Poznámka

Nebudem používať materský plurál (a zdrobneniny)

Máme dva mesiace. Rastie nám prvý zub. Už papáme mrkvičku. Sme chorí. Poblinkali sme sa. Máme plno v plienke... Jajaaaaj, v tehotenstve som prevracala očami vždy, keď som na materských fórach čítala, ako sa matky vyjadrujú v množnom čísle.

Úprimne by ma zaujímalo, kedy a kde to vzniklo. Prečo nemôžu povedať, že ich dieťa oslavuje dva mesiace, ono sa prevrátilo z bruška na chrbátik, začalo sa plaziť, má nádchu, rastie mu zub… no skrátka tých okamihov sú od narodenia tisíce, každý deň niečo. Prečo nepoužívajú jednotné číslo? Môžu za to hormóny? Internet? Nejaká mágia pri pôrode?

Najviac ma ale dostalo, keď to začali používať starí rodičia. To už som si radšej zahryzla do jazyka, poučovať ich, ako majú rozprávať, by bolo predsa len nevhodné. No smejem sa na tom v tichosti doteraz, to priznávam. Dokonca i Adamkova pediatrička sa pýta na Adamka v množnom čísle, i keď u nej by som to brala skôr ako prispôsobenie sa reči maminiek. Prečo ale babička povie: „Udreli sme sa a bolí nás to?“ je nad moje chápanie.

V tomto som mala jasno. Ja materský plurál nebudem nikdy používať. Adamko oslavuje, Adamkovi rastie zub (i keď zrovna v dobe, kedy jemu išiel prvý, mne išla osmička), Adamko má nejaké trápenie alebo naopak radosť, Adamko sa niečo nové naučil. Nevidím dôvod, prečo by som o ňom mala hovoriť ako o nás, obzvlášť pri bezdetných známych, a trápiť ich, kto má vlastne žalúdočné problémy alebo sa zrovna naučil obchádzať nábytok. O plienkových historkách ani nehovorím.

Ale! Ale keď Adamko povyrástol a stával sa z neho čoraz väčší parťák, pristihla som sa, ako hovorím vety, kde slovesá končili na -me. Upraceme, zanesieme, prezlečieme, uvaríme, odložíme, zasvietime…

Je jasné, že to všetko robím ja, že Adam sa síce snaží, ale hrnce mi zo skrine skôr vytiahne, než by ich tam vzorne poukladal, svetlo možno občas zhasne, ale vzápätí znova rozsvieti, čisté oblečenie síce dostane on, ale musím ho prezliecť ja a ani s varením nepomáha, maximálne máva s varechou.

Možno je to príprava na budúcnosť, kedy budeme naozaj robiť veci spoločne a on sa bude aktívne zapájať. Takže sa tomu nebránim a v takýchto prípadoch hovorím v množnom čísle naďalej.

No čo sa týka jeho vývoja a trávenia, to ostáva v jednotnom čísle, inak by som s hanbila sama pred sebou. Za znamenie, že potrebujem vymeniť dovolenku za realitu, by bolo pridanie zdrobnenín. „Včera sme mali teplôtku a tečie nám z nosíku, ale kašlík sa nám vyhýba. Ani sme veľa nepapkali, celý deň sa iba kojíme a zjedli sme trošku banániku.“

Dve zdrobneniny sa u nás ale udomácnili. Spinkať a papať. Vtipné je, keď ich s manželom použijeme medzi sebou. Ideš spinkať? Za tým nasleduje smiech a skonštatovanie, ako nás Adamko zmenil.

No pravdu povediac, materská reč je jeden z dôvodov, prečo síce s Adamkom chodím na cvičenie, plávanie, do herní i kaviarní, no s inými maminkami sa bavím minimálne. I tam, kde chodíme pravidelne a teda sa už celkom poznáme, som nenadviazala výraznejšie spojenectvo.

Akosi mi chýba trpezlivosť to počúvať dlhšie ako v jednej-dvoch vetách. Na druhej strane musím ale povedať, že čím staršie deti, tým menej na to narážam. Asi ide o úkaz spojený s prvými mesiacmi, no od toho roka sa mi zdá, že maminy hovoria v plurále čoraz menej. To zas prichádzajú vety ako: „Nechaj to, nelez tam, dávaj pozor, nejedz to!“ Samé zákazy a príkazy, až mi je ľúto, že ani v herniach a parkoch nemajú niektoré deti trošku viac slobody (alebo jej naopak majú až príliš a maminka radšej sleduje mobil a popíja kávičku, než by vysvetlila svojmu dieťaťu, kde sú nejaké hranice slušnosti).

Na jednej strane chápem, že byť matkou nie je jednoduché, keď sa náš život točí medzi plienkami, kojením, (ne)spaním a hračkami. Občas zabudneme, že tam za oknom je aj iný svet. Na druhej strane, aký je dôvod k zmene reči? Veď na dieťa sa dá hovoriť milo a láskavo i bez použitia prehnaných zdrobnenín a materský plurál nemá snáď žiadnu logiku. Alebo mi niečo uniká?

Ako to máte vy? Prijali ste rozprávanie v množnom čísle za samozrejmé alebo vám tiež vadí? Tuší niekto pôvod tejto reči?

Poznámka

Jeden rok


Adamko má rok a ja nechápem, kedy sa to stalo. Asi niekedy posledných 365 dní, ale i tak mám pocit, akoby to bolo predvčerom, čo mi ho po 25 hodinovom pôrode priviezli v zavinovačke, aby som mu dala pusu, čo si pamätám len dosť rozmazane, pretože som sa zrovna preberala po cisárskom.

4. 4., 4440 g, Adam

Blik, ubehlo 365 dní a Adamko sa začal usmievať, plaziť, loziť, stáť, sedieť, obchádzať, chodiť, chytať predmety, púšťať ich, hádzať, búchať nimi, schovávať, objavovať, kopať nohami, plávať, ponárať sa…

Mali sme zopár neprespaných nocí i náročných hodín, kedy sme ani jeden nevedeli, čo máme robiť a prečo plače, kedy sme obaja sedeli na zemi a plakali, on neviem prečo a ja preto, že neviem čo robiť, keď aj kojenie odmietal. A nebolo to iba prvé dni, ale kľudne i keď mal desať mesiacov. To vám je teda pekná blbosť, že matky svojim deťom vždy rozumejú a naučia sa rozpoznávať plač. Občas to proste nefunguje.

