Poznámka

Dokonalo nedokonalé Vianoce

Tak má Adamko za sebou prvé meniny. A Vianoce. Do 15. decembra sme verili, že sviatky strávime v Budapešti. Nepiekla som, neupratovala, ani sme nemali stromček. No ráno volal tatino, že tento rok pobyty neschvaľujú a tak neostávalo, než vymyslieť náhradný plán. Na tom sme sa s Marekom zhodli okamžite. Ostaneme v Brne a na druhý deň vyrazíme za rodinou na Slovensko.

Nakoniec to boli Vianoce pohodové snáď ešte viac, ako by sa patrilo. Marek mi povedal, že nemá zmysel za týždeň robiť to, na čo je celý advent. Stromček sme vytiahli umelý z garáže, ozdoby rovnaké, ako minulý rok. Upratovanie len zbežné, dala som si síce viac záležať, ale nejedná gazdiná by našla nedokonalosti.

Pár zákuskov z polovičných dávok som spravila, zjedli sa postupne ešte pred Vianocami. Nárazové obžerstvo sa nekonalo, čo bolo vlastne fajn. Darčeky som balila priebežne ako chodili už od októbra, v tomto som poctivka každý rok a nič nenechávam na poslednú chvíľu. Nákupy aj ryby sme objednali cez internet.

Nedeľu sme začali Adamkovými meninami, dostal od nás knižky, kocky Plan Toys a dve drevené hračky. Po neskorých raňajkách sme sadli do auta a vyrazili do ZOO. Adamko chodí o desiatej spať, pravidelne každý deň. V kočíku prespal dve hodiny a tak sme brnenskú ZOO prešli celú. Po obede sme sa vrátili a pustili do príprav. Pri neposednom lezúňovi sme sa zhodli, že nemá zmysel chystať večeru na konkrétny čas. Keď bude Adamko po poobednom spánku, tak vtedy bude ten správny čas. Nakoniec to vyšlo na piatu.

  • Nemali sme trubičky ani oplátky. Vianočnú večeru sme preto nezačali tradičnými oplátkami s medom. Toto mi síce chýbalo, ale v Brne sme ich nezohnali, tak čo sa dalo robiť.
  • Vianočku sme mali kupovanú.
  • Hríbová polievka bola veľmi hustá. Chuťovo výborná, ale lyžica v nej stála.
  • Lososa sme mali s opekanými paprikami, čo je u nás obľúbené a nie veľmi vzácne jedlo. Žiadna výnimočná vianočná príloha sa nekonala.
  • Nemali sme žiadnu vianočnú tradíciu. Šupinka z kapra pod tanier? Prekrojenie jabĺčka? Liatie olova? Ani jednému nám to nič nehovorí.
  • Dokonca aj adventný veniec chýbal, zato svietnikov sme mali pozasvecovaných ako u nejakej bosorky.
  • Darčeky boli pod stromčekom už od rána.
  • Nedržali sme pôst.
  • Večer sme hrali na Playstation Gran Turismo.
  • Keďže nemáme TV, nevideli sme žiadnu tradičnú vianočnú rozprávku. Sám doma, Láska nebeská, Mrázik… fakt nič. Ale celý deň sme počúvali na Spotify Christmas Classics playlist a na večeru sme si pustili Paľka Haberu, pretože veríme, že Svet lásku má.
  • Ani raz sme sa s manželom nepohádali, hoci už v sobotu sme vtipkovali, že by sme si mali nájsť nejakú príležitosť, nech nemáme tie Vianoce tak nudné.

Adamko mal iba tuniaka s batátom. Za hríbovo-smotanovú omáčku by nás jeho bruško nepochválilo. Aj keď poobede veľmi nespal, náladu mal výbornú. Motal sa nám pod nohami, opakoval mammam, čo teraz robí celé dni. Po večeri si zobral jeden darček a s tým zápasil.

Manžel si nedávno kúpil Playstation, tak som mu kúpila hru. K tomu ešte pár športových vecí, ktoré som vyberala z jeho wishlistu. Mať zoznam na dejmidarek.cz ušetrí kopu starostí. Ja som dostala štyri knihy. Dve kuchárky pre deti, Máma v kuchyni a Recepty dětem, z beletrie román Listopadoví motýli od mojej obľúbenej islandskej spisovateľsky Audur Ava Ólafsdóttir a od Knižíška mi prišla Sběrná kniha: Helena Třeštíková v rozhovoru s Pavlem Kosatíkem. Manžel ma prekvapil novým šátkom na nosenie, modranská od Sestrice a online kurzom šitia. Začínam prvého.

