Výlety

Sölden, Tirolsko

2.8.2011

Pondelok 1. augusta

O druhej budík, o tretej odchod z domu a o dve hodiny sme už prichádzali do Viedne. Vlak RJ 660 (miestenku netreba) nám síce išiel až 6:14, ale bol už pristavený, takže sme si mohli nájsť pekné miesta. Spiatočný lístok PN – Ötztal nás vyšiel na 55€/osoba.

Myslela som si, že RJ je obdoba našeho rýchlika. Mýlila som sa. RJ znamená railjet, miestami išiel 200km/hodinu a economic class (2. trieda) bola na lepšej úrovni ako 1. trieda v našich vlakoch. V 1. triede si môžete ešte za 25 € priplatiť Premium Class, ktorý zahŕňa aj teplý uteráčik. No ak by boli všetky vlaky ako tento, radosť cestovať. Zásuvka medzi stoličkami, pre decká kútik s TV, na oknách žalúzie, časť stolíka sa dala zasunúť, jednoducho také drobnosti ktoré robia cestu príjemnejšou.

Na mnohých obrazovkách sa ukazoval čas, poloha, tri náhľady mapy kade ideme a info o RJ. Nemeškal, takže v Ötztale sme vystúpili 11:24. Cesta do Söldenu (autobus 7,50€/osoba) trvala niečo málo cez hodinu, šofér si v polke cesty na jednej zástavke zastavil, z horskej studničky dolial vodu do fľaše a pokračoval ďalej.

V Söldene opravovali hlavnú cestu takže sme prišli s pár minutovým meškaním. Hlavná cesta sa nachádza vo výške cca 1350 metrov nad morom. K nášmu hotelu sme sa museli dostať ešte o cca 100 metrov vyššie. Vedie k nemu prudkostúpajúca cesta, ale zase máme krajší výhľad do údolia.

Sölden je malé mestečko s 4 113 obyvateľmi, ale je tu toľko hotelov, že v hlavnej zimnej sezóne tu musí byť turistov niekoľkonásobne viac. Máme z izby výhľad na kopce a veľké rakúske domčeky z muškátmi v oknách.

Na hlavnej ulici nájdete všetko. Drogéria, obchody s oblečením, outdoor, reštaurácie, hotely, požičovne, cestovky, športový lekári, kaderníctvo… Ak by ste si niečo zabudli doma, tu to určite zoženiete. V info centre sme získali potrebné informácie o túrach a Ötztal Card, ktorá sa pri takomto pobyte oplatí.  Dá sa kúpiť na 3, 7 alebo 10 dní (45€, 67€ a 85€, deti o polovicu menej) a zahŕňa vstupy na lanovky, do múzeí a vodných parkov i prepravu autobusmi.

Ubytovanie máme aj s polpenziou, takže na prvej večeri nás čakal welcome drink (pohár sektu), cottage cheese, nejaké špeciálne tyrolské jedlo (cestoviny plnené špenátom, posypané syrom a zaliate moc dobrým maslom) a pena z bielej i tmavej čokolády s exotickým ovocím. Inak na výber boli dva dezerty a tri hlavné jedlá. Po celú dobu bol k dispozícií neobmedzene aj šalátový bar.

Utorok 2. augusta

Raňajky sú od 7:30, lanovky púšťajú od deviatej, takže podľa toho sme vstávali. Ötztal Card sme vybavili na hotely a zobrali sme si letáčik aby sme zbierali pečiatky z horských chát a reštaurácií a neskôr ich vymenili za odznačik. Za 3 razítka je bronzový, za 8 strieborný a za 16 zlatý.

Lanovkou sme sa vyviezli z hlavnej ulice (1353 m n. m.) na Giggijochbahn do 2284 metrovej výšky. Odtiaľ nás čakala cesta na prvú chatku Rotkogljochhütte, čo trvalo hodinu stále hore kopcom. Je vo výške 2666 metrov nad morom. Cesta pokračuje popri plese ďalej na kopec Schwarzkogel (3016 m n. m). Stále hore kopcom trvala ďalšiu cca hodinu a pol. Myslím, že sa v mojich nohách objavili nové svaly. Mimochodom počasie stále slnečné a veľmi teplé, sme celkom vtipne opálený. Občas fúkal vietor. Každopádne čakali sme zimu. Po celej ceste nám robili spoločnosť kravy so zvončekmi a neskôr ovce. Inak všade naokolo len kopce a občas sneh.

