Sever Európy

Zápisky z ciest 3 (19. 6.)

3.7.2010

V Karlstade sme sa moc nezdržali, krátky obed pri prístave a šli sme do Štokholmu. Ešte pred ním sme krátko zastavili v Örebro kde bol celkom pekný zámok. Pred Štokholme sme zašli do IKEA, kde sme zabili skoro dve hodinky. Výborné koláčiky za 5 SEK. V Štokholme sa konal nejaký festival, takže sme sa zdržali len v centre okolo Gamla Stan.

Slnko stále svietilo, preto sa nám ani nezdalo, že už sa blíži polnoc. Nenašli sme žiadny rozumný les na kempovanie, tak sme o jednej ráno zastavili na parkovisku pred Uppsalou, rozložili jeden stan pre dvoch, a ja s priateľom sme ostali nocovať v aute. Ja sa vyspím dobre kdekoľvek.

Uppsalu sme prešli pomerne rýchlo. Za ňou sme sme ešte najedli pri odpočívadle a pred Sundsvall sme našli Bergafjärdens Camping. Keďže bol pri mori, rozhodli sme sa tam ostať aj na noc. Priateľ bol prvý krát pri mori, takže radosť z kúpania, aj napriek studenej vode.

Šiesty deň sme strávili cestovaním a po 700 km sme dorazili do fínskeho mesta Kemi. Konečne v Suomi. Bolo už dosť neskoro – aj keď… pri polárnom kruhu v čase okolo letného slnovratu neexistuje noc. Každopádne, Kemi sme len prebehli a zamierili sme do Martimoaapa soidensuojelualue. To je chránená oblasť s rašeliniskami a tam je autiotupa. A tam sme prespali. A prvý krát sa zoznámili s fínskymi komármi.

To že ich stretneme nám bolo jasné. Ešte pred cestou som sa každého pýtala, či majú nachystané repelenty. Odpovede sa mi moc uspokojivej nedostalo, ale ja som mala svoj, preto ma ostatné nezaujímalo. Takže v okamihu keď sme vystúpili z auta som bola napadnutá nie len komármi, ale aj výčitkami prečo som ich nevarovala. Ale aby som len nestrašila. Tých komárov je veľa a repelenty na ne moc neúčinkujú (aspoň nie tie naše), no zas tak hrozné to nie je. Vo Fínsku aspoň vidíte že vám na prste sedí desať komárov (nepreháňam). Doma keď mám v izbe jedného tak je to väčší hajzlík ako tých desať vo Fínsku. Každopádne, ja som repelent použila len prvú noc, potom som si zvykla. Pri jednej večernej prechádzke popri Váhu by som mala toľko štípancov čo po týždni vo Fínsku. Takže som to neriešila a štípance maximálne nakrémovala.

Autiotupa mala vo vnútri krb (inak… na to že ste vo voľnej prírode je to luxus a podotýkam že zadarmo), takže teplúčko. A ako sme si aj neskôr overili…. suché záchody vo fínskych chránených oblastiach majú vyššiu úroveň než väčšina slovenských platených toaliet na železničných staniciach, odpočívadlách, niektorých benzínkach a pod.

Ráno sme namierili do Rovaniemi kde sme sa naobedovali v najsevernejšom McDonalde na svete, k BigMac menu sme dostali CocaCola pohár a išli sme sa prejsť na miestne trhy. V infocentre sme dostali mapu Fínska a okolia Rovaniemi, priateľ mi kúpil fínsku vlajku, zastavili sme sa pri Arcticum a zamierili o 8 km severnejšie na polárny kruh (fin. Napapiiri).

Tam prebýva Joulupukki, fínsky Santa Claus. Má tam park, dedinu, obchod, poštu a čo ja viem čo ešte. Na suveníroch sme minuli asi 100 €, ale každý bol spokojný. Ešte ma napadlo. Videli sme soba. Išiel na ceste medzi tým rašeliniskom a Rovaniemi, bol maličky a bohužiaľ som ho nestihla odfotiť. Ja som ešte videla v jednej uličke ďalšie stádo, ale než si všetci uvedomili o čom hovorím, tak už sa nám nechcelo vrátiť späť. Neskôr videl ešte soba aj Marek a pri Helsinkách sa mama sťažovala že nie je so žiadnym odfotená, miestami to dokonca vyzeralo že nevidela ani toho malého. Dopravnú značku sme neukradli, aj keď v bedekri písali, že je to tam bežné. Ale chceli sme.

Oulu. Fajný kemping pri pláži, nocujeme v chatkách. Mesto cez dva mosty a jeden ostrov, asi polhodinku vzdialené. Ale pekné. Fínska mládež už o ôsmej dosť opitá. Asi tak ako u nás o polnoci. Divné. Pri infocentre mali automat na mapu. Zadarmo. A potom sme tie automaty videli aj v iných mestách. A tie mapy sú fakt veľké. Dajú vám ich aj v info centre, ale keď je zatvorené, musí vám stačiť ten automat. Skvelý vynález. Mám mapy odvšadial. Ale inak som ich nepotrebovala, lebo v bedekri boli mapy každého zaujímavého mesta.

Do Oulu sme išli aj ráno, nakúpiť do Lidl. Majú tam výborné nanuky, megabalenie chipsov (polkilové balenie je vo Fínsku asi normálne, a balenie pod 100 gramov sme ani nenašli) a aj lacné pudingy (v cene ako u nás tie drahé) chutia dosť dobre (=lepšie ako u nás tie drahé). Ale možno to bolo len tou atmosférou dovolenky vo Fínsku. A stretli sme tam druhého Slováka. Aj v kempe boli dvaja, na karavane, dopĺňali doň vodu.

150 km od Oulu je národný park Rokua. Je moc pekný a preto sme sa tam rozhodli prespať. Najprv sme boli v jednej drevenej chatke, vo vnútri ktorej sa dalo opekať. Na lavičkách sa mohlo prenocovať, ale aj tak sme šli na opačný koniec parku do tzv. „tent place„. Auto sme nechali na parkovisku a prešli sa asi kilometer pešo. Po tej ceste sme potom šli ešte veľa krát, takže sme sa aj poprechádzali. Miesto na stany bolo pri vode, samozrejmosťou bolo (ako snáď pri všetkých takýchto miestach) wc, miesto na opekanie, búdka s drevom a informačná tabuľa.

Na tom mieste sme sa zoznámili s Fínmi (no jedna bola Estónka 10 rokov žijúca vo Fínsku). Hľadali tam psa a ten pes za nami prišiel. Volal sa Tutti, mal tri mesiace a bol fakt krásny.

Viete ako sa hovorí, že v Škandinávií nemusíte vedieť ich jazyky, že tam každý hovorí anglicky? Ono to pravda je, ale zase sa nemusíte báť že na vás vybafnú plynulou angličtinou a vy budete stratený. Občas som mala pocit, že aj ja hovorím lepšie. Ale dorozumiete sa, rukami nohami. Inak fínčina je krásny jazyk, nie je tak ťažká ako na prvý pohľad vyzerá, a Fíni sa úprimne tešia keď zvládate pár ich slovíčok („kiitos“ ako ďakujem zvládne každý, nie?)

Takže je pol deviatej, už sme prešli cez 4000 km a prišli sem stanovať ďalší štyria Fíni. Oni inak celkovo nejak moc kempujú a cestujú po svojej krajine, aj keď pri takej úrovni, akú v prírode majú, sa ani nečudujem. A zajtra nás čaká mesto s najväčšou dymovou saunou na svete.

Mohlo by sa Vám páčiť

Žiadne komentáre

Zanechať odkaz

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.