Adamko má novú knižku, oblečenie BeBirdie, drevenú hračku od českej firmy Detoa a pár Montessori pomôcok. Na hranie sme mu zatiaľ nechali dve, o ktoré prejavil najväčší záujem. Ostatné zatiaľ schovám.

V pondelok sme vyrazili k mojim rodičom, kde budeme dva týždne. Čakali nás ďalšie darčeky, poriadna porcia vianočných zákuskov, kapustnica a konečne i oplátky s medom. Gýčovú atmosféru dotváral horiaci krb v ich obývačke, kde si Adamko popálil brušká prstov, takže sme pol dňa chodili chladiť pod vodu.

Ja som sa najviac tešila na MioMat o ktorom som vedela, že ho dostanem. Mamina ma neskutočne prekvapila limitovaným setom piatich hrnčekov Arabia, ktoré vyšli pri príležitosti 100. výročia nezávislosti Fínska. Každý hrnček je iný, za unikátnym motívom stoja významný fínsky dizajnéri a odrážajú jednotlivé dekády. My sme dostali obdobie 1965-2017. To som naozaj nečakala a vytešujem sa z nich doteraz.

Kniha samozrejme nemohla chýbať, mamina mi vybrala Sníh, oheň, vina a smrt. Keďže pobyt v Budapešti na Vianoce nevyšiel, dostali sme od tatina poukaz na iný termín. Asi využijeme na Adamkove narodeniny. Ponožky boli samozrejme tiež, jedny huňaté, jedny športové. K tomu dve sviečky. Brat mi spravil radosť 50 € poukážkou na Martinus a jelením šperkom. Na kočíku sa bude skvelo vynímať.

V utorok sme sa vybrali navštíviť manželovu rodinu, takže tretie darčekové kolečko. I tam nás veľmi milo prekvapili.  Všetky Adamkove nafotím časom do samostatného článku, určite poslúžia ako inšpirácia. Keďže bolo Štefana, na obed sme mali husu a lokše. Manželovi spravila aj jeho obľúbený zemiakový šalát a zákusky, ktoré doma volajú japončíci.

Adamko bol však z toho všetkého taký rozkukaný, že za celý deň takmer nespal. Uspávala som ho niekoľkokrát, vrátane takmer hodinovej prechádzky po Topoľčanoch. No ani nový šátok nepomôže, keď z jednej strany bijú kostolné zvony a z druhej sídliskové ohňostroje a delobuchy. A aby toho nebolo málo, večer si parádne narazil hlavu, pri oku má modrinu. Som zvedavá, čo si spraví dnes.

Rodinné návštevy budú pokračovať, máme v pláne ešte nejakú turistiku, ísť si s Adamkom zaplávať, prechádzkovať po Piešťanoch, odpočívať, dojedať zákusky (do konca roka), osláviť s oboma rodinami Silvestra a Nový rok, začať s paleo (ja od nového roka), ešte viac odpočívať a prechádzkovať, osláviť babičkine narodeniny a siedmeho sa vrátiť do Brna. No a ten kurz šitia samozrejme, mamina mi požičia stroj, kým dostanem vlastný.

Pokračuj v čítaní

Poznámka

Osem mesiacov

  • Meria 76 cm, váži 8 210 g. Nosí veľkosť 80 (to je tá pre 9 až 12 mesiacov).
  • Dva zuby vonku, špičku tretieho dnes objavila doktorka (ani jeden zub som nenašla ja, ale inak som skvelá mama) a štvrtý vraj polezie každú chvíľu. Podľa Adamkovej nálady jej to verím.
  • Za sebou má prvé očkovanie hexavakcínou.
  • Plazí sa, loziť nechce, stúpa si o nábytok a čokoľvek, čo je vyššie ako on, nesedí.
  • Začal hovoriť mamama. ❤️❤️❤️
  • Je neskutočne akčný, neposedí, je ohromne zvedavý, potrebuje stále nové podnety. Vozí sa stále v hlbokej korbe, ale už s popruhami, aby nevypadol, keď sa odrazu postaví na nohy.
  • Miluje káble, šuflíky, zásuvky, elektroniku, klávesnicu, platobnú kartu. Už ani neviem, kedy sa naposledy hral s hračkami.
  • Má režim!
    • Vstáva medzi 6-7, prvý, ideálne dvojhodinový spánok doobeda, druhý, aspoň hodinový poobede, a keď mu je málo, šlofíka si dá aj podvečer.
    • Najradšej spí v kočíku vonku.
    • Spávať chodí o ôsmej a v noci je hore každú hodinu. Ma ľúbi a chce byť so mnou, inak si to neviem vysvetliť.
  • Cesty autom už celkom na pohodu.
  • Okrem ovocia a zeleniny baští aj mäso, vajíčka a ochutnal aj biely jogurt. Už chýba len lepok zaviesť (ale s tým ponáhľať nebudem).
  • Pomerne rýchlo sa dostal z ekzému, ale chce to stále prísnejšie opatrenia (nosiť iba 100 % bavlnu, kúpať krátko max. 2x týždenne, kozmetika na predpis z lekárne, obmedzené niektoré potraviny, stále kojený, takže ja ich mám obmedzených ešte viac, na Vianoce budem namiesto cukrovího asi mrkvu chrúmať).
  • Moja váha rovnaká ako pred mesiacom, asi sa to chudnutie už zastavilo. Videné dva filmy, prečítaných päť kníh, odrobené prakticky nič, lebo najprv zuby, potom sa začal stavať a teraz naňho ide ešte aj separačná kríza a to vám je, pánečku, veselá vec, keď vás dieťa potrebuje mať nonstop na očiach, inak spustí rev, akoby ste ho z kože drali. Nekecám, sme spolu stále, nestačí, že som vo vedľajšej miestnosti, nevidí ma = nie som = plač.
  • Byť mamou je úžasné a vyspať sa aj pri vstávani každú hodinu je len o zvyku. Resp. naučila som sa potrebovať menej spánku.
Poznámka

Sedem mesiacov

  • Plazí sa, péruje na štyroch, má nakročené k lozeniu a začína šikmé sedenie.
  • Džavoce o sto šesť, snaží sa napodobovať, zvláda rovnakoslabičné slová (tatata, dadada, jajajaj, dajdaj… na mamama kašle).
  • Keď sa mu chce, vie zamávať “pápá” a má aj náznak tlieskania.
  • Vie si dať chodilo do pusinky.
  • Bez problémov zvláda tretie ponorenie (z chrbátika), vyskúšal si ho aj v bazéne.
  • Rád otvára a zatvára dvere.
  • Máme za sebou zatiaľ najťažši mesiac, pretože zuby (minimálne dva naraz idú) sa ešte stále neprerezali. V noci sa budieva minimálne trikrát, asi týždeň mal obdobie, kedy bol hore každú hodinu.
  • Režim? Uff, ale tak nejaké náznaky tam má.
    • spánok medzi 8-9 letného času (+- hodina)
    • vstáva medzi 6-8 letného času (+- hodina)
    • občas má dvojhodinovú nočnú chvíľku
    • jeden spánok doobeda (iba v šátku alebo kočíku)
    • druhý spánok poobede (občas i v postieľke)
  • Keď vystihneme správny čas (je najedený, prebalený, má dobrú náladu a chce spať), cestu autom dá iba s minimom plaču.
  • Zelenina mu chutí (zavedené mrkva, batát, zemiak, cuketa, dyňa, brokolica, karfiol, kaleráb, fenikel, petržlen), dá si aj ovocie (jablko, hruška, banán).
  • Poradí si s pyré, hrudkami i celým kúskom. Nič iné zatiaľ nedostáva, stále plne kojený. Priberať začal, prekročil 7,5 kg. Dlhý je strašne moc a už oblieka niektoré kúsky veľ. 80.
  • Nemá rád obliekanie a dáva to patrične najavo.
  • Spáva už iba na brušku, v spánku rád cestuje, vyžaduje priestor. Veľa priestoru. Novej postele sa nevieme dočkať, spoločné spanie v jednej posteli nám všetkým prestáva vyhovovať.
  • Zvládol celý deň v Bratislave, ďalší víkend v Prahe, nejaké tie výlety i pobyt vo Vysokých Tatrách. S príkrmami je cestovanie ešte jednoduchšie, naje sa aj za jazdy v aute.
Poznámka

Šesť mesiacov

  • Váži 6770 g, meria 72 cm, obvod hlavičky 44,5 cm (pred dvoma mesiacmi: 6630 g / 68 cm / 44 cm).
    • Kvôli nepriberaniu (140 g nabral prvé dva týždne, potom 6 týždňov absolútne nič) odložené očkovanie hexavakcíny a zajtra ideme na ďalšie vyšetrenia.
  • Musíme odložiť plávanie v bazéne o 2-3 mesiace.
  • Nabiehame na príkrmy, trošku rýchlejšie a nie 100 % BLW ako sme chceli. Zatiaľ sa na to moc netvári. Ale kojím naďalej.
  • Vie druhé vzpriamenie, otáčanie z chrbátika na bruško a naopak, otáčanie do kruhu na mieste, váľanie sudov a plazí sa, takže koniec srandy, už je fakt všade. A rýchlo. Skúša sa zdvíhať na všetky štyri.
  • Jemnú motoriku má tiež skvelú, hračky začína vyhadzovať z kočíka, vie si ich bez problémov držať, prehadzovať z ruky do ruky, doplaziť sa za nimi a hrať sa s nimi v polohe na brušku.
  • Opäť rozšíril svoju “reč”, najjasnejšie je rozumieť “jajajaj”, prichádza prvé opakovanie “dadada”, zaznelo i “mamama”.
  • Režim, ktorý mal, už nemá, každý deň je iný, chodí spávať inokedy, vstáva kedy chce, cez deň si zdriemne vždy inak, v noci sa minimálne raz budí, častejšie 2-3krát.
  • Výborne sa prispôsobuje zmenám, stále je spokojný aj v novom, ale keď chce svoj kľud na hranie sa, nemá rád, keď naňho niekto hovorí a vyrušuje ho.
  • Zub zatiaľ žiaden, ale sem-tam už máme podozrenie, že sa to blíži. Napríklad dnes.
  • Vo výrobe má nízku domčekovú postieľ, pretože do jeho postieľky sa už pomaly prestáva zmestiť a častejšie spáva u nás v posteli.
  • Chodíme na jógu pre maminky s miminky a hľadám ďalšie cvičenie, aby sme doma nelenili (ale nesmie sa tam spievať). Keďže počasie už nie je veľmi výletové, asi presedláme na výstavy.
  • Videných 5 filmov, prečítaných 10 kníh. Ďalšie 2 kg dole (-4 kg než pred tehotenstvom), oblečiem aj najtesnejšie kostýmové šaty z doby pred tehotenstvom. Bola som na workshope pletenia a pomaličky sa vraciam k práci (ale len z domu na pár hodín).
  • Začína to byť náročnejšie, akčnejšie, ale i zábavnejšie a hravejšie.
Poznámka

Drobné materské radosti

Foto: Petra Hašková (portretnifotografie.cz)

Bývali doby, kedy som si za dávala vznešené ciele. Zabehnúť 10 km. Naučiť sa fínčinu (aspoň základy). Prečítať tri knihy za víkend. Zdokonaliť sa v španielčine. Vidieť aspoň 20 filmov na festivale Cinematik…

Teraz? Pri Adamkovi som objavila kúzlo tešiť sa z drobností. Napríklad keď:

  • prečítam celý komiks alebo novelu na jeden záťah bez vyrušenia
  • zjem si akékoľvek jedlo bez Adamkovej prítomnosti
  • za dve hodiny medzi kojením upracem celý byt
  • idem spať a mám umyté riady, aj keď manžel robil večeru (varí grandiózne, ale ten bordel)
  • mám v prijatej pošte maximálne dva nevybavené emaily
  • mám v To Do liste menej ako desať položiek
  • nezabudla som Adamkovi dať trikrát denne Maltofer kvapky

Minulý týždeň ma potešilo večerné kúpanie a uspávanie Adamka. Kúpeme vždy spoločne s manželom, on napustí vaničku, ja pripravím veci… no skrátka to máme rozdelené. Lenže Apple predstavoval novinky, mali zas nejaký ten svoj event, manžel je iOS developer, takže si to nemohol nechať ujsť a prenos sledoval s kolegami v práci. Začína to o siedmej, bolo jasné, že ostanem celý večer na Adamka sama.

