Poznámka

Šesť mesiacov

  • Váži 6770 g, meria 72 cm, obvod hlavičky 44,5 cm (pred dvoma mesiacmi: 6630 g / 68 cm / 44 cm).
    • Kvôli nepriberaniu (140 g nabral prvé dva týždne, potom 6 týždňov absolútne nič) odložené očkovanie hexavakcíny a zajtra ideme na ďalšie vyšetrenia.
  • Musíme odložiť plávanie v bazéne o 2-3 mesiace.
  • Nabiehame na príkrmy, trošku rýchlejšie a nie 100 % BLW ako sme chceli. Zatiaľ sa na to moc netvári. Ale kojím naďalej.
  • Vie druhé vzpriamenie, otáčanie z chrbátika na bruško a naopak, otáčanie do kruhu na mieste, váľanie sudov a plazí sa, takže koniec srandy, už je fakt všade. A rýchlo. Skúša sa zdvíhať na všetky štyri.
  • Jemnú motoriku má tiež skvelú, hračky začína vyhadzovať z kočíka, vie si ich bez problémov držať, prehadzovať z ruky do ruky, doplaziť sa za nimi a hrať sa s nimi v polohe na brušku.
  • Opäť rozšíril svoju “reč”, najjasnejšie je rozumieť “jajajaj”, prichádza prvé opakovanie “dadada”, zaznelo i “mamama”.
  • Režim, ktorý mal, už nemá, každý deň je iný, chodí spávať inokedy, vstáva kedy chce, cez deň si zdriemne vždy inak, v noci sa minimálne raz budí, častejšie 2-3krát.
  • Výborne sa prispôsobuje zmenám, stále je spokojný aj v novom, ale keď chce svoj kľud na hranie sa, nemá rád, keď naňho niekto hovorí a vyrušuje ho.
  • Zub zatiaľ žiaden, ale sem-tam už máme podozrenie, že sa to blíži. Napríklad dnes.
  • Vo výrobe má nízku domčekovú postieľ, pretože do jeho postieľky sa už pomaly prestáva zmestiť a častejšie spáva u nás v posteli.
  • Chodíme na jógu pre maminky s miminky a hľadám ďalšie cvičenie, aby sme doma nelenili (ale nesmie sa tam spievať). Keďže počasie už nie je veľmi výletové, asi presedláme na výstavy.
  • Videných 5 filmov, prečítaných 10 kníh. Ďalšie 2 kg dole (-4 kg než pred tehotenstvom), oblečiem aj najtesnejšie kostýmové šaty z doby pred tehotenstvom. Bola som na workshope pletenia a pomaličky sa vraciam k práci (ale len z domu na pár hodín).
  • Začína to byť náročnejšie, akčnejšie, ale i zábavnejšie a hravejšie.
Poznámka

Drobné materské radosti

Foto: Petra Hašková (portretnifotografie.cz)

Bývali doby, kedy som si za dávala vznešené ciele. Zabehnúť 10 km. Naučiť sa fínčinu (aspoň základy). Prečítať tri knihy za víkend. Zdokonaliť sa v španielčine. Vidieť aspoň 20 filmov na festivale Cinematik…

Teraz? Pri Adamkovi som objavila kúzlo tešiť sa z drobností. Napríklad keď:

  • prečítam celý komiks alebo novelu na jeden záťah bez vyrušenia
  • zjem si akékoľvek jedlo bez Adamkovej prítomnosti
  • za dve hodiny medzi kojením upracem celý byt
  • idem spať a mám umyté riady, aj keď manžel robil večeru (varí grandiózne, ale ten bordel)
  • mám v prijatej pošte maximálne dva nevybavené emaily
  • mám v To Do liste menej ako desať položiek
  • nezabudla som Adamkovi dať trikrát denne Maltofer kvapky

Minulý týždeň ma potešilo večerné kúpanie a uspávanie Adamka. Kúpeme vždy spoločne s manželom, on napustí vaničku, ja pripravím veci… no skrátka to máme rozdelené. Lenže Apple predstavoval novinky, mali zas nejaký ten svoj event, manžel je iOS developer, takže si to nemohol nechať ujsť a prenos sledoval s kolegami v práci. Začína to o siedmej, bolo jasné, že ostanem celý večer na Adamka sama.

