Filmové festivaly

1. deň | MFF Cinematik 2014

11.9.2014

Cinematik
V stredu 10.9 začal už deviaty ročník filmového festivalu Cinematik v Piešťanoch a ja mám tak na takmer týždeň možnosť vymeniť knižný svet za ten filmový. Tohtoročný program je poriadne nabitý a na prvý pohľad by som povedala, že obsahovo jeden z najlepších.

Akreditačné centrum bolo otvorené v Dome Umenia už od dvanástej, pričom prvý film začínal o druhej. My sme s priateľom najprv zvolili obed, ale okolo pol jednej sme už mali akreditácie vybavené. Čo sa ukázalo ako skvelé riešenie, pretože pred prvým filmom sa fronta na výmenu lístkov za akreditačné kartičky tiahla až von a tým pádom sa i premietanie filmu posunulo o cca 10 minút.

Nakoľko som skvelú zábavnú drámu The Grand Budapest Hotel už videla, mojím otváracím filmom bola hudobný príbeh Vnútri Llewyna Davisa bratov Coenovcov, ktorí majú na svedomí i filmy ako Paris, je t’aime, The Big Lebowski, No Country for Old Men alebo Burn After Reading. Druhý film som zvolila čisto z vypočítavosti, kino v Kraskovi nemám rada. Takže ostali Všetky moje deti vo Fontáne, hoci ma problematika cigánov až tak nezaujíma a po minuloročnom filme Zvonky šťastia som mala celkom obavy.

V hlavnom čase nastala trochu dilema. Buď o siedmej otvárací ceremoniál s očakávanou novinkou The Giver, alebo o ôsmej film o AIDS v gay komunite na začiatku 80. rokoch The Normal Heart, kde kvalitu zaručovala produkcia HBO. Keďže vidieť som chcela oba a The Giver je predsa len novinka, zvíťazil ten, a The Normal Heart som si pozrela ešte pár dní pred začiatkom Cinematiku. Na otváracom ceremoniály oceňujem, že bol krátky, naopak, čo ma veľmi nebavilo bol samotný príhovor.

Na polnoc som plánovala L’inconnu du lac, ale priateľ chcel vidieť radšej Rush, tak som išla s ním. Čo sa ukázalo ako skvelá voľba, išlo o najlepší film prvého festivalového dňa.

Po prvom dni musím povedať, že filmy som zvolila dobré. I to počasie nám vyšlo, takže som ešte na pár hodín mohla vytiahnuť šaty a užiť si asi posledné dni letnej atmosféry. Cinematik ma ale trošku sklamal, pretože neprišiel so žiadnou originálnou znelkou a zatiaľ to vyzerá, že ani sprievodným príbehom či spravodajom.

Inak novinky zo sveta Cinematiku ako i tipy na filmy môžete sledovať na facebooku, twitteriyoutube a najnovšie i instagrame.

Inside Llewyn Davis Rush The Giver Všetky moje deti

Moje komentáre k filmom na csfd.cz

Inside Llewyn Davis
Zaujímavá hudobná komédia/dráma na tému from zero to zero. Hlavný hrdina síce dokáže nádherne hrať na gitaru a spievať, ale v osobnom živote to s ním ide už dlhší čas dolu vodou a nič nenasvedčuje tomu, že by malo nastať zlepšenie. Nejaké okamihy, kde by mohla nastať zmena síce prídu, ale film by sa asi stratil zo svojej nevšednosti, ak by z tuláka prespávajúceho na gauči spravil v priebehu jednej noci hviezdu folkovej hudby. Každopádne, pozerá sa na to dobre, s kamerou a celkovou atmosférou sa filmári naozaj pohrali. Dostalo ma zakončenie filmu a menšia úloha Justina Timberlakea, kde som si celý čas nebola istá, či je to naozaj on.

Všetky moje deti
Rómska problematika je téma, kde sa slovenský filmári môžu vyblázniť do sýtosti. Asi stále bude o čom točiť a čo riešiť. Všetky moje deti je remeselne prekvapivo dosť dobré natočený film. Rozhodne som pri ňom netrpela ako pri Zvonkoch šťastia. Farár, ktorý na seba zobral neľahkú úlohu pomôcť Rómom v jeho okolí odviedol v tomto smere asi dobrý kus práce. Takže na jednej strane určite pochvala, že toleranciu, ochotu a trpezlivosť s touto problematickou menšinou. Na druhej strane sú to čisto osobné dôvody, prečo hodnotím tak nízko. Ide o Kuffove postoje voči homosexuálom. Môže neviem ako chce pomáhať tým, ktorí to potrebujú, ale ide mi jaksi proti srsti, keď na jednej strane sa snaží pomáhať problematickým občanom, ktorý zo spoločnosti skôr berú, ako niečo dávajú a na druhej strane považuje homosexuálov za masových vrahov a najradšej by ich utopil bez ohľadu na to, že tí v tejto spoločnosti pracujú, rozvíjajú jú a sú i prínosom. V celkovom hodnotení u mňa ten človek klesol mimoriadne hlboko a tie dve hviezdičky dávam filmovému štábu.

The Giver
Ja vám neviem, on ten záver to nejak pokazil. Myslím že filmári sa mohli ešte viac pohrať s farbami, ale priznám sa, že sa mi to postupné objavovanie emócii a pocitov páčilo. Herecké obsadenie super, ale s príbehu sa dalo podľa mňa vyťažiť viac. Neviem ako je na tom knižná predloha, zatiaľ som ju neprečítala, ale The Giver na mňa pôsobil, akoby sa len snažil vyťažiť z popularity YA dystopií a nekládol si žiaden hlbší cieľ. A pritom verím tomu, že s touto témou by sa dalo pracovať podstatne zaujímavejšie a zanechať pre teenagerov i nejaký ten duchaplnejší odkaz. Ono i to dobro verzus zlo bolo vykreslené akosi nedostatočne. No nudiť sa určite nebudete a pekne to odsýpa, až na ten urýchlený záver.

Rush
Wow. A to som na ten film pôvodne ani nechcela ísť. O rivalite medzi Laudom a Huntom som nič nevedela. Meno Niki Lauda mi niečo hovorilo, ale toho druhého som nepoznala vôbec. Čo sa ukázalo ako výhoda, pretože s každou zákrutou som si myslela, že jeden z nich sa zabije, a tým som až do konca sedela v kresle kina napätá a každá minúta bola u mňa zážitkom. Skvelý film, správna dávka emócií, príbehu i akcie. Najmä Daniel Brühl odviedol po hereckej stránke kus dobrej práce.

Mohlo by sa Vám páčiť

2 komentáre

  • Odpovedať rachel roo 20.9.2014 na 17:59

    Juu to vypada fakt zajimave zavidim taky bych zasla 🙂

    • Odpovedať Orvokki 20.9.2014 na 22:41

      Cinematik je skvelý filmový festival, nie je obrovský, bez problémov sa dá dostať na filmy (nie sú potrebné rezervácie) a má úžasnú atmosféru. Ak by si mala možnosť ho niekedy navštíviť, určite neváhaj, koná sa vždy v septembri 🙂

    Zanechať odkaz

    Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.