No zároveň bolo asi bambilión úsmevov a okamihov, kedy som pochopila, čo znamená láska k vlastnému dieťaťu. Vlastne to nechápem, pretože to sa pochopiť nedá, to cítite a stále nemáte dosť, máte strach o toho malého človiečika, a zároveň ste detinsky nadšení z každej maličkosti, ktorú dokáže a že ich za ten rok dokázal.

Čo si pamätám z posledného roka je, že mám neskutočne úžasného syna. Nie je to ten flegmatický kluďas po Marekovi, ako som tvrdila prvé mesiace. Stačilo, aby sa začal pohybovať a je to nezastaviteľný zvedavec, ktorý musel všetko vidieť, skúsiť, preskúmať, preliezť, podliezť, vyliezť, posunúť… a tie chvíle, kedy prídem do spálne a on sedí na kraji stola a ja nechápem, ako sa tam dostal, no on sa z toho raduje a nadskakuje a ja už vidím rozbitú hlavu, ale deti sú gumové, nerozbil si ju nakoniec.
Aj Bref zo záchoda ochutnal, aj s rozbitým pohárom sa hral a ja som potom googlila, ako vyprať krv z oblečenia.

Každý deň bojujem sama so sebou, či to robím dobre, či mi to raz nevyčíta. Hovorím si, že tú výchovu nebudem tak veľmi riešiť, ale stejnak si knihu o poznatkoch kontaktného rodičovstva a Montessori pedagogiky prečítam. Lebo aj keď ostávam sama sebou (hahaha), ukradnem si čas pre seba, chodím do kina, na jógu, plávať, blogujem, čítam, pozerám filmy, pracujem… vo vnútri som na 120 % s Adamkom a ešte dlho budem, tak dlho, ako bude potrebovať, kľudne i do puberty a potom znova, keď ho to prejde.

Tak teda Adamko… všetci ti budú priať všetko najlepšie, veľa zdravia, lebo to je to najcennejšie, aj keď teda na to prídeme až keď ho strácame; samozrejme šťastia, ale to ty máš, narodil si sa v slobodnej krajine (i keď zrovna teraz je situácia taká všelijaká, stále sme slobodní), môžeš cestovať (tešíš sa do USA? My veľmi!), čítať čo chceš, už teraz dostávať kvalitné vzdelanie (Montessori predsa!), môžeme chodiť plávať, cvičiť i do sauny, a bude toho oveľa viac, a také možnosti bohužiaľ každé dieťa nemá.

A najmä máš oboch rodičov, ktorí ťa bezpodmienečne a maximálne milujú, a to je asi to najdôležitejšie, pretože čo je viac?

Ja ti prajem, aby si vyrástol v sebavedomého človeka, ktorý bude v živote šťastný. A je mi úplne jedno, čím budeš. (Mimochodom, podľa rodiny a okolia budeš plavcom, letcom, objaviteľom, zubárom, knihomoľom, kuchárom, horolezcom a čo ja viem čo ešte. Mne by sa páčil astrofyzik, ale hovorím, nechám to na tebe, aj balet je fajn.) Druhých počúvaj, hlavne tých inšpiratívnych, ale nikdy si nenechaj nič nahovoriť, proti svojej vôli. V tom si už teraz dobrý, milujem, keď babičky po tebe chcú, aby si povedal baba a ty odpovieš tata. Bože, vtedy cítim takú hrdosť a hovorím si: “To je môj syn!”
A hlavne ostaň zvedavý, pretože to ťa posúva dopredu.

No ale to najdôležitejšie. Spomaľ! Ja ti nestíham, rastieš rýchlo, snažím sa zapamätať si každý moment s tebou, najmä večer, keď ťa uspávam, to ťa stále hladkám a šepkám ti, ako ťa ľúbim, prehrávam uplynulý deň, vtedy som ohromne šťastná mama, dokonca aj keď ťa uspávam hodinu. Keď dve, to už teda začínam byť trošku zúfalá, ale keď sa na mňa usmeješ, tak je to zas dobré, a úsmevy, tie ti fakt že idú, dokonca aj o jedenástej večer.

Je mi jasné, že náročných chvíľ ešte bude, vraj nás čaká nejaké obdobie vzdoru a hneď po ňom puberta (ale neboj, včera som videla webinár Nevýchovy o období vzdoru, takže už som chytrá a zvládneme to s úsmevom).

A vieš ty čo, Adamko? Ja ti mám pocit, že už sme celkom zohraná dvojica. Tak snáď si to budeme užívať naďalej, vzdoru navzdory a teším sa, až si pôjdeme kúpiť do centra Božský kopeček, a počkáme tatina po práci, a pôjdeme pešo domov, a zastavíme sa na detskom ihrisku, a budeme tak dlho, ako budeš chcieť, kľudne až už budú všetky deti doma a začne sa stmievať. A na jeseň, až si obujeme gumáky, budeme skákať do kaluží, a na zimu, kedy sa budeme spúšťať dolu kopcom na saniach, na daždivé dni, kedy vyjdeme kvapkám naproti a so smiechom zmokneme, dokonca i na prechladnutia, kedy sa zahrabeme pod deku a budeme si listovať obľúbenými knihami a popíjať čokoládu (áno, už ti občas dovolím aj kakao a cukor).

Mám ťa rada, Adamko. Ohromne moc.

Poznámka

V kúpeľni budem mať súkromie

Po dlhšej odmlke pokračujem. Jedna z mojich predstáv ešte v tehotenstve bola, že v kúpeľni budem mať súkromie. Adamko mi ukázal, že ostane iba pri predstave.

