Poznámka

Zasnežené Vysoké Tatry s Adamkom

Začína sa nám rodiť tradícia. Vo Vysokých Tatrách sme boli na svadobnej ceste. To bolo v roku 2015. Pri jednej prechádzke sme narazili na reštauráciu Koliba Kamzík. Pri prvej návšteve sme si ju zamilovali tak veľmi, že o rok neskôr sme sa tam rovno ubytovali a strávili tam naše prvé spoločné Vianoce. Iba my dvaja. No vlastne dvaja a pol, bola som v šiestom mesiaci. Tento rok sme chceli Tatry ukázať Adamkovi. Opäť sme sa ubytovali v Kolibe Kamzík a opäť sme boli maximálne spokojní. Myslím, že je to správne miesto aj na oslavu Adamkových prvých narodenín. Ale to už predbieham.

Tatry sme mali v celej svojej paráde. Nádherne zasnežené. V deň príchodu začalo snežiť a na druhý deň už bolo po kolená snehu. Krásneho, čistého, pod nohami pukajúceho. Tým za nás rozhodol, či pôjdeme na túru iba na Reinerku alebo rovno na Zamkovského. S Adamkom zababušeným vo všetkom zimnom, čo sme zatedy stihli kúpiť, by som si na dlhšiu cestu netrúfla. Ešteže je to nosenec, s kočíkom by sme neuspeli.

Podvečer sme zašli do wellness v hoteli Átrium. Ale dlho sme sa nezdržali, voda bola studená a Adamkovi drkotala pusinka. No zožal úspech, v plavkách je rozkošný a hneď sa pri ňom zastavilo zopár detí a nadšene sledovali, ako si s vodou poradil. Adamko im všetkým ukázal, že je zdatný ponárač, však už to má z vane riadne natrénované.

Stravovali sme sa vždy v našej kolibe. Strapačky, halušky, kapustnica… tie najlepšie slovenské jedlá. Ale i husacie a kačacie hody, ktoré zrovna prebiehali. V reštaurácií je detský kútik, kde sa občas Adamko zabavil. A keď bolo voľno, sedeli sme tam s ním, majú tam pre rodičov jeden menší stolík.

Alebo sme si jedlo objednali a oni nám ho priniesli až na izbu. To vtedy, keď Adamko nemal náladu na spoločnosť a vedeli sme, že by to bolo iba trápenie. Takto sme sa v kľude najedli. A personálu sme vďační za ochotu i pochopenie.

V jeden deň zatvorili pre silný vietor lanovky vo Vysokých Tatrách. Tak sme išli kúsok vedľa, pri Ždiar do Bachledovej doliny. Nedávno tam vyrástol Chodník korunami stromov. Lanovkou na kopec vo výške 1151 m n. m a potom už len obdivujete tu nádheru všade naokolo. No riadne nám fúkalo. Adamko lanovku preplakal, lebo chcel spať, lenže keď sedím, to ho neuspáva. No len čo sme boli späť na pevnej zemi, už si odfukoval. A my sme riadne premrzli. No stálo to za to.

Výhľady dychberúce, vetrisko jak sa patrí, snehu kopec a ľudí tak akurát.

Ešte AquaCity Poprad sme navštívili. Zavolali sme im, či aj so 7 mesačným bábätkom môžeme prísť. Môžeme. Detský bazén mal 33 stupňov, to už bolo lepšie. A voda trošku slaná. Adamko vysmiaty od ucha k uchu. Potápanie? Je to vodný živel, užíval si to, ani raz nezaplakal, nevadila mu voda v očiach, ak mu voda zabehla, trošku si pokašlal a bol pripravený na ďalšie ponorenie. Vyskúšali sme ešte jeden o stupeň teplejší bazén a to bolo radosť najväčšia, pre nás i pre neho. Aj také dve pani ho obdivovali, že je vo vode ako doma.

Na Štrbské pleso sme sa iba previezli, počasie a spiaci Adamko nás presvedčili, že z auta radšej vychádzať nebudeme. Tak nabudúce.

Po ceste domov sme aj na Kozom vršku zastavili, zásoby syrov domov pokúpili, v salaši Krajinka sa naobedovali a potom Adamko na tri hodiny zaspal a až v Brne sa zobudil.

Máte osobné skúsenosti, čo vo Vysokých Tatrách navštíviť s ročným dieťaťom?

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *