Cestujem USA

Ako sme zvládli jet lag

6.6.2018

Viac ako samotný let ma desil jet lag, časový posun medzi naším domovom a Kaliforniou je 9 hodín. Keby letíme iba s manželom, je to jednoduché. Presunieme sa na hotel, vybalíme, najeme a po dlhej ceste unavení zaspíme. Ráno sa normálne zobudíme a voilà, sme zosynchronizovaní.

Lenže my cestujeme s Adamkom a Adam sa vyspal v lietadle, pretože preňho to bol nočný let, i v metre cestou na hotel. Takže keď sme o ôsmej zaspali, vôbec sme netušili, čo nás čaká.

Prvý deň

Adamko sa s úsmevom zobudil o polnoci. Na jeho pomery teda spal dlho, v jeho hlavičke bolo deväť hodín ráno. Prechádzku po štvrti a spoznávanie nočného SF sme rýchlo zamietli, keď sme si zistili, že sme sa ubytovali v  štvrti Tinderloin. Dve hodiny sme sa s ním hrali, aby sme ho ešte na hodinu unavili a trošku si pospali. Ale od štvrtej budíček. V čase, kedy sme za slobodných čias ešte len vyrážali na hotelové raňajky (tzn. o deviatej), sme pri Adamkom už mali pekných pár kilometrov v nohách.

Cez deň si trochu pospal, no o tretej sme sa totálne unavení vrátili na izbu, kde sme všetci zaspali. Po dvoch hodinách som manžela i Adamka zobudila, inak by hrozilo, že by sme spali až do polnoci s tým, že už je ráno. Nikam by sme sa neposunuli. Adamkovi sa to samozrejme nepáčilo, on mal noc. Ale do siedmej sme ho udržali hore.

Druhý deň

Budíček o pol druhej v noci. Uff, stále skoro, ale aspoň drobný posun. Takže opäť zahrať sa, raňajky, knihy, prechádzanie po chodbe a schodoch, a o štvrtej nadránom ideme znova spať. Síce mu trvalo, kým zaspal, ale spal až do ôsmej. To je parádny posun a nahráva to nášmu dnešnému plánu, ako ho udržať s kratšími spánkami do ôsmej hore.

Adamko doma nemá prísny režim, denný ani nočný. Spáva dvakrát denne (niekedy i tri), vtedy, kedy potrebuje a ako dlho potrebuje, vstáva okolo 7-8 ráno a spávať chodí medzi 8-9, plus mínus hodina. Naviac mu je jedno, kde spí, nevadí mu ani hluk a svetlo. To nám výrazne nahráva do kariet a cestovanie je vďaka tomu o dosť jednoduchšie. Ak by trval na spánku s úderom svojej hodiny, asi by sme mali veľký problém.

Bohužiaľ ale plán, dva malé spánky cez deň nevyšiel, pretože Adamko cez deň nespal ani raz, naviac my sme boli unavení tiež, takže sme to zalomili už o siedmej.

Tretí deň

Vstávanie o tretej ráno. Jupííí, posúva sa to. Čo sme ale nečakali, že bude hore do rána a zaspí až o ôsmej v nosiči keď sme vyrazili autobusom k mostu Golden Gate. No nevadí, my sa prispôsobíme. Na presunoch je aj tak lepšie, keď spí a potom na mieste už môže chodiť a objavovať. Cez deň si dá ešte jeden spánok v rozumnom čase a vyzerá to nádejne.

No slnko nás trochu dosť prekvapilo, pretože hoci bolo iba 20 °C, pod mrakom a veterno, až na poobedie sme chodili stále v mikine, my sme sa opálili a Adamko skončil s prehriatím. Takže večer horúčka, vyčerpanie a to nemá zmysel ho nútiť byť hore, o pol siedmej už spinkal.

Štvrtý deň

A spal až do rána. Budil sa iba na mliečko, no vstával až o šiestej, čo už považujem za jeho bežné vstávanie. Určite za to môže aj prehriatie, bol viac unavený. Inak myslím, že ešte 2-3 dni by potreboval. Cez deň sme sa pohybovali iba v tieni, viac využívali MHD na presuny, z mesta sme utiekli do parkov a ZOO, aby bol na príjemnejšom vzduchu. Síce mal ešte teplotu, ale inak to bol ten aktívny a zvedavý Adamko, ako ho poznáme, preto sme neostali na malej hotelovej izbe s mizerným vetraním a výhľadom na stenu vedľajšieho domu.

Cez deň si dal svoje tradičné dva spánky a ja už som sa začala tešiť, že asi je to na dobrej ceste.

Piaty a ďalší deň

Je to definitívne, jet lag prekonaný. Spávať chodíme o ôsmej a budí sa okolo siedmej. Presne ako doma.

Čo pomohlo

Hlavne veľa trpezlivosti. Ja som bola pripravená, že to bude trvať aj týždeň. Zo žartu sme s manželom hovorili, že sme mali začať dovolenku v Las Vegas, pretože tam by sa nám Adamkov nočný život hodil viac. Neviem ako vaše deti, ale Adam nezaspí na povel a keď spať nechce, tak spať nebude. Na druhej strane, keď je naozaj unavený, dokáže zaspať kdekoľvek a akokoľvek. Takže ako vo všetkom, aj tu sme dali na pozorovanie a prispôsobili sme sa my jeho biorytmu.

Zároveň je ale dobre trochu plánovať, pretože nechať to iba na ňom, tak by mal obrátený režim i mesiac.

  • Snažili sme sa dostať k zaspávaniu medzi 19-20 hodinu.
  • Takže posledný denný spánok maximálne o štvrtej a na hodinu.
  • Okolo obeda sa snažiť o dlhší spánok, ideálne na dve hodiny.
  • Presuny a prechádzky sme plánovali na dobu, kedy mal spinkať a atrakcie na dobu, kedy ich mal vidieť. Zoo, parky, nábrežie, pláž, obedy, múzeum… Nie vždy to vyšlo, ale dá sa s tým dobre pracovať.
  • Najťažšie bolo udržať ho v spánku v noci, aby nevstával tak skoro. Takže na izbe sme dodržiavali tmu, ani slabé svetlo z čítačky som nemala, a kojenie. Niekedy to bolo síce na dlho, ako za čias keď bol novorodenec, ale pomohlo a každá polhodina naviac sa počíta.
  • Ešte raz trpezlivosť. Nehnevať sa dieťa, ono za to nemôže, že si rodičia zmysleli odísť na iný kontinent, takže keď nespí, zabaviť ho. Knihy, obľúbené hračky, jašiť sa v posteli alebo chodiť po chodbe a schodoch (obzvlášť schodoch, to unaví a deti to baví).
  • Keď chce spať, nech spí. Unavené dieťa = protivné dieťa a aj zajtra je deň a ďalší pokus na posunutie. Má to byť dovolenka, tak nech je to príjemné pre všetkých, i pre toho najmenšieho.

Ale ako vo všetkom, je to veľmi individuálne a obzvlášť spánok je jedinečný u každého. Najlepšie je dobre poznať rytmus dieťatka a s tým pracovať, po troške mu ho posúvať a výlety do mesta podľa toho plánovať. Možno budete musieť vyraziť skôr, ale aspoň sa vyhnete davu turistov a nebude tak horúce počasie.

Mohlo by sa Vám páčiť

Žiadne komentáre

Zanechať odkaz

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.