V kúpeľni budem mať súkromie

Na mamičkovských fórach na to narazíte zaručene. Dieťa na záchode a v kúpeľni. Matka, ktorá nemá ani minútu kľud a dieťa mu robí spoločnosť aj tam, kde ževraj i pán kráľ chodí sám. Pán kráľ možno, ale matky určite nie.

Keď sa Adamko narodil, po prvých týždňoch sa v našej skupine mamín, ktoré majú aprílové deti, objavili príspevky a komentáre, kde sa maminy „chválili“, ako im deti robili spoločnosť v kúpeľni. A ja som nechápala. Však tie naše deti sa ešte ani nepretočia na bruško, prečo si ich tam dobrovoľne nosia a potom sa sťažujú, že nemajú ani tú minútu kľud?

Ešte stále som bola v tom, že ja teda rozhodne budem mať v kúpeľni súkromie, na chvíľku je nezmysel dieťa prenášať keď spí alebo sa hrá pod hrazdičkou. Neplače a bez dozoru pár minút vydrží. A keď bol doma manžel, bol čas i na dlhú sprchu. Aká to paráda, oddýchnuť si v horúcej vode.

Obrat nastával nenápadne od Adamkovho polroka. Vtedy sa naučil plaziť. A tiež lepšie videl. I počul. Mamu idúcu do kúpeľne zavetril vždy, no väčšinou, než sa k dverám doplazil, ja už som bola vonku. Iba párkrát bol rýchlejší. No zlepšoval sa rýchlo a najmä začal mať nejaký radar alebo čo, a tak bol pri dverách tuším i skôr, ako som tam potrebovala ja ísť. Tak sa stalo, že mi Adam začal v kúpeľni robiť spoločnosť.

Ako výhoda sa to ukázalo pri kúpaní. Mojom. Mohla som si totiž vaňu dopriať kľudne i na obed, Adam behal okolo, hádzal mi hračky (občas i uteráky a oblečenie) do vane, smial sa, bol šťastný, keď som naňho šplechla trochu vody. Rochniť som sa mohla i polhodinu. Adama bolo treba vždy prezliecť, ale za radosť v detských očiach to stálo.

Teraz už sa nenamáham a nechávam ho iba v plienke, občas naňho obrátim sprchu, to miluje, voda je všade, jemu sa šmýka a to je náhodou zábavné, jasné, treba potom poupratovať, ale teraz stačí dať jednu handru aj Adamkovi, on opakuje, čo robím ja, spoločne všetko utrieme a ešte sa stáva samostatným, win-win pre všetkých. Možno až veľmi, pretože nedávno na návšteve zobral z konferenčného stolíka čipkovaný obrus a začal s ním utierať.

Len čo sa naučil loziť, nebolo úniku. Keď sme doma samy, to už nechávam dvere rovno pootvorené, inak by za nimi kričal a ja nemám srdce ho nechať nešťastného. V kúpeľni mám strategicky umiestnené hračky a predmety, ktoré ho zaujímajú, aby nemal potrebu po mne loziť vo chvíľach, kedy sa mi to najmenej hodí.

Napríklad i digitálna váha ho dokáže zabaviť, pretože vždy keď sa do nej oprie, zasvieti sa. Vrchnák od koša na plienky? Tak s tým hráme peek-a-boo. Poznáte vodolepky? Nemali by chýbať, dajú sa lepiť aj na pokožku a dieťa baví, keď sa snaží dať z chrbta dolu veľrybu alebo sa snaží pozrieť na žraloka na čele. Toaletný papier je rodičmi overená klasika, kôš na prádlo a práčka tak isto. Nakoniec si v kúpeľni užijeme ešte kopec zábavy.

Horšie je to asi v domácnostiach, kde je toaleta zvlášť v maličkej miestnosti, kde sa sotva zmestí jeden. To si úprimne predstaviť neviem. Ale vďaka našej celkom priestrannej miestnosti mi nakoniec absencia súkromia ani nevadí.

Poznámka

Nebudem kojiť na verejnosti

Tretí článok o mojich tehotenských predstavách, ktoré narazili na materskú realitu. Tentokrát o kojení na verejnosti.

Nikdy nebudem kojiť na verejnosti

V tehotenstve som mala jasno. Kojiť budem, ale nie na verejnosti. Nie že by som bola vyslovene proti tomu, nikdy mi matky kojacie na verejnosti nevadili, ale sama som k nim patriť nechcela. Žila som v predstavách, že dieťa sa predsa kojí každé 2-3 hodiny, tak sa to dá naplánovať a v najhoršom prípade niekam schovať. Ha!

Narodil sa Adamko a mne došlo, ako veľmi som sa mýlila. Najmä s tým časom. Deti sa rozhodne nekoja každé-dve tri hodiny a kojenie rozhodne nemusí trvať 5-10 minút.

Stále síce nie som fanúšik kojenia na verejnosti, no pochopila som, že potreby dieťaťa sú prednejšie a aj náhodným okoloidúcim bude milšie pozerať sa na kojaciu ženu, než na plačúce dieťa. Došlo mi, že aj v meste, v ktorom sa nachádzajú viaceré Family Pointy a mnohé miesta, kam sa zvyčajne dá schovať, sa občas naskytne chvíľa, kedy to inak nejde. A dokonca, že občas zabudnem doma plienku, aby som sa aspoň schovala.

Čo mi totiž v tehotenstve nikto nepovedal je, že kojenie nie je iba o jedle a pití. Kojenie je oveľa viac a to nie iba pre najmenšie novorodeniatka, ale i viac ako polročné deti, ktoré by podľa okolia už mali jesť bežnú stravu (a Sunar a kaše samozrejme!). Takže keď chce dieťatko utíšiť, bolí ho prerezávajúci sa zub, možno mu nie je pohodlne kvôli rušnej ulici, nedá sa mu zaspať, alebo iba skrátka chce ten jedinečný kontakt s maminkou, tak pomôže kojenie. Tu a teraz. Ak nie, plakať vie veľmi.

Dnes je už dokázané, že plačom sa netrénujú pľúca, ani si dieťa nezvyká, že svet sa netočí okolo neho. Následky vyplakávania do budúcnosti sú známe, k ničomu dobrému nevedú a vyhovenie potrebám kojenca z neho nerobí rozmaznaného spratka. Takže nechať plakať dieťa, ktoré potrebuje kojiť, je číra hlúposť.

No bolo celkom náročné si zvyknúť a prekonať prvotný strach. Doteraz mi to nie je príjemné, cítim sa asi viac divne, ako okoloidúci, ktorí si ma väčšinou ani nevšimnú. Samozrejme sa cielene neukazujem, vždy sa snažím schovať, zakryť, alebo nájsť miesto, kde nebudeme nikto rušení. Priznám sa, že už i na toaletách som kojila, čo teda nie je nič príjemné, ale v zime, vonku keď mrzne, ja naobliekaná, Adam naobliekaný, mi to prišla ako najrýchlejšia voľba a som rada, že záchody pre invalidov sú tak obrovské, dá sa tam zložiť so všetkými vecami, a nikto neklope na dvere, či je obsadené.

No ak chcem byť vonku dlhšie, než len dvoj-trojhodinovú prechádzku, kedy spí, chodiť na výlety, zájsť si aj s manželom do reštaurácie, chodiť na cvičenie, plávanie… no skrátka byť aktívna a nie iba doma sedieť, tak som sa musela naučiť prekonať (zbytočný) ostych a kojiť aj na verejnosti. Snažila som sa naučiť kojiť v šatke alebo nosítku, ale s pár mesačným Adamkom sa mi to nedarilo. No myslím, že toto leto už zvládneme lepšie, pretože nie som odkázaná na jedinú polohu, kedy som ho musela držať v náručí.

A stejnak je to celé postavené na hlavu, že žijeme v spoločnosti, kde nahé ženy v reklame sú v poriadku, ale na kojaciu ženu sa pozerá škaredo. Kde sa ľudia napchávajú nevábnym jedlom na ulici, mastné ruky si otierajú o oblečenie, ale kojacia žena aby sa schovala. Chápem, že nikomu nie je príjemné, keď sa dieťa náhodou rozhodne pozrieť inde a mlieko strieka na všetky strany, ale som si istá, že matke je v takej chvíli oveľa trápnejšie.

Nikdy nebudem patriť k odvážnym matkám, ktoré sa neboja kojiť trojročné dieťa ležiac uprostred detskej herne, takže všetci vidia všetko. Ale už som aspoň tá matka, ktorá sa krčí niekde v rohu verejného priestoru tak, aby nikto nič nevidel, no detské nožičky vykukujúce spoza jej tela dávajú najavo, čo robí.

Poznámka

Jedenásť mesiacov

  • Stojí, občas už i bez opory, drepuje jak pán, pred sebou potlačí čokoľvek, čo sa potlačiť dá. S obľubou prisúva krabice k nábytku a lozí do kresla, na stôl a kľudne i vyššie ak sa dá. Lietať ešte nevie, tak padá.
  • 11. mesiac začínal s váhou 9090 g a s dĺžkou 78 cm. Zubov šesť, oblečenie veľ. 80 a 86.
  • Druhé očkovanie hexavakcínou má za sebou.
  • Džavoce, ale zmysel to nedáva. Občas povie mama, občas tata, občas to pletie.
  • V pondelok chodíme plávať a saunovať sa k Hastrmánkom, v utorok na jógu, v stredu do kina Art a v štvrtok cvičíme v The Little Gym a hráme sa v herni BRuNO family parku.
  • Z bazéna vylezie aj bez pomoci, downward-Facing Dog zvládne lepšie ako ja, filmy ho nebavia, za to loziť medzi sedačkami áno, na hrazde sa udrží aj sám. Je to borec.
  • Vie si ukázať, keď chce kojiť. Pletie, či chce “ešte” alebo už “stačilo” pri jedle. Začína rozumieť ďalšie znaky (jesť, piť, spať), ale sám ich používa zatiaľ iba výnimočne. Nové ho učím ešte kúpať a loptička.
  • Skracuje doobedný spánok.
  • Večer odmieta spať sám.
  • Keď sa mu nedarí, vie sa nahnevať.
  • Niektoré vkladačkové hračky vie popamäti.
  • Z vajíčka vyrástol a vozí sa v autosedačke (odporúčame Recaro Zero.1 i-Size, to 360° točenie je boží).
  • Miluje hrušky.
  • Najradšej by jedol to, čo my, ideálne sám a samozrejme s našou kovovou vidličkou a nie tou malou detskou plastovou.
  • Máme za sebou najmenej problematický mesiac. Čiže najlepší. Zuby ho netrápia, dokáže lepšie dať najavo, čo chce, viac si rozumieme, je to parťák, no dokáže sa pomerne dlho zahrať aj sám. Len občas dostane myšlienku vyliezť vysoko a to vám je veselé keď prídete do izby a dieťa sedí na kraji stola a radosťou poskakuje.
  • Adamko bude zaujímavá osobnosť, už sa rysuje.
Poznámka

Január s Adamkom

1. pondelok

Prvý deň nového roka som začala veľmi odhodlane. Odolala som všetkým zákuskom, jedla zdravo, bola na trojhodinovej prechádzke s Adamkom a prešla 10 km, kúpila si lístok do kina, prešla potreby na kurz šitia, zapísala diár všetkými plánmi…

Celkom mi to dodalo radosť a odhodlanie splniť si viacero predsavzatí. Tento rok si ich dávam a nie jedno. Akosi cítim, že ich potrebujem. Ešte by Adamko mohol mať lepšiu náladu a lepšie spávať. Nejaké náročné obdobie má.

2.

Stále je akýsi nevrlý, ale už sa to zlepšuje. Vonku je krásne, vyrazili sme do mesta, najmä teda kúpiť látky a galantériu, keďže mi začal online kurz šitia. Adamka to zaujímalo tiež, lebo po polhodine sa zobudil a nahodil tú svoju typickú zvedavosť. No asi už prejdeme na športiak, hlbokú uskladníme u našich a do Brna sa vrátime len s podvozkom.

Poobede sme zašli na menší hotelový bazén, kde je fajn teplá voda a vírivka. Ale majú to tam veľmi chlórované, takže sme boli len krátko, hoci Adamko si to, ako inak užíval. Už mi písala aj lektorka, ktorá k nám chodila na vaničkovanie a prihlásila som Adamka do kurzu, desiateho začíname. Ekzém mu zmizol, už z toho nemám také obavy.

3.

Chceli sme ísť na Tematín, ale pokazilo sa počasie. Doobeda pršalo, ja nemám vhodné nosičské oblečenie. Tak sme ostali doma, študovali, čo všetko sa dá robiť v MioMate, ktorý som dostala k Vianociam. Využívať ho budem najmä na polievky na večeru, ale dnes skúšame aj rastlinné mlieko. Keby mi rastlinné mlieka chutia, bolo by to skvelé, ale úplny fanúšik (zatiaľ) nie som.

Večer zaspal za 10 minút. Silno podozrivé, kľudne by to mohlo bývať odteraz až navždy.

4.

Adamko má deväť mesiacov (článok tu).

Moji rodičia išli skoro ráno do Bratislavy. Ak by sa Adamko zobudil, išli by sme s nimi, ale on spal dneska dlhšie. My sme išli aspoň do mesta na prechádzku, na brunch do Freshka, malý podnik v uličke medzi hlavným námestím a parkom, kde sme pred pár rokmi bývali. Adamko sa prebudil, zvládol aj moje dlhé skúšanie nohavíc, nakoniec som si kúpila troje. Od pôrodu mám 30 kg dolu, 7 kg menej ako pred tehotenstvom, všetky sú mi buď veľké alebo som ich zničila. Troje nakoniec preto, lebo Adam mi ich stále slintá, občas i poblinká, periem takmer každý deň a nestíhajú schnúť.

Po ceste domov zaspal a spal potom ešte hodinu na terase, psiemu štekotu navzdory.

5.

Ideme na Tematííííín. Vyjasní sa síce až hore, ale celkovo je to fajn nenáročná turistika. Adamko v šatke, občas spí, občas sleduje. Už to dá celkom zabrať nosiť ho do kopca.

6.

Babička mala včera 80 rokov, dnes jej robíme u našich oslavu. Prišla veľká rodina, po dome behá šesť detí vo veku 9 mesiacov až 11 rokov. Torta je nádherná, babička spokojná. Adamko sa našťastie predtým vyspinkal, takže spoločnosť mu nevadí.

Ale zmohlo ho to, večer opäť rýchlo zaspal.

7.

Adamko má šiesty zub. Záhada jeho podráždenosti z posledných dní odhalená.

Po dvoch týždňoch na Slovensku sa vraciame do Brna. Maximálne naložený, pretože pribudlo vianočných darčekov a ide s nami aj môj brat. Hlbokú korbu musíme nechať u našich aj keby nechceme. Vážne by sa nikam nezmestila. Adamko si so spánkom v aute dáva načas, oveľa dôležitejšie mu príde dávať si nohu do pusinky. Zaspal až hodinu pred Brnom, keď sa hral s bratovými hodinkami.

Doma prerábame izby, Adamkovu aj našu spálňu, montujú mi stôl na šitie, potrebujem priestor na stroj. Mamina mi požičala jej, kým si kúpim svoj, mám vyhliadnutý Janome 920, ale zatiaľ sa zdá byť všade vypredaný.

8. pondelok

Mám nový šijací stroj. Ráno sme zašli do servisu, že dáme ten maminin poštelovať. A popýtala som sa aj na Janome 920 (dlhodobo nedostupné, vraj až vo februári). Pani sa pre zmenu popýtala mňa, čo od toho očakávam, čo chcem šiť, aké sú moje predstavy a výsledkom bolo, že priniesla Lucznik 2015 Zofia II, ja som sa zamilovala, manžel zaplatil (predčasný darček k blížiacim sa narodeninám) a odišla som s vlastným strojom. Mamin poslali do servisu.

Doma som zvládla veľké upratovanie, už si to domácnosť zaslúžila. Poobede sme išli s Adamkom do kina, film super, ale dvojhodinový a to bolo skrátka dlho, maximum dá 1,5 hodiny, takže sme odišli pred koncom, trápiť ho tam nebudem. Marek končil v práci, tak sme v Mikrofarme posedeli na večeri a keď sme sa vrátili domov, on si zobral Adamka a ja som sa pustila do skúšania môjho nového stroja.

A športiak celkom super, Adamko v ňom spal, keď je hore, má pekný výhľad, zvykneme si.

9.

Woow, Adamko sa v noci zobudil iba trikrát. To už dávno také nebolo. Dnes sme doma, pretože nám chodí pošta, kuriéri a opraviť kotol. Keď nevyžaduje moju pozornosť, chystám si látky na šitie a organizujem šijací priestor. Som preto strašne nadšená. Poobede vybehneme aspoň na krátku prechádzku a neviem sa dočkať, kedy sa vráti manžel z práce a budem mať chvíľku na šitie.

Adamko sa dokáže takmer celý vopchať do práčky. Mám na 8 kg a to už mal. A má rád avokádo. Samotné, len tak. Dnes zjedol takmer celé.

10.

Odstrojili sme vianočný stromček. Adamko samozrejme pomáhal.

Placky z vajíčka, cukety a mrkve mu chutia. Akurát som ich spravila málo.

Dnes ideme prvýkrát plávať k Hastrmánkom. Lektorka Ivana k nám chodila na vaničkovanie, preto sme chceli k nej. Lekcia trvá polhodinu, bolo nás tam myslím iba päť, bazén má úžasne príjemnú vodu, je tam veľmi čisto. Po lekcii do vírivky a sú tam dve sauny, parná a fínska. S Adamkom po minúte-dvoch skúšam. Nadšená som veľmi, ani mi nevadí, že je to až kdesi v Modriciach. Dnes nás viezol manžel autom, ale máme to o pol štvrtej, to asi nebude môcť každú stredu tak skoro končiť v práci. Adamko si plávanie užil tiež a zaspal sotva sme opustili parkovisko.

Po plávaní som zašla na poštu odoslať jeden balík a v tom mi volali z The Little Gym. Prihlásila som Adamka na skúšobnú lekciu, chceli dohodnúť termín. Budúci štvrtok ideme vyskúšať.

11.

Ooo, prišla kožušinka na kočík. Popravde, ja na tieto dekorácie veľmi nie som, ale manželovi sa to páči. Originál Stokke winterkit vychádza draho, kupovala som preto iba kožušinku u Linda Cube. A vyzerá celkom pekne. Ešte by mohlo poriadne nasnežiť.

Adamko začína byť po mne. Dnes napríklad otvoril dvere a vrazil si ich do tváre. To sa mne stáva úplne bežne. A večer? Číta si knihy. Čítať si o jedenástej večer je moja obľúbená činnosť.

12.

Dieťa sa dá ráno celkom dobre zabaviť svetlom. Napríklad malou čelovkou. #vyskusanezavas

Dnes k nám prišli svokrovci, budú u nás na víkend.

13.

Marekova sestra bude mať stužkovú, tak si išla ich mamina vybrať šaty. Adamka nakupovanie moc nebralo, som s ním kočíkovala vonku, schovávala sa v kojacom kútiku vo Vaňkovke, objednala si jedlo v Bageterie Boulevard a videla snáď všetky výklady. Oni medzitým vyberali jedny šaty. Vtipné je, že keď už boli zaplatené a boli sme dáááávno doma, padla na ne reč a ja som sa pýtala, aké to vlastne vybrali. No a že také trblietavé, to som teda dodala, že trblietky budú v celom aute, viem to z vlastnej skúsenosti, mám trblietavé šaty spred dvoch mesiacov, kedy sme boli na svadbe. No ale že nie, toto sú iné, ešte aj manžel hovoril, že tieto určite padať nebudú. Hahaha a viete čo? Nie sú iné. Sú to navlas také isté šaty, ako mám ja. Dokonca aj veľkosť! A oboje vyberal môj manžel. No tak ich išli vrátiť, lebo načo dvoje rovnaké šaty v rodine.

14.

Adamko sedíííí. Sedí sám a bez opory.

A má novú posteľ. Montessori domčekovú. Mala byť pred dvoma mesiacmi, ale trochu sa to ponaťahovalo. No dnes ráno prišiel pán Adamčík z nene.sk, doviezol ju a vlastnoručne poskladal. V článku Adamkove kráľovstvo si môžete pozrieť fotky.

Keď som večer žehlila, dala som si ho v nosítku na chrbát. A on zaspal. Ohromný pomocník. Manžel tvrdí, že tým mi vlastne pomáha, lebo naňho nemusím dávať pozor. Len by nemusel mať hlavu tak vyklonenú. Manžel bol inak v Prahe, na koncerte Arch Enemy. Takže sme večer zmákli s Adamkom bez neho. Dokonca aj kúpanie.

15. pondelok

Celkom chytré je na posteľ uviazať šatku a spraviť Adamkovi provizórnu hojdačku. Musím to ale doladiť, z tejto vypadával.

Dnes nám prišli opraviť kotol. Zas, odkedy tu bývame, čo sú asi tri roky, opravujú ho ale tretíkrát. Neviem, ako to opravili, lebo večer mi do vane išla studená voda. Som si chcela dopriať relax. Poprosila som manžela, aby mi v Havlíkovej apotéke kúpil balzám na pery. Pomáha mi na pery, už ich mám zničené a prvý balzám som stratila. A on doniesol aj soľ do kúpeľa, vraj nech si oddýchnem. Zákon schválnosti funguje a okrem toho, že nešla tak nádherne horúca voda, ako mám rada, Adamko sa zobudil presne vtedy, kedy som sa do vane naložila. Ale manžel bol skvelý, lebo kým som Adamka znova uspala, vodu dopustil, dokonca správne horúcu, nejako to fixol.

16.

Kaleráb nakrájaný na 3-4 mm hrubé časti je pre Adamka mimoriadne lákavá potravina. Polhodinu ho jedol, ale spokojný maximálne.

Snežííííí. Sneží veľa a stále, je tam zima, vyťahujem na kočík pršiplášť a ideme sa prejsť po Brne. V našom parku neodhŕňajú chodník, takže tam teraz chodiť nebudeme. Zasnežené Brno je krásne Brno.

Pripnúť štipce na prádlo na kýblik a dať to Adamkovi. Zábava na 10 minút.

17.

Ideme kaderníčke. Vlasy mi už neskracuje, popôrodné vypadávanie už dávno skončilo, nechávam znova dorásť. Akurát farbu si už červenú nedávam, lebo na plávaní by som okamžite zafarbila bazén. Takže späť do hneda, tá toľko nepúšťa.

Na plávanie ideme MHDčkou. Je to takmer hodina cesty. Ale je tam super, že mi to nevadí. Síce by sa Adamko mohol vyspať, predtým aj potom, ale to on nespraví. Asi nová cesta ho zaujíma. Inak je zlatý, naučil sa, keď je na štyroch, zdvihnúť zadok vyššie. A vyzerá pritom úplne ňuňuňu.

A kým ja som plávala, prišli látky. Veľa nových objednaných látok. Už len presvedčiť Adamka, že potrebujem šiť.

18.

Ráno máme prvú lekciu v The Little Gym. Kdesi v Slatine, ale cesta tam trvá o štvrť hodinu kratšie než na plávanie. Yay. Telocvičňa je perfektná, moderné a čisté priestory, samozrejme sa tam občas spieva, ale lektorka opäť super a Adamko si to tiež užil. Najlepšie je, že po cvičení máme prístup do parádnej herne, kde je obrovský bazén s gulôčkami. Tam sa nám bude páčiť.

Len čo odtiaľ po dvoch hodinách odchádzame, Adamko mi zaspáva v šatke. V centre sa stretávam s manželom a ideme na obed. V knižnici vo Family Pointe sa naje aj Adamko, chvíľu sa tam zahráme. Potom ideme za manželom do práce, asi na hodinu. Domov sa nám neoplatí ísť, sme dohodnutí s kamarátkami na stretnutí. Adamko potom strávi ešte dve hodiny v detskej čajovni. Keď odtiaľ vyjdeme, unavený okamžite zaspáva. Manžel zrovna končí v práci, tak sa stretávame a ideme pešo domov. Hodinová prechádzka na čerstvom vzduchu len a len prospieva.

19.

Doobedie Adamko prakticky celé prespal. Podozrivé, ale nesťažujem si a naviac včera mal náročný deň. Poobede začína byť akýsi horúci. Do večera 39 stupňov. Eeej, také sme tu ešte nemali. Na noc jeden Paralen dostal, inak odpočívame telo na telo v posteli. Na noc som si aj ponožky musela dať dolu, tak ohrieval. A ja v ponožkách spávam pomaly aj v lete. 40,5 °C mal rekord.

20.

Cez deň pretrvávajú štyridsiatky teploty. Inak mu nič nie je, nekašle, nemá soplík. Dokonca je opäť nezastaviteľný. Aspoň keď má horúčky by mohol zvoľniť tempo, ale on nie. Zrážame mu ich Paralenom. Doma sa mu veľmi spať nechce, takže zababušiť poriadne do kočíka, manžel s ním dá trojhodinovú prechádzku, kde sa poriadne vyspinká a naberie energiu a ja zatiaľ doma vyupratujem celý byť. Už bolo treba. Vezmem to riadne z gruntu, Sanytol lieta všetkými smermi.

Stavím sa, že zajtra mu teplota zmizne a Adamko sa vyhádže. A bude to šiesta choroba. Inak ani jesť nechce, vlastne ani piť, takže som neskutočne rada, že stále kojím. To si samozrejme dá.

A večer som aj šiť stihla, ušila som podušky podľa predšitej látky od Co budu dneska šít?

21.

Hmm, stále ma teplotu a malé červené vyrážky nikde. Buď prídu neskôr alebo to nie je šiesta. Googliť veľmi nechcem, to by som mu diagnostikovala ďalších desať chorôb. Začínam byť ľahko nervózna. Adamko teda bezo zmeny, horúčky mu idú okolo 39-40, Paralen vždy na pár hodín zaberie a inak je to čulé bábätko.

Podvečer sa mi zdá, že mooožno niečo na brušku predsa len naskakuje. Ale kľudne to môže byť alergická reakcia na niečo, čo som zjedla.

22. pondelok

Stále má teplotu, ale aj vyrážky. Doktorke radšej ideme, lebo ani manželovi sa to nezdá. Šiestu potvrdí, vraj to má i s nejakou virózou, preto tá teplota. Dá nám tabletku diazepamu, ak by mu vyskočila znova nad 39, ochrana pred febrilnými kŕčmi. Zajtra má priniesť moč, dostane malé vrecúško na odber a skúmavku.

Do večera sa teplota drží už len okolo 38. To mám radosť, diazepam mu fakt že dávať nechcem.

Podozrivé ticho? Adamko v kúpeľni, toaleťák všade. Zdá sa, že mu chutí. Už potrebujeme ísť von a medzi ľudí. Obaja.Tak som aspoň nepečenú jablkovú tortu spravila. Pre nás, nie preňho.

Tento článok by som chcela napísať ja: Ktože je to biomatka.

23.

Ráno doktorke, nález tam nebol, teplota už ustúpila, vyhádzaný je minimálne. Celý deň sme doma, tak si aspoň môžem pozrieť webinár Tajemství výchovy prvorozených dětí, ktorý vysielala zadarmo Nevýchova.

Načo chodítko? Krabica, stolička, podnožka, taburet… skrátka čokoľvek, všetko tlačí pred sebou a chodí po byte krížom krážom a hnevá sa, keď narazí do steny. Ale už na to prišiel, predmet obíde a tlačí iným smerom. Šikovné dieťa.

Na ulici sme mali záchranku, bolo na čo z okna pozerať, svetielka deti bavia. Suseda odvážali, našťastie živého.

24.

Dnes mám narodeniny. 29 rokov. Staršia si nepripadám. Naviac sme mali s Adamkom krízu. On plakal, netuším prečo. Ja tiež, lebo už mi došli nápady, prečo plače. A nič nezaberalo. Plienka čistá, napapaný, vyspinkaný, kojenie odmietal, nosiť sa nechcel, ale na mne byť chcel. Hrať sa nechcel, nič robiť nechcel. Možno zub? Čo ja viem. Ale po hodine intenzívneho kriku a plaču by bol každý na nervy. Nie pre ten plač a krik, ale pre tú bezmoc, keď mama nevie, čo trápi jej dieťa. A tak sme sedeli v kuchyni na zemi a plakali spolu. Nejako to prešlo.

No konečne sme išli von. Na vzduch a poriadnu prechádzku. Chodník v parku stále neodhrnuli.

25.

Žitný chlieb s mrkvou Adamkovi chutí. Mne tiež. Na rozdiel od neho ale chlieb zjem celý. On nie, on má omrvinky všade naokolo. A ešte tak uličnícky sa pritom tvári.

Sám prišiel do postele, ľahol si a odpočíval. Ten moment, kedy som si povedala, že nízka posteľ mala zmysel. Večer balíme, zajtra ideme na Slovensko.

V meste sme objavili výbornú voňavú sušienkáreň Momenta a v Levných knihách som si kúpila tri knihy z nakladateľstva Plus za 67 Kč dohromady.

26.

Zobudiť sa, najesť sa, dobaliť, popratať a krátko po deviatej opúšťame Brno, smer Slovensko. Ideme k mojim rodičom. Manžel sa zastaví aj za dietologičkou. Dúfam, že mu poriadne prehovorí do duše, lebo posledné týždne diétu fláka a váha mu stagnuje. Po konzultácii ideme všetci na sushi. Keďže Adamko už sám sedí, príjmeme ponuku detskej stoličky. Ale jedlo dostal vlastné, lebo v ich ponuke nič vhodné pre neho nemali.

27.

Na Adamka teraz hľadí viac očí, takže som si k našim priviezla šijací stroj a keď sa s ním hrajú moji rodičia, šijem. Dnes som napríklad prvýkrát vytiahla úplet a do večera z neho boli haremky. Manželovi som pre zmenu z obyčajnej látky spravila jednoduché púzdro na slúchadla.

Pred obedom sme zašli so známymi do kaviarne Villa Vodička. Majú to tam historicky ladené. Akurát ma trochu zarazila pani, ktorá nás obsluhovala. Adamko spal v šatke a keď ho videla, síce reagovala, že je to krásne, ale povedala, že je chudátko. To by ma zaujímalo prečo, ale jaksi som nebola schopná reagovať.

28.

Dostala som k narodeninám tlačiareň. Taká praktická vec, na strihy, ale robí i nádherné fotky. Canon Pixma, ak by ste hľadali kvalitu za rozumný peniaz. No ale čo vymyslel manžel s krabicou z tlačiarne? Dal do nej Adamka a vozil ho po byte. Taká blbosť a toľko zábavy.

Večer som pracovala, takže som išla spať pomerne neskoro. Už i manžel dávno spal. A Adamko? Rozvalený cez celú posteľ. Našu. Čiže spať som mohla ísť akurát tak na zem. Jak to tie deti dokážu, tie malé, zabrať toľko miesta?

29. pondelok

Po včerajšku asi doháňa, doobeda skoro dve hodiny, poobede 2,5 hodiny spánku. Na mne v nosítku. Medzitým sa celý čas hral v izbičke, ja som tam fotila veci na bazár, on sa mi motal pod nohami. Podvečer sme vyrazili na väčší nákup, Mareka sme počkali na zastávke a išiel po práci s nami.

Ani dnes nebolo uspávanie jednoduché, hoci unavený už bol a vykazoval všetky známky spánku. Nakoniec z toho bola opäť show na dve hodiny, kedy sme sa hrali, čítali dve knihy, striedali s Marekom v uspávaní a zvládol aj ďalšie prebalenie a prezlečenie seba i postele. Ja to nechápem.

30.

Adamko vie baran baran buc. A na buc dá celkom ranu do hlavy. Samozrejme sa pritom smeje od ucha k uchu.

Dnes je vonku mimoriadne krásne. Išla som kvôli daniam do práce, podpísať nejaké papiere a zobrať si potvrdenie o zdaniteľných príjmoch. Nastáva obdobie daňových priznaní.

Kolega z teamu má malého psíka s menom Charlie. Keď som prišla, motal sa mi pod nohami a Adamko ho zaujímal. Potom sme dali Adamka na zem a Adamko začal za Charliem stále loziť. To už sa mu veľmi nepáčilo a snažil sa mu utiecť. Ale Adamko sa nevzdáva a chodil za ním veľmi dlho. Tak sme sa tam celkom zdržali, pokecala som s kolegami, popozerala, čo majú nové, vybavila, čo bolo treba a išli sme domov.

Od Anthroposu som to zobrala pešo. Pôvodne som chcela ísť tam do parku, lebo Adamko zrovna v kočíku zaspal. Ale potom som uvidela cyklochodník popri Svratke a povedala som si, že to skúsim. Bola z toho pekná, vyše hodinová prechádzka až domov. Som zistila, že Žabovřesky sú veľmi pekná časť Brna.

31.

Na desiatu som išla zubárke. Spiaceho Adamka v kočíku si zobral manžel. Opravovala mi tri zuby a pobudla som tam dve hodiny. Celkom relax. O dva a pol mesiaca ma objednala na preventívku a prvýkrát pôjde zubárovi aj Adamko. Zároveň som dostala žiadanku na vytrhnutie dvoch osmičiek. Od zubára som išla za manželom, Adamko stále spal, tak sme si dali v Ugo ľahší obed.

On išiel odtiaľ do práce, ja rýchlo domov, najesť sa, zbaliť veci, nakŕmiť Adamka a do Modřic na plávanie. Je to síce ďaleko a cesta v MHD trvá hodinu, ale baví ma to tam strašne moc. A som rada, že Adamko môže navštevovať saunu, myslím, že na imunitu je to len a len dobre. Dnes vyskúšal prvýkrát aj fínsku, doteraz sme chodili len do parnej.

Poznámka

Desať mesiacov

  • Lozí, sám sedí, stojí s oporou a na dve sekundy i bez nej.
  • Neposedí, nezastaví sa, stále v pohybe.
  • 6 zubov, zatiaľ žiaden ďalší na ceste.
  • Chodíme cvičiť, plávať a do sauny.
  • Zvládol prvú typickú detskú chorobu – šiestu.
  • Stále má režim, väčšinou vstáva o siedmej, doobeda jeden dvojhodinový spánok, poobede druhý, keď je málo, podvečer tretí krátky. Spávať chodí o ôsmej a v noci sa budí každé 2-3 hodiny.
  • Kojený, nosený, milovaný.
  • Vie ťapkať rukami i baran baran buc. Dá high five aj si ukáže o mliečko.
  • Peek-a-boo hrá aj s vlastnou čiapkou.
  • Znakujeme, začína chápať význam znakov, ale zatiaľ neopakuje.

Absolútne najlepší mesiac za nami, stále je rozkošné bábätko, no už je to parťák, ktorý rozumie veľa, aj keď nehovorí, aj keď to nedá vždy najavo, vidíme, že chápe, poznáme to v jeho úsmeve i výraze. Skúša, nastavujeme limity. Zahrá sa sám aj s nami, vydrží chvíľku pri čítaní knihy, veľmi rýchlo opakuje a učí sa, spozornie, keď mu niekto vysvetľuje.
Všetko ho ohromne fascinuje a mňa ohromne fascinuje, ako všetko nasáva, ako sa tvorí jeho osobnosť, ako sa rozvíja.
Robí nám radosť každý deň.

A ten smiech, oj keby ho počujete smiať sa. Láska na nekonečno.