Liezla na mňa nejaká choroba, bola som unavená tak som si o siedmej povedala, že Adamka okúpem o hodinu skôr, ako zvyčajne a keď tak sa budeme ešte váľať v posteli. On totiž chodí spávať až o deviatej, skôr zaspával málokedy. Samozrejme vodu som neodhadla, ja milujem horúcu, ale viem, že Adamkovi takú dávať nesmiem, tak som sa fakt snažila, mne sa teda zdala nejaká vlažná, ale nie, bola horúca, začal hneď plakať a to on nerobí nikdy, kúpanie miluje, to zabudne aj na hlad, ale tentokrát sa mu nepáčilo, takže som musela ešte dolievať studenú, aby bol spokojný.

To ma teda trochu sklamalo, za päť mesiacov som ho sama kúpala len dvakrát, vodu správne neviem dať. A ešte nechty mu neviem strihať, to som nikdy nerobila, našťastie sa nemusia strihať každý deň, stačí raz týždenne (a nedajbože to premeškáme, vtedy sa mení na Wolverina).

No ale zvládla som ho sama okúpať, potrénovať ponáranie, prezliecť, nespadol mi z prebaľovacieho pultu na práčke, to je totiž jeho najnovšia záľuba, pretočí sa na kraj na bruško a pozerá dole, obliecť ho je náročné. Najedol sa podozrivo rýchlo a o ôsmej už spal. Bola som z toho celkom paf, hodinu som čakala, či naozaj spí, povešala som medzitým prádlo, zjedla guláš, zaslala som prihlášku na kurz šitia (na ktorý ma nakoniec nezobrali) a potom som išla spať tiež, čo bolo tiež skvelé, o deviatej som už dávno nešla spať.

Medzi ďalšie drobné radosti z poslednej doby patrí:

  • vypravím sa s Adamkom z domu za menej ako pol hodinu
  • Adamko spí cez deň celé tri hodiny
  • nezabudnem, že som si spravila čaj a vypijem si ho
  • viem, aký je deň
  • nepozerám jeden film dlhšie ako dva dni
  • nezabudnem cvičiť cviky od fyzioterapeutky
  • idem spať najneskôr hodinu po Adamkovi
  • zrkadlo v kúpeľni je aspoň deň čisté (Adamko sa na seba rád pozerá, takže keď s ním manžel chodí po byte, vždy sa zastavia aj pred zrkadlom a nechávajú mi na ňom ťapky. Čím viac, tým väčšiu radosť z toho majú.)
  • zobudím sa sama od seba a nie na kopanec od Adamka

A potom sú tu také obrovské radosti, ako každý jeden opätovaný úsmev a všetky tie na prvý pohľad drobné pokroky. Napríklad dnes sa začal plaziť.

Foto: Petra Hašková (portretnifotografie.cz)

Poznámka

Jedenásť vecí, ktoré ma naučilo tehotenstvo a ako sa zmenili po pôrode

Foto: Marcela Kramářová (www.mimiatelier-brno.cz)

Tehotenstvo je bezpochyby obdobím veľkých zmien a áno, i kompromisov. Nikdy som nepatrila k ľuďom, ktorý by sa zbytočne stresovali, naopak, som veľmi trpezlivá, kľudná a naviac i optimistická. V tehotenstve som dokázala aj tieto vlastnosti dotiahnuť do vyšších levelov.

Nechce sa mi veriť, že takto pred rokom bol Adamko v brušku. Zatiaľ to na mne nebolo veľmi vidieť. Ešte nekopal, o to viac som sa tešila z každej kontroly a novej fotky z ultrazvuku. A teraz je tu, hrá sa vedľa mňa, usmieva sa tak krásne, že mu odpúšťam aj noc, kedy sa rozhodol nespať. Tehotenstvo mi už príde veľmi vzdialené, ale stále si na niektoré veci spomínam. A najmä, čo všetko som sa za tých deväť mesiacov naučila a dotiahla do dokonalosti.

Je to týchto jedenásť, povedzme že i tipov, pre všetky nastávajúce maminy:

  1. Keď si unavená, choď spať.
  2. Tá kapitola naozaj počká do zajtra.
  3. Usmievaj sa.
  4. Ak si chorá, nehraj sa na hrdinku.
  5. Naozaj to nemusíš upratať teraz.
  6. Nohy na stôl, náladu do pohody.
  7. Odpočívaj.
  8. Ak máš na to jedlo chuť, daj si, ale uvedom si, že to je aj tvoje dieťa.
  9. Choď. Prechádzaj sa. Nemusíš plávať, cvičiť ani chodiť na jógu, ale večerná prechádzka s manželom vám iba prospeje. Všetkým trom.
  10. Dýchaj!
  11. Pohodlné oblečenie je najviac.

A takto sa zmenili, odkedy je Adamko na svete:

  1. Keď si unavená a dieťa spí, choď spať aj ty. Inak máš smolu.
  2. Tá kapitola počká do ďalšieho kojenia.
  3. Usmievaj sa.
  4. Ak si chorá, buď hrdinka, máš predsa dieťa, ktoré ťa potrebuje. (Ale máš aj manžela, takže keď je najhoršie, môže robiť z domu a malého ti nosiť iba na kojenie.)
  5. Dočiahne na to? Ak áno, uprac to, ak nie, počká to.
  6. Nohy na stôl, vychutnaj si tri sekundy kľudu a počuješ to? Už ťa volá. Náladu do pohody a šup sa s tým drobcom hrať.
  7. Odpočívaj. Fakt.
  8. Ak máš na to jedlo chuť, daj si, ale uvedom si, že kojíš a ty s ním budeš hore, ak ho bude bolieť bruško.
  9. Ak sa ti dnes von ísť nechce, nechoď. Dieťa nemusí byť vonku každý deň. Ale aspoň poriadne vyvetraj.
  10. Dýchaj! (Ale potichu, teraz zaspal.)
  11. Praktické oblečenie je najviac. (Dá sa v tom kojiť? Thumbs up! Nedá sa v tom kojiť? Nuž, ale vráť sa včas domov.)

Poznámka

Postrehy z rodičovskej?

foto: Lucie Polášková

28 týždňov materskej skončilo. Prvých šesť som ešte mala Adamka pod srdcom, 4. apríla sa po dlhom a komplikovanom pôrode narodil akútnym cisárskym rezom a odvtedy je to neskutočne krásna zmena. Za 5 mesiacov sa naučil tak veľa! A ako sa zmenil. A vyrástol. Vážne, kde je ten malý drobček, ktorého sme si priniesli z pôrodnice? Do zavinovačky sa nezmestil po druhom mesiaci, na prebaľovací pult v štvrtom, z hlbokej korbičky v kočíku a postieľky vyrastie čoskoro. Smeje sa, výska, váľa sudy, už bolo aj druhé vzpriamenie a ja viem, že ani sa nenazdám a bude loziť.

Od včerajška som na rodičovskej dovolenke. Iný názov, ale prakticky sa pre mňa nič nemení, okrem toho, že najbližších 19 mesiacov budem dostávať o desať tisíc menej, ako na materskej a začnem pracovať. Nie hneď, nie na full-time, ale vypadnúť z IT oboru na tri roky je veľa, svoju prácu mám rada, skvelý kolektív, takže od októbra na pár hodín týždenne a z domu. Uvidím, čo na to povie Adamko.

Budú postrehy naďalej? Budú, ale nie v takej forme ako doposiaľ. Zhrnutie každého týždňa dá časovo zabrať aj keď som si denne to dôležité písala do poznámok. Veľmi rada sa vraciam k starším zápiskom a teším sa, keď si ich prečítam o rok, päť či desať. No ďalšie postrehy a zápisky budú nepravidelné, viac príbehové, rôzne. Budú to moje postrehy, poznatky, zistenia, objavy, názory. Takže budú!

Bude blog ešte o knihách? Ale isteže bude. Len nie tak často. Bude viac o tých detských, o zaujímavých akciách a tipoch s tým spojených. Beletria pre dospelých dostane priestor tiež, aj keď častejšie formou súhrnov. Samostatný článok sa dostane len vybraným knihám.

A čo cestovanie? No, v zime neviem či toho prejdeme viacej, ale od jari to začne, výlety hlavne po okolí a určite najmä baby-friendly miesta. Láka ma aj zimné víkendy stráviť mimo Brno, nie každý samozrejme, tak uvidíme. Každopádne, už to bude viac bábätkovské a rozhodne to chcem poňať ako inšpiráciu pre ďalších rodičov.

No a to je vlastne i celková zmena zamerania blogu, aj keď to už je pár mesiacov celkom jasné, kam smerujem. Vlastne som pôvodne ani toľko nechcela písať o živote s Adamkom, ale zistila som, že ma to baví. Byť mama-blog mi sadne asi viac ako byť iba knižný blog.

Tak dúfam, že sa vám tu bude páčiť aj naďalej a stále viac.

Poznámka

Kam putovalo oblečenie, z ktorého Adamko vyrástol?

Do nemocnice

Úplne prvá predstava bola, že ostane pre druhé. Nakoľko nie je vôbec isté, či niekedy nejaké druhé dieťa bude a keby aj, neplánuje sa na najbližšie tri roky, rozhodli sme sa oblečenie neskladovať.

Druhá predstava bola, že ho predám. Síce Adamko nemal veľa vecí, nechcela som ho zavaliť oblečením, ktoré ani nevynosí, ale za tašku sa nazbieralo. Fotiť a spisovať nejaké základné informácie ma prestalo baviť po prvej desiatke. Pár inzerátov som nahodila, ale nakoniec som usúdila, že pre pár korún sa mi s tým otravovať neoplatí a na pošte by som strávila nepekne veľa času, ak by som ich vôbec predala.

Inzeráty som vymazala, k oblečeniu prihodila obe zavinovačky, do ktorých sa už nezmestil, do krabice som odložila pár kúskov, ktoré si chceme na pamiatku nechať (prvé body, bodyčko z mojej firmy, body od bratových známych s „nápisom na mieru“ a pod.) a napísala som do nemocnice.

Nemocnicu FN Bohunice som vybrala preto, lebo Adamko sa tam narodil a s ich starostlivosťou sme boli spokojní. Viem, že bábätkám dávajú prvé oblečenie, takže maminky si nemusia nosiť svoje. Hádala som, že na detskom oddelení by našli využitie tiež. Od pani, s ktorou som bola v kontakte, som zistila, že veci, ktoré nevyužije nemocnica (tie, čo nie sú prateľné a musia sa čistiť chemicky napríklad) darujú sociálne slabším.

Môže byť. Spravím dobrý skutok a Adamkove oblečenie využijú aj ďalšie detičky. Ja nemusím strácať čas na pošte, fotením, nahrávaním inzerátov a odpovedaním na maily záujemcov. Win-win pre všetkých.

O pár mesiacov, až Adamko vyrastie aj z veľkostí 74 a 80, sa do nemocnice vyberieme znova.

„Nejmenší velikosti najdou své upotřebení na novorozeneckých odděleních v bohunickém areálu a v porodnici na Obilním trhu, o větší se jistě velmi rádi podělí kliniky naší Dětské nemocnice. Věci je možné donést do FN Brno na Jihlavskou 20 v pracovní dny cca mezi 7. a 15. hodinou na ředitelství, v mimopracovní dobu pak na Centrální evidenci pacientů. Obojí se nachází v budově L.“

Poznámka

Adamkov mesiac

Už dlhšie mám rozpísané, tak rôzne všelikde, v poznámkach, diári i v hlave, príspevky, ktoré by som chcela dať na blog. Príspevky, týkajúce sa nového života, toho s bábätkom. Takže ich postupne dávam dohromady. Pôvodne to mal byť týždeň, lenže ich je viac ako len sedem. Naviac neviem zaručiť, že budem schopná ich publikovať vzorne každý deň, aj keď niektoré mám už nafotené alebo predpripravené.

O čom budú? Tak napríklad o leporelách, ktoré Adamka najviac bavili. Aby ste videli, že leporelo nie je len pre starších kojencov, ale hodia sa od prvých týždňov. O tom, ako vlastne trávim s Adamkom celý deň, ako vyzerá jeho hrací priestor, aké hračky ho bavia. Kde som čerpala informácie o psychomotorickom vývoji a prečo ho považujem za dôležitý poznať. Prečo nás baví vaničkovanie a čo to vlastne je. Kam putuje všetko Adamkove oblečenie, do ktorého sa nezmestí. Kde čerpať inšpiráciu, ak chcete v duchu Montessori viesť už kojenca. A možno ma napadnú ešte ďalšie.

Dúfam, že sa mi všetky podarí publikovať v priebehu tohto mesiaca. Ten prvý pribudne už zajtra, to viem naisto, mám ho už napísaný.

Poznámka

Čo ma naučil štvrťrok s Adamkom

Spokojná mamina = spokojné bábätko

Na dieťa sa odráža snáď úplne všetko. Keď som ležala v horúčkach v posteli, Adamko to cítil, bol nepokojný, pláčlivý, chcel často kojiť, byť pri mne. Keď som sa zotavila, mala som späť spokojné a usmiate bábätko. Keď som večer „potrebovala“ aby zaspal, pretože som bola naozaj unavená a chcela som spať, Adamko moju nervozitu a napätie cítil. A nespal. Ak nechávam večer na ňom, všetko pokojne a bez časového stresu, zaspí počas kojenia. Keď som ja spokojná, je aj Adamko spokojný. Keď ja mám blbú náladu, aj Adamko sa na nás viac mračí.

Psychohygiena je u matky ohromne dôležitá. U mňa sú to knihy, filmy/seriály, blog a prechádzky. Každý deň si nájdem čas na sprchu, neexistuje, aby ma štvalo, že som si nestihla umyť vlasy alebo nemám oholené nohy. Ono je to maličkosť, ale keď sa týchto maličkostí naskladá veľa, máte vystresovanú matku, čo sa necíti ako človek a naviac sa musí postarať o dieťa. A dieťa plače, nikto nevie prečo a možno je to iba kvôli vystresovanej matke, ktorá si nestihla oholiť nohy. To nechceš.

Dieťa má aj otca

S prechádzajúcim bodom súvisí aj tento. Mám to šťastie, že nie som matka samoživiteľka (a úprimne ich všetky obdivujem, ako to zvládajú). Adamko má otca. Marek bol pri pôrode i po celý čas s nami na popôrodnom oddelení. Pomáhal mi zotaviť sa po cisárskom reze a staral sa o Adamka. Zaplatenie si nadštandardu považujem za jednu z najlepších investícií, pretože Marek nevidel Adamka prvýkrát po príchode domov. Poznal sa s ním dokonca skôr ako ja, staral sa oň, držal ho, prebaľoval.

Nebojím sa dať Adamka jeho tatinovi. V starostlivosti o malého sme rovnocenní partneri a ja mám naviac iba kojenie. Preto keď je Marek doma, nechávam im čas osamote. Manžel je nadšený, že vidí svojho syna rásť, ja mám čas iba pre seba. Dám si hriešne dlhú vaňu. Alebo ničnerobím na sociálnych sieťach. Alebo proste iba skladám plienky. Ale nehrám sa na supermatku, ktorá dokáže všetko jednou rukou, držiac dieťa v tej druhej.

Uži si to, koniec koncov, máš štátom platenú dovolenku

Tak isteže by som sa mohla sťažovať, že s dieťaťom musím chtiac-nechtiac vstávať o šiestej, že v noci vstávam na kojenie, že nemôžem ísť večer do kina, že každé priemerne dve hodiny musím usadnúť do kresla a kojiť, že nerozvíjam svoju kariéru, že namiesto angličtiny vydávam divné zvuky opakujúc ich po svojom pár mesačnom dieťati.

Alebo si môžem povedať, aké je skvelé, že už o deviatej mám hotové všetky domáce práce, pretože som hore od šiestej, koľko kníh prečítam a filmov vidím, keďže dieťa kojím každé dve hodiny a tých kilometrov čo nachodím na prechádzkach s kočíkom je lepších ako hodina v posilovni. Len tú angličtinu neviem kde doženiem, ale na prácu myslím a občas si prečítam Slack (channel s klebetami).

