Poznámka

Jedenásť vecí, ktoré ma naučilo tehotenstvo a ako sa zmenili po pôrode

Foto: Marcela Kramářová (www.mimiatelier-brno.cz)

Tehotenstvo je bezpochyby obdobím veľkých zmien a áno, i kompromisov. Nikdy som nepatrila k ľuďom, ktorý by sa zbytočne stresovali, naopak, som veľmi trpezlivá, kľudná a naviac i optimistická. V tehotenstve som dokázala aj tieto vlastnosti dotiahnuť do vyšších levelov.

Nechce sa mi veriť, že takto pred rokom bol Adamko v brušku. Zatiaľ to na mne nebolo veľmi vidieť. Ešte nekopal, o to viac som sa tešila z každej kontroly a novej fotky z ultrazvuku. A teraz je tu, hrá sa vedľa mňa, usmieva sa tak krásne, že mu odpúšťam aj noc, kedy sa rozhodol nespať. Tehotenstvo mi už príde veľmi vzdialené, ale stále si na niektoré veci spomínam. A najmä, čo všetko som sa za tých deväť mesiacov naučila a dotiahla do dokonalosti.

Je to týchto jedenásť, povedzme že i tipov, pre všetky nastávajúce maminy:

  1. Keď si unavená, choď spať.
  2. Tá kapitola naozaj počká do zajtra.
  3. Usmievaj sa.
  4. Ak si chorá, nehraj sa na hrdinku.
  5. Naozaj to nemusíš upratať teraz.
  6. Nohy na stôl, náladu do pohody.
  7. Odpočívaj.
  8. Ak máš na to jedlo chuť, daj si, ale uvedom si, že to je aj tvoje dieťa.
  9. Choď. Prechádzaj sa. Nemusíš plávať, cvičiť ani chodiť na jógu, ale večerná prechádzka s manželom vám iba prospeje. Všetkým trom.
  10. Dýchaj!
  11. Pohodlné oblečenie je najviac.

A takto sa zmenili, odkedy je Adamko na svete:

  1. Keď si unavená a dieťa spí, choď spať aj ty. Inak máš smolu.
  2. Tá kapitola počká do ďalšieho kojenia.
  3. Usmievaj sa.
  4. Ak si chorá, buď hrdinka, máš predsa dieťa, ktoré ťa potrebuje. (Ale máš aj manžela, takže keď je najhoršie, môže robiť z domu a malého ti nosiť iba na kojenie.)
  5. Dočiahne na to? Ak áno, uprac to, ak nie, počká to.
  6. Nohy na stôl, vychutnaj si tri sekundy kľudu a počuješ to? Už ťa volá. Náladu do pohody a šup sa s tým drobcom hrať.
  7. Odpočívaj. Fakt.
  8. Ak máš na to jedlo chuť, daj si, ale uvedom si, že kojíš a ty s ním budeš hore, ak ho bude bolieť bruško.
  9. Ak sa ti dnes von ísť nechce, nechoď. Dieťa nemusí byť vonku každý deň. Ale aspoň poriadne vyvetraj.
  10. Dýchaj! (Ale potichu, teraz zaspal.)
  11. Praktické oblečenie je najviac. (Dá sa v tom kojiť? Thumbs up! Nedá sa v tom kojiť? Nuž, ale vráť sa včas domov.)

Poznámka

Postrehy z tretieho trimestra

Adamko je na svete, začala mi skutočná materská dovolenka a skončil tretí trimester. Aj posledné tri mesiace môjho tehotenstva ma všelijako prekvapili.

O toaletách I

Tvorcovia záchodových kabiniek a miestností by mohli myslieť aj ženy v pokročilom stave tehotenstva. Ako sa mám odtiaľ dostať, keď mi otvoreniu dverí bráni obrovské bruško?

O toaletách II

Je to pravda, tehotné ženy majú skvelý prehľad o toaletách v meste. Alebo na trase Brno – Piešťany/Topoľčany v mojom prípade. Začínam sa orientovať v benzínkach, ktoré majú WC voľné prístupné, platené alebo na kľúčik. Nie že by mi vadilo platiť za WC, ale dosť to zdržuje, keď fakt musíte ísť, pretože už ste pol hodinu neboli.

Peekaboo

S malým hrávame Peekaboo. Taká tá detská hra, kedy si zakrývate a odokrývate tvár pred bábätkom. Akurát my to máme trochu komplikovanejšie tým, že je ešte v brušku.