Liezla na mňa nejaká choroba, bola som unavená tak som si o siedmej povedala, že Adamka okúpem o hodinu skôr, ako zvyčajne a keď tak sa budeme ešte váľať v posteli. On totiž chodí spávať až o deviatej, skôr zaspával málokedy. Samozrejme vodu som neodhadla, ja milujem horúcu, ale viem, že Adamkovi takú dávať nesmiem, tak som sa fakt snažila, mne sa teda zdala nejaká vlažná, ale nie, bola horúca, začal hneď plakať a to on nerobí nikdy, kúpanie miluje, to zabudne aj na hlad, ale tentokrát sa mu nepáčilo, takže som musela ešte dolievať studenú, aby bol spokojný.

To ma teda trochu sklamalo, za päť mesiacov som ho sama kúpala len dvakrát, vodu správne neviem dať. A ešte nechty mu neviem strihať, to som nikdy nerobila, našťastie sa nemusia strihať každý deň, stačí raz týždenne (a nedajbože to premeškáme, vtedy sa mení na Wolverina).

No ale zvládla som ho sama okúpať, potrénovať ponáranie, prezliecť, nespadol mi z prebaľovacieho pultu na práčke, to je totiž jeho najnovšia záľuba, pretočí sa na kraj na bruško a pozerá dole, obliecť ho je náročné. Najedol sa podozrivo rýchlo a o ôsmej už spal. Bola som z toho celkom paf, hodinu som čakala, či naozaj spí, povešala som medzitým prádlo, zjedla guláš, zaslala som prihlášku na kurz šitia (na ktorý ma nakoniec nezobrali) a potom som išla spať tiež, čo bolo tiež skvelé, o deviatej som už dávno nešla spať.

Medzi ďalšie drobné radosti z poslednej doby patrí:

  • vypravím sa s Adamkom z domu za menej ako pol hodinu
  • Adamko spí cez deň celé tri hodiny
  • nezabudnem, že som si spravila čaj a vypijem si ho
  • viem, aký je deň
  • nepozerám jeden film dlhšie ako dva dni
  • nezabudnem cvičiť cviky od fyzioterapeutky
  • idem spať najneskôr hodinu po Adamkovi
  • zrkadlo v kúpeľni je aspoň deň čisté (Adamko sa na seba rád pozerá, takže keď s ním manžel chodí po byte, vždy sa zastavia aj pred zrkadlom a nechávajú mi na ňom ťapky. Čím viac, tým väčšiu radosť z toho majú.)
  • zobudím sa sama od seba a nie na kopanec od Adamka

A potom sú tu také obrovské radosti, ako každý jeden opätovaný úsmev a všetky tie na prvý pohľad drobné pokroky. Napríklad dnes sa začal plaziť.

Foto: Petra Hašková (portretnifotografie.cz)

Poznámka

Jedenásť vecí, ktoré ma naučilo tehotenstvo a ako sa zmenili po pôrode

Foto: Marcela Kramářová (www.mimiatelier-brno.cz)

Tehotenstvo je bezpochyby obdobím veľkých zmien a áno, i kompromisov. Nikdy som nepatrila k ľuďom, ktorý by sa zbytočne stresovali, naopak, som veľmi trpezlivá, kľudná a naviac i optimistická. V tehotenstve som dokázala aj tieto vlastnosti dotiahnuť do vyšších levelov.

Nechce sa mi veriť, že takto pred rokom bol Adamko v brušku. Zatiaľ to na mne nebolo veľmi vidieť. Ešte nekopal, o to viac som sa tešila z každej kontroly a novej fotky z ultrazvuku. A teraz je tu, hrá sa vedľa mňa, usmieva sa tak krásne, že mu odpúšťam aj noc, kedy sa rozhodol nespať. Tehotenstvo mi už príde veľmi vzdialené, ale stále si na niektoré veci spomínam. A najmä, čo všetko som sa za tých deväť mesiacov naučila a dotiahla do dokonalosti.

Je to týchto jedenásť, povedzme že i tipov, pre všetky nastávajúce maminy:

  1. Keď si unavená, choď spať.
  2. Tá kapitola naozaj počká do zajtra.
  3. Usmievaj sa.
  4. Ak si chorá, nehraj sa na hrdinku.
  5. Naozaj to nemusíš upratať teraz.
  6. Nohy na stôl, náladu do pohody.
  7. Odpočívaj.
  8. Ak máš na to jedlo chuť, daj si, ale uvedom si, že to je aj tvoje dieťa.
  9. Choď. Prechádzaj sa. Nemusíš plávať, cvičiť ani chodiť na jógu, ale večerná prechádzka s manželom vám iba prospeje. Všetkým trom.
  10. Dýchaj!
  11. Pohodlné oblečenie je najviac.