Skrátka, do materstva som išla s tým, že niektoré veci budú zrazu inak. Preto mi to nevadí. Prispôsobiť svoj režim tomu Adamkovmu a vedzte, že ten má režim každý týždeň iný. Preto si skutočnosť, že mi štát nadštandardne platí za polročnú dovolenku (a potom bude o niečo menej ešte ďalšie dva roky) užívam. Prechádzky, výlety, food festivaly. Knihy, filmy. Grilovačky na záhrade. Celý deň doma alebo v parku. Ale najmä úžasné chvíle so synom. Ktorý sa smeje, stále učí niečo nové a mňa to baví viac ako premiéra novej marvelovky.

Dieťa ti rozumie viac ako si myslíš

Toto tak úplne vysvetliť nedokážem, ale tri mesiace s Adamkom ma naučili, že mi rozumie. Len s ním treba vedieť komunikovať. A to vysvetliť tiež neviem. Ale s vlastným dieťaťom na to prídete tiež. Bábätka sú chytré. Fakt.

Zabudni na dochvíľnosť

Vždy som bola všade načas. Ak som niekedy meškala, nebolo to mojou vinou. Vždy som si dávala časovú rezervu. Pri Adamkovi si gratulujem, ak prídeme pediatričke alebo ortopédovi v presne určený čas. Väčšinou sa síce snažím stále pripraviť dopredu, ale keď sa dochvíľnosť snažím moc hrotiť, vytvára to napätie, dieťa to cíti a s plačom fakt z domu nepôjdem. Takže v kľude. Iba k lekárom načas, o hodinu skôr. Kojiť môžem aj v čakárni.

Teraz je to už lepšie, ale spočiatku, keď som kojila hodinu a na prsiach mi opäť visel za ďalšiu hodinu, si šlo ťažko naplánovať čokoľvek. Ja som sa desila aj toho, že mi zazvoní poštár a ja budem zrovna kojiť (neznášam Zásielku doručíme medzi 8:00 a 14:00).

Vychutnaj si každý moment, nebude sa opakovať

Mal sotva dva mesiace a už mi prišiel iný, ako v pôrodnici. Doteraz ma dojíma, keď vidím fotky z prvého týždňa. Bol tak maličký a bezbranný. Nič nevedel, všetko bolo nové, sotva pozeral, iba spinkal. Každý jeho plač nám trhal srdce, báli sme sa ho dotknúť. Ešte ani šestonedelie neskončilo a on už sa smial, býval niekoľko hodín hore, pozoroval, začínal objavovať hračky nad sebou a úchop pri umývaní zadočku ma nedesil.

Áno, uteká to rýchlo a nič z toho sa už nebude opakovať. Môžem mať aj tisíc fotiek z každého dňa, spomienky a skutočné momenty, ktoré som s ním zažila to nenahradí.

Ostatných si vypočuj, ale viac dôveruj svojmu inštinktu

„Ty mu nedávaš vodu? Musí piť čaj aj keď kojíš! Pokiaľ kojíš, nič iné nepotrebuje. Ty nedokrmuješ? Je mu zima! Je mu teplo! Musíš… Nemôžeš… Prečo to nerobíš takto? Ty kojíš polhodinu? 15 minút maximálne! Nosením mu škodíš! On spáva s vami v posteli? Očkovaním ho zabíjaš, prečo dávate aj nepovinné? V šestonedelí s ním nesmieš nikam chodiť. Ty nekúpeš každý deň? Ty kúpeš viackrát do týždňa? On nemá dudlík? (Seriously? Ako zaspáva? Na tvojich prsiach? Haha, si si zavarila dievčatko.)“

S príchodom bábätka domov dostanete aj balíček nevyžiadaných a protichodných názorov. Je úplne jedno, či sú od rodiny, matiek s deťmi, bezdetných párov, článkov na internete alebo diskusií. Nech to robíte ako najlepšie viete, podľa najnovších vedeckých poznatkov, buďte si istý, že to robíte zle. Sú ľudia, ktorí vás dokážu odsúdiť aj za používanie látkových plienok, za to, že nenecháte svoje dieťa vyplakať alebo že ste mu nedali ponožky. Zlá zlá matka!

Akosi sa zabúda na materský inštinkt, na vlastnú dôveru v dieťa, na taký ten zdravý sedliacky rozum.

