Druhý deň bol pre niektorích najdlhší, dalo sa bez problémov zvládnuť 7 filmov.
Začala som kvalitným snímkom Ghost Writer s Ewanom McGregorom a Piersom Brosnanom v hlavnej úlohe. Milujem dážď a tá atmosféra mi sedela. A spočiatku som bola milo prekvapená hreckým obsadením, lebo som si nestihla prečítať na čo vlastne idem.
Nasledoval najlepší film dňa Hævnen. Film ktorý vás donúti sa zamyslieť. Viac slov netreba, jednoducho si ho pozrite.
O piatej som dala prednosť Turínskemu koňovi pred Nesvadbovo a … ale tak dobre, vlastne som rada že som videla, lebo som si ušetrila 7 hodín ktoré som pôvodne chcela vraziť do Sátántango od toho istého režiséra. Teraz už viem, že to vidieť nechcem. Radšej si to prečítam, niečo mi vraví, že to bude nakoniec i rýchlejšie.
Naštastie film o ôsmej mi to vynahradil, Hermano bol skvelý snímok o dvoch bratoch ktorí milujú futbal.
Keď som sa presúvala z Domu Umenia do Fontány v parku pod Lopúchom prebiehal koncert.
Tohtoročná filmová noc sa niesla v znamení prežitia v Austrálií. Prvý premietaný film – Predĺžený víkend, bol komédia. Má to síce nálepku horor / thriller, ale v kine to bola naozaj komédia. Nasledovala amatérska Krvavá lagúna. Síce nelogické správanie hlavných hrdinov, ale musím povedať že natočené to bolo dobre a krokodíl nemal chybu. Posledný film bola ukážková vyvražďovačka miestneho psychopata – Wolf Creek.
Ešte pred začiatkom filmovej noci rozdával Zdeno mrkef. V dvoch prestávkach sa podávala káva/čaj a dve milé slečný rozdávali Red Bull. Bola aj jedna súťaž od DVD, pred Krvavou lagúnou. Z dvoch súťažiacich vyhral ten, ktorý rýchlejšie nafúkal nafukovačku krokodíla.
Skončilo sa o pol piatej ráno, približne o hodinu skôr ako minulý rok. Takže rýchlo domov niečo málo naspať a o 6 hodín znova do kina na Pozeraj sa, ako padajú od Jacquesa Audiarda.
No Comments