Cestujem Juh Európy

Jesť, spať, chodiť, nakupovať a čo ďalej? | 2. časť

17.6.2019

Chôdza, príprava a ako to zvládnuť s 25 mesačným dieťaťom

Nešla som do toho úplne po hlave. Rozhodla som sa na jeseň a takmer každý týždeň som s Adamom chodila na jeden deň niekam na výlet. Na turistiku do lesa v okolí alebo vlakom do vzdielenjšieho mesta, kde sme chodili medzi zaujímavými miestami. Predala som kočík a Adam chodil čo najviac sám. A keď nechodil, nosila som ho na ramenách, alebo spinkal v nosiči (látkový Carrier Plus od Sestrice, ktorý používam takmer rok a nemenila by som ho. Turistický nosič som nikdy neskúšala a ani ma neláka).

Musím ale podotknúť, že pohyb je Adamkova silná stránka, možno preto, že ho v tom podporujem prakticky od narodenia. Nikdy nebol v ohrádke, nikdy sme mu nepomáhali (pasívne posadzovanie, držanie pri prvých krokoch), naopak, maximálne vo všetkom rešpektujeme jeho prirodzený vývoj, vždy mal k dispozícií prakticky celý byt (upravené prostredie), keď chcel vyliezť niekde hore, musel sa sám naučiť ísť dolu (a je jedno, či to bola posteľ alebo parapetka), doma má k dispozícií Piklerovej triangel, lezeckú stenu, húpaciu dosku, vonku trampolínu, malé ihrisko, kde je aj rebrík, hneď začal jazdiť na dvojkolesovom odrážadle, takže sa musel naučiť držal rovnováhu. Chodí v barefoot topánkach alebo rovno bosý, pretože verím, že zdravá a prirodzene sa vyvýjúca sa noha je základ úspechu. Skrátka hrubá motorika je jeho, ale už asi nezistím, či by k nej inklinoval aj sám alebo je to preto, lebo podľa mňa na pohybe u detí mimoriadne záleží a tak ho v tom maximálne podporujem.

Pred svätojakubskou púťou som išla ešte päť dní cyrilometodejskú cestu z Velehradu cez Žítkovú do Hrozenkova (len ja, Adam a moja mama) a dva dni juhomoravskú svätojabskú cestu z Brna do Popíc (len ja a Adam, tretí deň, kedy sme mali prejsť do Klentnice, sme kvôlu počasiu zrušili).

Ak by som mala poradiť rodičom, ktorý chcú začať turistikovať s malým dieťaťom, tak:

  • Maximálne podporujte dieťa v akomkoľvek pohybe. Obrubníky, múriky, preliezanie, podliezanie, voľná hra v prírode ale i detské ihriská, preliezky.
  • Predajte kočík.
  • Ak dieťa nechce, nenúťte ho. Trpezlivosť a empatia! Stále je to len batoľa a chvíľu potrvá, než prejde 200 metrov. A potom 500 metrov. A prvý kilometer. Niektoré to zvládne skôr, iné neskôr, všetko je v poriadku.
  • V prírode je to jednoduchšie ako v meste. V meste je veľa lákadiel, ktoré lákajú k zastaveniou a pozorovaniu. Ak sme v lese alebo na lúke, Adam chodí viac smerom, akým je naša trasa. Ale samozrejme nejakú dobu trvalo, než sa nabažil skúmania každého kamena a konárika. A stále kamene a konáriky zbiera. A potrebuje sa zastaviť, niečo nám ukázať alebo to pozorovať. Toto všetko je v poriadku a doprajeme mu to, pretože to má byť pekné aj preňho. Ale po toľkých mesiacoch, čo s ním chodím takto von, už dokáže naozaj niečo ako turistikovať. Skrátka ísť nejakú dobu jedným smerom. Pretože už sa nabažil toho skúmania na jednom mieste.
  • Upravte očakávania. Najlepšie nemajte žiadne. Aspoň nie spočiatku. Skrátka choďte do lesa za mesto, ČR aj Slovensko sú plné turistických trás (mapy.cz a prepnúť na turistické zobrazenie). A tam choďte. Prvýkrát prejdete možno len 100 metrov a zaberie vám to dve hodiny. O pol roka prejdete možno už 10 kilometrov, z toho dieťa po vlastných polovicu. Len ak bude mať možnosť, tak sa bude rozvíjať.
  • Nájdite si svoje tempo, pozorujte dieťa, zistite, kedy sa mu chodí najlepšie (Adam prejde najviac hneď ráno, to dá kľudne i 2 km hore kopcom sám), po jedle a po obednom spánku.
  • Hrajte sa po ceste. Hrajte mocenské hry, nechajte viesť dieťa, doprajte mu možnosť spolurozhodovania. Aj na jeho názore záleží, aj keď má len dva roky. Dávajte mu na výber (stačí z dvoch možností), pýtajte sa ho (Chceš ísť tam alebo tam? Dáme pauzu teraz alebo za chvíľu? Posadíme sa pri tomto strome alebo nájdeme lavičku?).
  • Dajte mu čo najviac samostatnosti a možnosti po vás opakovať. Adam má rád turistické palice, mám Leki, ktoré sa dajú dať na jeho výšku. Občas nosí batôžtek, prázdny alebo len s jednou vecou, aby ho ani necítil. Pretože aj my to tak máme, tak aj on chce.
  • Kvalitná obuv! S Adamkom chodím pravidelne do Neobuto, kde mu zmerajú dĺžku a šírku, pozrú tvar nártu, päty a prstov, prinesú 3-4 páry topánok, vyskúša si ich a tie najlepšie, v ktorých sa mu chodí a prelieza bez akýchkoľvek problémov, kupujem. Musia byť ľahké, ohybné a nesmú ho nikde tlačiť. V blbej obuvi sa chodí veľmi zle a koledujete si o problémy, toto na turistiku naozaj nepodceňte ani u malého dieťaťa, ktoré ešte neprejde celú trasu. Je jedno, či bude BF alebo nie, to je už na vašom presvedčení. Len to nepodceňte.
  • Nebojte sa toho a hlavne to celé neodsúďte na neúspech už pred začatím. Veľakrát som počula „Toto by môj malý nedal!“. Lenže oni to ani nikdy nevyskúšali. Nezačali, nešli s ním von na najbližšiu turistickú trasu. Alebo mali iné očakáva ako dieťa a už od začiatku predpokladali viac, ako dieťa dokáže. Deti sa v novom prostredí môžu správať úplne inak, nakoniec možno zistíte, že aj náročné dieťa sa v prírode na turistike ukľudní a vy ho ani nespoznáte. A niekedy im to chvíľu trvá, než si zvyknú. Netvrdím, že to bude pre každého, ale ak turistikovať chcete, dala by som tomu šancu. Lebo popravde neverím, že tak malé dieťa by k tomu malo vyslovene odpor. Ešte ho totiž nemalo kedy získať. Možno budete viac nosiť, spočiatku určite, ale to je potom na vás, ako sa k tomu postavíte. Čo je pre vás priorita a či je to pre vás dôležité. Či vám nosenie nevadí alebo vadí a tak radšej ešte pár rokov počkáte. Mne nevadí a tak chodím už teraz. Nechce sa mi čakať na až raz.

Kde sme bývali

Pred odletom do Španielska som vedela, že pre pútnikov sú pripravené tzv. albergues. Ubytovne s dvojposchovými posteľami. Mala som tušenie, že to bude tak 20-30 ľudí na jednu miestnosť. A ono to tak asi niekde naozaj je. Ale nie na trase, ktorú sme išli my.

Albergues na Camino Primitivo sú skvelé a maličké. Často majú izby len pre dvoch s manželskou posteľou a aj keď boli väčšie s dvojposchodovými posteľami, tak boli pre štyroch alebo osem ľudí (málokedy viac). Naviac miestností bývalo viac, takže ak sa albergue nenaplnilo, často nás nechali na izbe samotných. Nikdy sme sa nestretli s tým, že by nás s Adamkom neubytovali alebo by bol problém. My sme sa vždy snažili ísť do súkromnej izby, ale párkrát sme spali aj s ostatnými pútnikmi v jednej miestnosti.

Adam chodil spávať okolo ôsmej, kedy väčšina pútnikov ešte len išla na večeru. V Španielsku je denný režim trošku posunutý a ten pútnický už úplne. Veľa pútnikov má špunty do uší a naviac sa tak nejak ráta s tým, že úplne ticho a tma tam nebudú. Nočný kľud začínal zvyčajne až 22:30 a to bol už Adam v hlbokom spánku. V noci sa nebudí a ráno síce vstáva už okolo šiestej, ale to sme boli nachystaný tak, že len rýchlo zbalíme, oplácheme sa, prezlečieme, vezmeme veci a ideme preč. Raňajkovali sme až po hodine na nejakom peknom mieste.