Keď som zakrytá dekou alebo paplónom, tak kope a mrví sa. A keď sa chcem na tie jeho vlny, ktoré mi na brušku robí, pozrieť, tak prestane. Už vníma aj svetlo a to ho zaujíma tak veľmi, že spozornie.

O váhe I

Kým on priberie 200 g za týždeň, ja 2 kg.

O dýchaní I

Takže teraz, ako mi bábätko rastie ešte viac, sa mi bude ťažšie dýchať, lebo bábätko sa zväčšuje a ešte viac tlačí na pľúca a všade inde. Takže v priebehu mesiaca sa asi zadusím úplne.

O posteľných radostiach

Môj najväčší posteľný výkon spočíva v šikovnom obrate z jedného boku na druhý s poduškou pre tehotné, ktorý zvládam aj v polospánku.

O toaletách III

Wow, už celú hodinu (HODINU!) som nebola na WC. Čím som si taký luxus zaslúžila?

O dýchaní II

Ten úžasný moment, keď bábätko poklesne nižšie a uvoľni časť pľúc. Ja môžem zase dýchať!

O výhodách nespavosti

Výhody nespavosti v noci, ktoré prišli s tretím trimestrom tehotenstva. Ráno mám:

  • vyumývanú kúpeľňu
  • oprané
  • ožehlené
  • inbox-zero
  • menší hlad, lebo už som aspoň dvakrát jedla
  • prejdené všetky sociálne siete, vrátane Modrého koníka (by ste neverili, koľko je tam o druhej ráno aktívnych užívateliek)

O hračkách

Som si myslela, že tak malé deti hračky nepotrebujú. Niekto by to mohol povedať aj tomu môjmu. Zvykne sa hrať s mojim močovým mechúrom. Ísť deväťkrát v priebehu dvoch hodín na WC nie je tak skvelé, najmä keď sa snažíte zaspať.

O toaletách IV

Od rána čakáte na kuriéra a on zazvoní zrovna vo chvíli, keď ste na toalete? Nuž, v tehotenstve som tam pomaly častejšie, ako v posteli, takže čomu sa divím, tá pravdepodobnosť je fakt vysoká.

O pošte

Nevýhody práce z domu a materskej sú, že ste celý deň doma, takže poštárka vás LOGICKY nezastihne a nechá vám iba lístoček v schránke. Alebo mi možno len chcela ušetriť schody pre preberaní zásielky a naopak pridať jednu prechádzku naviac.

O začiatku materskej dovolenky

Piatok 24. február, 18:00. Ten najdivnejší pocit. Ukončujem posledné pracovné veci, maily, odpovedám na posledné správy. Na druhý deň mi oficiálne začína materská dovolenka. Čo sa robí na materskej, kým dieťa ešte nie je na svete?

O váhe II

Jednou z výhod tehotenského bruška je, že nevidím svoju skutočnú váhu.

Jednou z nevýhod moderných váh je, že stav posielajú priamo do mobilu.

Poznámka

“Ako sa má mamina?”

Zdroj: wellnessjunky.com

Túto otázku dostávam a najmä na začiatku tehotenstva som dostávala, pomerne často. Vždy som mala chuť odpoveď buď „Vlastne ani neviem, už sme spolu pár dní neboli v kontakte“ alebo „Veď sa jej opýtajte, stojí tamto“. Viem, že tá otázka bola pre mňa a nie na moju mamu a viem, že dotyčný ju myslel úprimne. Lenže ja sa v tehotenstve ešte ako matka necítim a už vôbec nie v dobe, kedy to na mne ani nebolo vidieť.

Môžem vám povedať, ako sa cítim ako tehotná, čo sa mení snáď každý týždeň. Jediným spoločným pocitom počas celého obdobia je „Šťastná“. A väčšinou i fascinovaná. Fascinovaná zmenami môjho tela, psychiky, toho, ako si viac cením oddych, voľný čas, snažím sa dávať si pozor alebo naopak rebelantsky ukázať, že tehotenstvo nie je choroba a ja to dokážem. Byť celý deň na nohách, ísť na niekoľkohodinový výlet do kopca alebo upratať celý byť. No, dokážem, ale za cenu absolútneho vyčerpania večer a potom ešte dva dni. O bolestiach chrbta ani nehovorím.

Fascinuje ma, že to čo bolo pre mňa len pár mesiacov dozadu samozrejmosťou, je dnes väčším problémom. Že nespavosť prišla zo dňa na deň, bruško rastie priamo pred očami a malý má toľko sily, až to občas v noci pôsobí, ako by sa chcel prekopať za nami von. Sám, len pomocou nožičiek.

Ale ako matka sa ani zďaleka necítim a nepríde mi správne, keď ma tak niekto osloví. Nie je to fér voči skutočným matkám. Jediný “materský” pocit, ktorý na sebe pozorujem, je strach o malého. Lenže rovnako tak mám i strach o manžela, takže to asi bude láskou.

Hoci mám predstavu, čo má ako matku čaká, realita môže byť iná. Určite bude. Malý si pôjde svojou cestou a nie takou, ako písali v knihe o výchove alebo akou by sme si s manželom priali. Nahodí si vlastný spánkový režim, prekvapí nás svojou povahou i záľubami.

Vôbec netuším, aké to naozaj bude. Mať za niekoho zodpovednosť 24/7, vychovávať ho podľa najlepšieho svedomia a vedomia, poskytnúť mu to najlepšie, viesť ho tak, aby prežil krásny a šťastný život, bol zdravý čí získal tie najlepšie spoločenské návyky. Viem, že to bude ťažké, ale to je tak všetko. Ako sa pritom budem cítiť mi ostane ešte nejakú dobu záhadou.

Viem, že aspoň šesť hodinový spánok sa prepadne na rebríčku denných činností kdesi do neznáma, viem, že ma čakajú chvíle, kedy nebudem vedieť, prečo plače, čo chce, čo sa mi snaží naznačiť alebo čo vlastne hovorí. Toto ale minimálne tušia aj bezdetné páry, takže bez ohľadu na to viem, že skrátka vôbec netuším, aké je to byť matkou a ako sa budem mať.

Tak prečo sa ma to pýtajú, keď ňou ešte nie som?

. . .

Predchádzajúce články:

Poznámka

Prosím, nechytať

Please dont touch my belly

Zdroj: motherforlife.com

Máte v okolí tehotnú ženu? Ak je u vás taký babyboom ako u mňa, tak určite máte. A už jej narástlo bruško? No, skôr či neskôr určite narastie. Predtým, než načiahnete ruku s túžbou sa ho dotknúť, prosím, prosím, prosím, spýtajte sa jej najprv, či môžete. Či jej to nevadí a nie je jej to nepríjemné. Lebo mnohým je.

Na tehotenstve ma prekvapilo, ako zrazu i pomerne cudzí ľudia majú potrebu sa dotknúť rastúceho bruška. Mne osobne príde divné chytať ľudí len tak. Obzvlášť za tak intímnu časť, akou tehotenské bruško je. A je jedno, že mám na ňom pás z tehotenských nohavíc, tričko a niekedy i sveter. Proste je to divné. A nepríjemné.

Sú ženy, ktoré vám samé vezmú ruku a priložia ju, no pokiaľ tak práve vaša “tehuľka” nespravila, radšej sa jej opýtajte. Prepadnutím zozadu a priložením dlane vo chvíli, kedy si robí čaj, obeduje po stojačky, kopíruje papiere alebo študuje cestovný poriadok si koledujete minimálne o facku. Žena je ale väčšinou v takom šoku, že sa sotva zmôže na slovo a nechápe, prečo ju obťažujete. Lebo svojim spôsobom to obťažovanie je.

Vždy ma zaujímalo, čo si vlastne od toho dotyčný sľubuje. Napnutú pokožku cez tričko určite necíti a to istotne nebude dôvod jeho túžby. Že by zachytenie kopanca? To by dávalo väčší zmysel a uznávam, že ide o čarovné, magické a fascinujúce momenty, sama sa ich u seba neviem nabažiť. Lenže šanca, že kopanec v tom konkrétnom okamihu zachytíte, je fakt mizivá.

Prečo?

  • Bruško je veľké, tzn. veľká plocha kde by sa zrovna nohy dieťaťa mohli nachádzať. Pochybujem, že ho chcete hladkať všade. Netušíte, ako je dieťa otočené, či má hlavičku hore, dole alebo je priečne, takže nohy môžu byť kdekoľvek.
  • Dieťa môže byť taktiež otočené dovnútra a teda aj keby zrovna kopalo, cíti to akurát močový mechúr nastávajúcej matky. To poznáte, keď odíde uprostred rozhovoru rýchlosťou blesku a vy uvidíte akurát zatvárajúce sa dvere od toaliet.
  • Do približne 20. týždna pohyby necíti ani matka, to, že už jej brucho narástlo, teda neznamená, že o sebe dieťa dáva najavo aj takto okato.
  • Pravdepodobne spí. Pretože ak je žena pri vás a stojí, predtým chodila a chôdza na bábätka v brušku pôsobí ako kolíska. A v kolíske by ste zaspali aj vy dospelí. Deti sú najaktívnejšie večer a keď je matka v kľude (a potrebuje zaspať).
  • A vôbec, spýtajte sa otca dieťaťa, aké je občas ťažké zachytiť pohyb vlastného potomka a ako dlho musí čakať na ten vytúžený moment, o ktorom jeho žena tak zamilovane a nadšene básni.