Takže… kašlite na nich. Spôsobov ako vychovávať je bambilión. Niektoré sú zlé, niektoré zakázané, ale väčšina je skrátka iných. Nemám nič proti názoru od druhých, ale neznášam (a vtedy automaticky prepínam do módu „jedným uchom dnu, druhým von a úsmev na tvár“), názor, ktorý začína: „Musíš…“ alebo „Nesmieš…“. Raz som matka, mám so svojim dieťaťom bližší vzťah, než ktokoľvek iný, rozumiem mu viac ako ty. Buď mi rozumne vysvetli, prečo to robím zle, alebo choď presviedčať niekoho iného.

Je mi jedno, že vy považujete dokrmovanie dvojmesačného bábätka za normálne, ja som to nevzdala a kojím. Je mi jedno že vám sa nosenie nepáči, ale ja mám vďaka tomu spokojné bábätko. Je mi jedno, že vy nechávate dieťa vyplakať, „aby si zvykalo“, ale podľa mňa je Adamko ešte príliš maličký na to, aby bolo bez rodiča, keď ho potrebuje. Aj vy občas potrebuje objať (a netvárte sa, že nie).

Dobre, nie je mi jedno, ak to naozaj robím zle. Ale o tom ma presvedčíte len rozumnými argumentami a nie vetou „Musí piť vodu aj keď kojíš“. Aha.

Mám svoj názor na vibračné lehátka, farebné kolotoče nad postieľkou, podávanie čajíku plne kojenému dieťaťu a tisícke ďalších každodenností. A rovnako tak vy. Tie názory môžu byť odlišné. Nikdy sa s nikým na 100 % nezhodneme. Asi je to tak dobre, môžme si o tom navzájom povedať, porovnať skúsenosti, získať nový pohľad, niečo nové sa naučiť, dozvedieť. Ale nikdy nenúťme a nikdy si nenechajte nanútiť niečo, čo je vám proti srsti. Dieťa to vycíti.

Nečítaj internetové diskusie a nesnaž sa v nich diskutovať

No dobre, čítam, ale s rozumom. Som na Modrom koníkovi. Som aj vo FB skupine detí, narodených v apríli 2017. Ale triedim. Triedim čo čítam a do ktorej diskusie sa zapojím. Inak by som sa zbláznila a toľko času ani nemám, radšej napíšem článok na blog a odpoviem na email.

V týchto skupinkách je skvelé, že sú tam matky s približne rovnako starými deťmi, takže veľmi rýchlo vidíte, že v tom nie ste samé. Viete, že novorodenecké akné je bežné, že čerstvo narodené bábätko nemá lupienku, ale obyčajnú seboreu, že nie ste jediná, ktorú homeopatika nerozkojili.

Malý bonus, keď vaše dieťa spí, v noci 6-7 hodín, cez deň aspoň tri, netrápi ho trojmesačná kolika a manžel vám v domácnosti pomáha? Ego boost! Na internete majú ľudia tendenciu sa sťažovať, takže keď si o tretej ráno pri prvom nočnom kojení prečítate, ako niektoré ešte stále nespia, lebo ich dieťa plače a partner odišiel s kámošmi na chatu… no čo si budeme klamať, je vám hej, lebo vy máte za sebou už šesť hodín spánku a manžel spí hneď vedľa. Síce pochrapkáva, ale je tam a keby ho zobudím, aby mi priniesol čučoriedky zaliate jogurtom, posypané Grankom a s kúskami mliečnej čokolády, lebo som brutálne hladná, ale zrovna kojím, tak by síce remcal, ale spravil by to, pretože spokojná mama = spokojné bábätko (a happy wife = happy life).

Hlavne s úsmevom

Je jedno, či praktikujete BKM, BLW, látkove plienky, Montessori, Waldorf, kontaktné rodičovstvo, Estvillovu metódu uspávania, nosíte v šátku alebo nosítku, vozíte v kočíku alebo na dúhovom jednorožcovi. Robte to najlepšie pre svoje dieťa a robte to s úsmevom. Dieťa vám to vráti. Nie iba úsmevom.

Adamko ďakujem a všetko najkrajšie k tvojim dnešným trom mesiacom.