 1976. Prišlo len sklamanie. Film položil veľa nezodpovedaných otázok a načrtol nejaké témy, ktoré ďalej nerozoberal (napr. tá o Araboch, prišla mi useknutá). Čo ma ale veľmi hnevalo, bola občasná nezrozumiteľnosť. Najmä púšťaných policajných záznamov. Ja viem, že boli slovensky, ale nech sa na mňa nehnevajú, titulky tam vážne dať mohli, zvukovému záznamu bolo rozumieť len občas a prakticky netuším, o čom bol. Celkovo mám ale z filmu zmiešané pocity a vo výsledku som si z neho neodniesla nič. Takže kým na čsfd je k dnešnému dňu 80%, ja som hodnotila len dvoma hviezdičkami.

Medzi filmami je celkom slušná pauza, Piešťany veľkou rozlohou nevynikajú, obzvlášť keď sa všetko podstatné, vrátane kín a pešej zóny, nachádza max. 5 minút chôdze od seba, takže sme sa šli najesť. Hlad sme zahnali na kebabe u Perdeho. Ja som si ho dala v arabskom chlebe. Už som i zabudla, aká pochúťka to je. Cestou na ďalší film sme sa zastavili ešte na výbornej zmrzline. Počasie nám stále praje, tak si ten záver leta treba užiť čo najviac.

O ôsmej už sedíme v Dome Umenia na ďalšom slovenskom film a túto novinku mohli vidieť aj diváci v Karlových Varoch. Zázrak od slovenského režiséra Lehotského ma veľmi prekvapil. Popisuje niekoľko mesačný životný úsek mladej dievčiny, ktorá sa dostane do nápravného zariadenia. Svojmu osudu vzdoruje vlastným spôsobom, nie vždy sú jej rozhodnutie a činy správne, ale musíte ju obdivovať za jej odhodlanie a sústavný boj. Dialógy síce občas trochu pokrivkávali, ale svojím spôsobom, čo od takého prostredia vlastne čakať? Musím pochváliť aj dobre zvládnuté výkony nehercov. Po filme bola diskusia s tvorcami, na ktorej sme sa ale nezúčastnili. Každopádne film odporúčam, pre mňa to bol štvorhviezdičkový zázrak.

V sobotu o jedenástej začína jedna skvelá udalosť. Nočný filmový maratón. Tak ako po minulé roky, aj tento som chcela vydržať až do rána. Ale kombinácia nedostatok spánku + veľmi nudný a uspávajúci prvý film zapríčinila, že o jednej ráno som už bola s priateľom na ceste domov.

The Last Horror Movie je veľmi nepodarený horor. Nespomínam si, že by ma nejaká scéna naozaj vyplašila a na priateľovi som bola nalepená len preto, lebo na jeho saku sa príjemne driemalo. Celé to má pôsobiť amatérsky, natočené veľmi nesympatickým hlavným hrdinom, ktorý sa v tom normálnom živote živí ako kameraman svadieb. V tom duševne zvrátenom zabíja ľudí. Bez milosti, len tak pre zábavu. A natáča ich. Len tak pre zábavu. A hovorí do toho akože inteligentné a zamyslenia hodné otázky a ponúka určité odpovede, ktoré majú akože poukázať na to, že aj my sme vlastne zlý. A na konci nás má vystrašiť, pretože je to vlastne náš posledný hororový film. Lenže celé mu to akosi nejde a tak som s mojím hodnotením neváhala ani sekundu. Odpad!. Príliš dlhých 80 minút.

Štyri festivalové a dva vlakové filmy na jeden deň nie je vlastne zas tak zlé skóre. Znelka Cinematiku sa oproti minulému roku zlepšila, ale i tak mi chýbajú tie originálne hrané. Skvelú atmosféru v Piešťanoch dotvára aj množstvo balónov, ktoré v okolí Piešťan lieta v rámci inej akcie. Na Lide hrala hudba, v centre je stále veľa ľudí, pred Domom umenia sú stany a posedenie… skrátka, Piešťany sú teraz to najlepšie miesto na svete.

. . .

Videorozhovor: Cinematik a Ben Wheatley