A takto sa zmenili, odkedy je Adamko na svete:

  1. Keď si unavená a dieťa spí, choď spať aj ty. Inak máš smolu.
  2. Tá kapitola počká do ďalšieho kojenia.
  3. Usmievaj sa.
  4. Ak si chorá, buď hrdinka, máš predsa dieťa, ktoré ťa potrebuje. (Ale máš aj manžela, takže keď je najhoršie, môže robiť z domu a malého ti nosiť iba na kojenie.)
  5. Dočiahne na to? Ak áno, uprac to, ak nie, počká to.
  6. Nohy na stôl, vychutnaj si tri sekundy kľudu a počuješ to? Už ťa volá. Náladu do pohody a šup sa s tým drobcom hrať.
  7. Odpočívaj. Fakt.
  8. Ak máš na to jedlo chuť, daj si, ale uvedom si, že kojíš a ty s ním budeš hore, ak ho bude bolieť bruško.
  9. Ak sa ti dnes von ísť nechce, nechoď. Dieťa nemusí byť vonku každý deň. Ale aspoň poriadne vyvetraj.
  10. Dýchaj! (Ale potichu, teraz zaspal.)
  11. Praktické oblečenie je najviac. (Dá sa v tom kojiť? Thumbs up! Nedá sa v tom kojiť? Nuž, ale vráť sa včas domov.)

Poznámka

Postrehy z rodičovskej?

foto: Lucie Polášková

28 týždňov materskej skončilo. Prvých šesť som ešte mala Adamka pod srdcom, 4. apríla sa po dlhom a komplikovanom pôrode narodil akútnym cisárskym rezom a odvtedy je to neskutočne krásna zmena. Za 5 mesiacov sa naučil tak veľa! A ako sa zmenil. A vyrástol. Vážne, kde je ten malý drobček, ktorého sme si priniesli z pôrodnice? Do zavinovačky sa nezmestil po druhom mesiaci, na prebaľovací pult v štvrtom, z hlbokej korbičky v kočíku a postieľky vyrastie čoskoro. Smeje sa, výska, váľa sudy, už bolo aj druhé vzpriamenie a ja viem, že ani sa nenazdám a bude loziť.

Od včerajška som na rodičovskej dovolenke. Iný názov, ale prakticky sa pre mňa nič nemení, okrem toho, že najbližších 19 mesiacov budem dostávať o desať tisíc menej, ako na materskej a začnem pracovať. Nie hneď, nie na full-time, ale vypadnúť z IT oboru na tri roky je veľa, svoju prácu mám rada, skvelý kolektív, takže od októbra na pár hodín týždenne a z domu. Uvidím, čo na to povie Adamko.

Budú postrehy naďalej? Budú, ale nie v takej forme ako doposiaľ. Zhrnutie každého týždňa dá časovo zabrať aj keď som si denne to dôležité písala do poznámok. Veľmi rada sa vraciam k starším zápiskom a teším sa, keď si ich prečítam o rok, päť či desať. No ďalšie postrehy a zápisky budú nepravidelné, viac príbehové, rôzne. Budú to moje postrehy, poznatky, zistenia, objavy, názory. Takže budú!

Bude blog ešte o knihách? Ale isteže bude. Len nie tak často. Bude viac o tých detských, o zaujímavých akciách a tipoch s tým spojených. Beletria pre dospelých dostane priestor tiež, aj keď častejšie formou súhrnov. Samostatný článok sa dostane len vybraným knihám.

A čo cestovanie? No, v zime neviem či toho prejdeme viacej, ale od jari to začne, výlety hlavne po okolí a určite najmä baby-friendly miesta. Láka ma aj zimné víkendy stráviť mimo Brno, nie každý samozrejme, tak uvidíme. Každopádne, už to bude viac bábätkovské a rozhodne to chcem poňať ako inšpiráciu pre ďalších rodičov.

No a to je vlastne i celková zmena zamerania blogu, aj keď to už je pár mesiacov celkom jasné, kam smerujem. Vlastne som pôvodne ani toľko nechcela písať o živote s Adamkom, ale zistila som, že ma to baví. Byť mama-blog mi sadne asi viac ako byť iba knižný blog.

Tak dúfam, že sa vám tu bude páčiť aj naďalej a stále viac.