Aj dnešný deň som začínala s Audiardom. Ale ešte pred skvelým snímkom Samozvaný hrdina o geniálnom klamárovi Albertovi Dehousse bolo krstenie prvej cinematikovskej publikácie Filmy Jacqueasa Audiarda. Sama túto publikáciu mám, takže do 15. októbra o nej zverejním nejaký text.
V prestávke medzi filmami som ostala v Dome Umenia a pokračovala v čítaní knihy Kameník od Camilla Läckberg, ktorú mi požičala kamarátka.
Ponorka ma príjemne prekvapila. Podarený film o 15. ročnom Oliverovi.
O ôsmej začínal film, ktorí očakávali viacerí. Melanchólia Larsa von Triera. Kino bolo plné. Po minuloročnom Antikristovi som na to išla bez očakávaní. Aspoň som nebola sklamaná. Úvod ma moc nechytil, 1. časť bola už podstatne lepšia, ale druhá to vyzdvihla. No ak ma niečo iritovalo, bola to hudba.
Polnočné premietanie bol čistý horor na ktorý som išla viac menej len preto, že je islandský – Reykjavik Whale Watching Massacre. Ale moc ma nebavil. Možno je to už únavou.
Predtým sa vo Fontáne v hlavnej hale púšťali úryvky z filmov na VHS.
- Zdeno na Cinematiku 03 [youtube video]
No Comments