Výhoda je, ak vaše dieťa nebudí hluk a dokáže zaspať aj pri svetle. Slnko zapadá neskoro, v miesnosti sa svieti, nie všetky ubytovne mali silné závesy alebo žalúzie. Našťastie s tým Adam problém nemá. Problém býval len to, že Adam po dvanástich hodinách vonku chcel ísť znova von a nie spať.

Albergues stoja priemerne 10 € na osobu/noc, ak sme mali súkromnú izbu, tak priemerne 30 € za izbu. Sú aj drahšie, aj lacnejšie. Adamko bol vždy zadarmo, ak sme aj boli v spoločnej izbe, tak spal so mnou. Výhoda je, keď sa s dieťaťom dokážete vyspať na jednolôžkovej posteli.

Ako sa zbaliť?

Hlavne minimalisticky! Každý jeden gram sa nasčíta a najmä takmer každý deň je možnosť si oprať. Takže sme brali oblečenie na tri dni, spodné prádlo a ponožky sme preprali každý večer a do práčky všetko dali každý tretí-štvrtý deň.

Mali sme každý dva-tri páry turistických ponožiek (Adam obyčajné), 3 ks spodné prádlo (Adam bol vtedy ešte v plienkach, takže on plienky), dve tričká (Adam + jedno dlhé merino body), krátke a dlhé nohavice (ja naviac pohodlné šaty), mikinu, Adam čiapku, manžel šiltovku. Adam mal pláštenku z Decathlonu, my s mužom nepremokavé bundy.

Z kozmetiky jeden šampón, univerzálne tekuté mydlo Dr. Bronner’s (je aj na pranie), zubná pasta, tri kefky, žiletka, krém, opaľovací krém 30 SPF Badger, repelent Badger, dokupovali sme sprej po opaľovaní.

Okrem toho dva spacáky, dva malé uteráčiky, dva skladacie poháriky Sea to Summit, plastovú lyžičko-vidličko-nožík, čelovka, merino deka, malý Victorinox nožík, manikúrové nožničky pre Adamka, pinzeta na kliešte, ultralight varič BRS 3000 a hrnček TOAKS Titanium 750ml Pot, toapletný papier a lopatka TheTentLab The Deuce #2 UL Backcountry Trowel (nebolo treba, ale ak by predsa, po turistoch nemá nič ostať). Veci sme mali uložené v troch nepremokavých dry sack značky Sea to Summit. Ja a Adam sme mali ponožky do vody, manžel flip-flop. Trekingové palice mám Leki, požičiaval si ich aj Adam, manžel má karbónové CNOC, ale už sa nevyrábajú. Adam má fľašu Pura, my sme mali 1 l a 1,5 l Nalgene.

Manžel niesol 35 l batoh Mammut, ja 53 l batoh Gregory Jade 53. Topánky sú jasné, na tých si dáte záležať, čo vám ale povie menej ľudí, že aj na batohu záleží. Vyberať osobne, vyskúšať viacero, ísť na čo najľahšiu váhu. Ja som s mojim maximálne spokojná, je dostatočne veľký aj na viacdňovú túru a dá sa perfektne nastaviť. Je na ženskú stavbu tela, manžel má pre zmenu mužskú verziu. Jasné, môžeme si ich vymeniť a zvládneme to, ale dlhodobo je pohodlnšie mať svoj batoh. Viem si predstaviť s ním prejsť aj PCT.

Manžel má topánky Altra Lone Peak 3.5, ja vysoké Lowa. Adam chodil takmer celý čas vo Filli (alebo bosý), do dažďa mal Bobux. Funkčné oblečenie mu kupujem od českých značiek Dupeto, Crawler, duomamas a bavlnené u Nadoma&Naven, Bebirdie, Šimido a Šibabi.

Pokračovanie v článku Jesť, spať, chodiť, nakupovať a čo ďalej? | 3. časť.

Ako prebiehali jednotlivé dni nájdete v článku Camino Primitivo s batoľaťom.

Mohlo by sa Vám páčiť

1 komentár

  • Odpovedať Jesť, spať, chodiť, nakupovať a čo ďalej? | 1. časť – Orvokki's blog 17.6.2019 na 12:36

    […] Pokračovanie v článku Jesť, spať, chodiť, nakupovať a čo ďalej? | 2. časť. […]

  • Zanechať odkaz

    Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.