Filipíny – cesta tam a prvý deň

Tak sme zase niekam odleteli. Tentokrát na filipínsky ostrov Palawan. Niekedy začiatkom jari narazil brat na akčné letenky a keďže mimo Európu sme s manželom ešte neboli, pridali sme sa k nemu. Spiatočná letenka Amsterdam – Filipíny bola za približne sedem a pol tisíc českých korún. Naviac do pomerne lacnej krajiny.

Do Amsterdamu sme išli v noci autom, ~1 100 km sme s prestávkami stihli za trinásť hodín. S dostatočnou rezervou sme zamierali rovno na letisko, kde sme krátko po obede nasadli do lietadla spoločnosti China Airlines a nechali sa odviesť o sedem časových pásiem dopredu. Keď sme odchádzali z Brna, snežilo. Prileteli sme do tridsiatich stupňov.

Spolu osemnásť hodín v lietadle s prestupmi v Bangkoku, Taipei a Manile. Najmä ten posledný sme stihli len zázrakom. Štyri minúty pred zatvorením brány nás ešte len taxík vysadil pred terminálom. Zaplatiť, prejsť všetkými kontrolami, nájsť správnu gate a na poslednú chvíľu nasadnúť do lietadla. Stihli sme.

Za tmy sme pristali v Puerto Princesa, našej cieľovej destinácii. Prečo práve Palawan? Niekde sme našli informáciu, že ide o jeden z najlepších ostrovov na svete. A je tu dosť aktivít na celý týždeň. Takže keď sme vyberali, kam konkrétne na Filipínach zájsť, toto bola jedna z najlepších možností (ak nie rovno najlepšia).

Ubytovanie máme v By the Bay, Jacana B&B, malom rodinnom hotelíku s pár izbami. Veľmi príjemná majiteľka nám zaisťuje snáď úplne všetko. Keď nevaria, objednala nám jedlo z odporúčaného podniku, keď sme potrebovali taxi, zavolala nám ho, vybavuje nám tours do rôznych oblastí na ostrove. Takže na pláne toho máme veľa, vrátane najkrajších pláži a národného parku Puerto-Princesa Subterranean River.

Deň po prílete sme doobeda zvládli len raňajky, krátku prechádzku do oblasti mangrovníkov, ktorá je hneď za hotelom (kuk na wiki, čo je to zač a prečo je ich ochrana dôležitá) a spánok. Až o pol druhej sme išli objednaným minibusom na citytour. Navštívili sme krokodíliu farmu, zašli na vyhliadku, nakupovali v Baker’s hill, ulici s rôznymi pekárňami a reštauráciami, získali prvých pár suvenírov a na záver ku kostolu Immaculate Conception Cathedral, vedľa ktorého je pamätník miestnym obetiam počas 2. svetovej vojny.

Na večeru sme dostali odporúčanie na Badjao Seafront Restaurant. Štýlový podnik kde naozaj dobre varia. Škoda len, že už bola tma, takže výhľad na more sme si neužili. Ale o dôvod viac sa tam niekedy vrátiť.

Počasie je tu dusné, takmer tridsať stupňov i o desiatej v noci. Opuchnuté členky ma tak netrápia len kvôli tehotenstvu, ale i z miestnej klímy. Okrem litrov vody pijem veľa ovocných džúsov. Tie z čerstvého ovocia tu vychádzajú strašne lacno, tak si to užívame do sýtosti. Mangový, ananásový a tak ďalej.

Mesto je plné psov, jašterice sú všade, vrátane našej kúpeľne, snáď každý tu má stánok s niečím. Puerto Princesa je chaotické, ale tým správnym spôsobom. Cesty rozbité, oproti ním sú naše hotovou diaľnicou. Doprava sa sem-tam riadi vlastnými pravidlami, ak tu vôbec nejaké majú a opäť je veľmi lacná. Viesť sa na akejsi trojkolke, krytej motorke s dvoma miestami naviac, je zážitok sám o sebe.

No som zvedavá, čo všetko tu ešte uvidíme.