Schwarzkogel sme nakoniec „dobili“. Mne sa najviac páčil úsek popri plese po veľkých kameňoch, takmer som ho prebehla. Inak polovica cesty bola spevnená kamenistá, druhá polovica bola len pomerne úzky chodníček nespevnených kameňov, takže som bola rada za vysokú turistickú obuv. Nechápem kde niektorí nabrali odvahu tam ísť v sandáloch. Btw. nordic walking je tu veľmi populárny.

Zistili sme, že priamo v Söldene je „lanovkový výťah“, ktorý chodí z hlavnej ulice neďaleko našu chatu a že je zadarmo. Škoda že sme to nevedeli, keď sme tú trasu išli s batožinou.

Dnešná večera neprebiehala v reštaurácií ale na terase. Mala názov Grill Abend a znamená to presne to, čo čítate. 10 druhov grilovaného mäsa i zemiak v alobale, pochopiteľne veľa zeleniny a dresingov, dokonca i zmrzlina bola a skvelý cottage cheese čo bol aj včera. Takže teraz ma nebolia len nohy ale aj bruško. Lenže ja som to všetko chcela ochutnať. A bolo to skvelé, aj obsuhla je skvelá, čašník vyzerá že jeho baví nosiť hosťom nápoje. Stále sa usmievajú a neviem ako to robia, ale vždy sa prídu spýtať v pravý okamih či niečo nepotrebujeme. A hrala živá hudba, pravdepodobne nejaký Andrea a Andreas.

Streda 3. augusta

Každé ráno dostávame pri raňajkách dva letáky. Jeden informuje o večeri, druhý o akutalitách, niečo ako ranné noviny aj s počasím. Na dnes hlásili pekné počasie a poobede dážď s búrkou.

Výťahom sme sa zviezli na hlavnú a o kúsok ďalej nastúpili na lanovku na medzistanicu Almstube (2170 m n. m.). Tam sme prestúpili na druhú lanovku a vyviezli sa Gaislachkogel (3058 m n. m.). Na oblohe skoro ani mráčik, takže viditeľnosť nádherná.

Lanovkou som sme vrátili na medzistanicu a do Söldenu pokračovali pešo. Je to troj-štvor hodinová túra väčšinou dole kopcom. Po ceste sme získali 5 pečiatok. Veľa turistov berie na tieto túry aj psa. Po ceste sme stretli cyklistov s tričkom Ostrava!!!

V chate Silbertal sme mali dlhšiu zástavku. Vnútri je mineralogické múzeum, takže ja ako študentka hornicko-geologickej fakulty som si to nemohla nechať ujsť.

Predpoveď počasia sa vyplnila. Pár kvapiek nás síce zastihlo, ale poriadny lejak sa spustil až keď sme prišli na hotel a čakanie na večeru si skracovali jedením štrúdle a čokoládového koláčika, ktoré sú k dispozícií pre ubytovaných pri recepcii. Je to drobnosť, ale poteší.

Z hotela môžeme poslať aj pohľadnice, za 70 centov.

Večera bola zaujímava. Všimli sme si, že tú zeleninu z bufetu tu každý jedáva pred hlavným jedlom. Viac menej ako čakanie na hlavné jedlo. Polievka bola krémová šampiónová. Ja hríby moc nemusím, ale tejto sa nedalo odolať, bola fakt výborná.

Potom nám priniesli Fondue Chinoise. Niečo ako fondue polievka do ktorej sa nachvíľku namáčali kúsky surového mäsa, ktoré sa v tom nejakým zázrakom spravili. Na výber bolo bravčové, kuracie a pravdepodobne hovädzie (nie som si istá, či som to správne preložila). Kuracie bolo spravené najrýchlejšie. K tomu hranolky a opečená bageta s bylinkami a tiež štyri druhy dresingu.

V bufete boli aj štyri druhy tyrolského syra na ochutnávku (všetky moc dobré). A na záver stracatellová zmrzlina s karamelovou a čokoládovou polevou.

Štrvrtok 4. augusta

Dnes sme si pri raňajkách našli aj pero a v menu na večeru bolo na výber z viacerých jedál. Lenže nemecky viem minimálne takže sme len hádali čo sme si zaškrtli.

Zo Söldenu sme sa vyviezli autobusom po tzv. Panoramic Glacier Road na Tiefenbach. 13 % stúpanie (k hotelu je 16 %), občas na ceste kravy, ovce alebo horské kozy. Pozor na ne. Cesta má 15 km a väčšina je spoplatnená. Jeden úsek ide cez Europe’s highest road tunnel.

V Tiefenbach sme nastúpili na lanovku a ponad ľadovce sa vyviezli na Tiefenbachkogel (3 367 m n. m.). Bola hmla takže viditeľnosť takmer žiadna, všade naokolo sneh a ľad a samozrejme zima. V Tiefenbach je nádherná a obrovská reštaurácia. V tomto období je tu síce dosť turistov, ale oproti množstvu hotelov a reštaurácií je to máličko. Zimná sezóna tu musí byť atraktívná a veľmi výnosná.

Po návrate z kopcov sme sa išli kúpať do Freizeit Aréna. Majú tam fantastický bazén. Po dobu približne piatich minút púšťajú inú atrakciu (vodopád, vírivka, ľavotočivý prúd a pod.). Detský bazén je zvlášť aj s tobogánom a pri bazéne je aj infračervená sauna. Po ceste sme si v info centre vyzdvihli odznačik.

Piatok 5. augusta

Autobusom sme išli do ďalšieho mestečka v údolí – Obergurgl. Hneď na začiatku je lanovka s dvoma prestupmi. Najprv kabínová, na konci sedačková. Za 12 minút vás vyvezie z Pill cez Hochgurgl na Wurmkogl do výšky 3082 m n. m. Je tam pekná vyhliadka na ľadovce a 10-15 minútový výšľap na kopec po kameňoch. Našťastie sme to vystihli a poprchať začalo až keď sme odtiaľ odchádzali. Dá sa tam vyšľapať aj pešo a nechýbala reštaurácia.

Z Pill je to vyše hodinky pešo do Obergurgl Zenter kde je druhá lanovka. Cesta je typicky Alpská – kravy, lúky, potôčiky, vodopády a zasnežené kopce naokolo. Lanovka ide na Hohe Mut do výšky 2670 m n. m. Aj tu je reštaurácia, detské ihrisko, ovce na lúke, výhľad na ľadovce. Fakt pekne to tu majú spravené.

Autobusy jazdia v pomerne malých intervaloch, približne hodinových. Ale keď je aj ten dlhý autobus plný, ide ďalší. A majú prívesy na bicykle.

Získali sme ďalšie dve pečiatky, takža si pôjdeme pre strieborný odznačik. Zlatý už nestihneme, zajtra sme tu posledný deň a v nedeľu ráno odchádzame.

Máme za sebou 17 lanoviek.

Sobota 6. augusta

Ráno nám o minútu ušiel autobus, takže sme si boli pre strieborný odznačik, nakúpili suveníry a išli sa pozrieť na Ötztal Classics – prehliadku nádherných historických áut.

V mestečku Umhausen je Ötzi Dorf – dedinka neolitického človeka. Tento rok je výročie 20 rokov od nájdenia dobre zachovanej múmie Ötziho. Dedinka je maličká, prehliadku môžete absolvovať v nemčine so sprievodcom alebo v  D, GB, NL, IT a F  s audio prehrávačom. Asi hodinu odtiaľ je vodopád.

Nedeľa 7. augusta

Pri odchode z hotela sme dostali ovocný džem. Milá pozornosť.

Takmer hodinu sme čakali na autobus zo Söldenu. Po príchode do Ötztalu sme zistili, že náš vlak IC 867 Wienerin – das Frauenmaga je na dnes zrušený a tak sme ešte čakali dve hodiny na ďalšie IC. RJ sú lepšie, ale aj tak to bola príjemná cesta.

Mohlo by sa Vám páčiť

Žiadne komentáre

Zanechať odkaz

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.