To už by bolo jednoduchšie sa tehotnej na rovinu spýtať, či zrovna malý kope a kde konkrétne. A vypýtať si tak dovolenie dotyku.

Ak sa chcete, obzvlášť teda ženy, dotýkať bruška tehotnej ženy z dôvodu povery, že do roka a do dňa vás stretne rovnaký osud, musím vás sklamať. Na to musíte začať s dotykmi u vášho partnera, tehotná žena vás do druhého stavu nedostane, aj keby o tom písali v každom materskom fóre v sekcii Babské rady ako otehotnieť. Skrátka to biologicky nie je možné, preto namiesto nežiadúceho dotýkania sa tehotnej si naordinujte sex s partnerom. Počas plodných dní je úspech väčší.

Takže, prosím, nabudúce, ak sa vám zachcie pohladkať tehotnú ženu, spýtajte sa jej, či jej to nevadí.

. . .

Predchádzajúci článok:

Poznámka

„A čo meno, už máte vybrané?“

baby name

Zdroj: todaysparent.com

Máme. A vlastne už dosť dlho, aj keď občas tvrdím niečo iné. Keď nám pri ultrazvuku v 16. týždni tehotenstva bolo oznámené pohlavie bábätka, trošku som spanikárila, že nemáme absolútne žiadne chlapčenské meno a žiadne sa nám nepáči. Za to dievčenských máme asi päť, tak prečo je to chlapček? Nakoniec sme ale meno vybrali pomerne rýchlo. Zhodli sme sa na ňom obaja a prakticky okamžite. Nechali sme si ho pár dni uležať v hlave, párkrát si ho povedali, začali tak malého oslovovať.

Dnes už je viac menej jasné, že sa tak naozaj volať bude. Ešte síce padli dve-tri iné mená, ale veľmi rýchlo sme ich zamietli. To prvé sme si zamilovali a ja už si ani neviem predstaviť, že by sa volal inak. Dokonca ani neverím, že by som naňho po pôrode pozrela a prišla s niečím úplne iným.

Častokrát počúvam, aký problém bol s výberom mena. Tehotných žien i čerstvých mamín mám vo svojom okolí desiatky, už ich ani nerátam. Samozrejme, každý je zvedavý na to, ako sa im darí, či už vedia pohlavie a ako sa bude volať. Problémom je, že keď meno poviete nahlas, zaručene sa nájde minimálne jedna osoba, ktorá k tomu bude mať negatívne pripomienky. Väčšinou ich je ale viac.

Či už je to osobný názor na to, prečo má meno zahraničné, ako sa nehodí k priezvisku, aké je rozšírené, poučenie, že tak sa volala jej teta z tretieho kolena, historka o neobľúbenom spolužiakovi, nadávky na bývalého šéfa. Som si istá, že nech vyberiete akékoľvek meno, niekto vo vašom okolí s ním má spojenú osobu z minulosti. A rád vám to bude vyhovárať bez ohľadu na to, že vy dotyčného buď nepoznáte, alebo vám je to jedno.

Oveľa väčšie obavy mi ale robilo to, že ak my povieme meno, aj ostatní tak začnú malému hovoriť. A ja som si istá, že za tých pár mesiacov by mi ho sprotivili. Možno ešte rýchlejšie. Je to naše dieťa, moje tehotenstvo, drobček, čo rastie vo mne a oni si ho „privlastňujú“ menom? Tak to teda nie! 😀

Viem, že tento argument je trošku zvláštny, ale založený na osobnej skúsenosti. Ešte na začiatku tehotenstva som mala dve mená, jedno chlapčenské a druhé dievčenské. Boli moje obľúbené a hoci nebolo jasné, či ho/ju tak naozaj pomenujeme (skôr nie, nehodia sa k priezvisku), medzi rečou som povedala, že tieto sa mi páčia. V okamihu, keď ho/ju (vtedy sme ešte ani zďaleka nevedeli, čo čakáme) tým menom oslovili, vedela som, že tak by sa nevolal(a), ani keby sa k priezvisku hodí.

Takže nakoniec sme sa rozhodli vydržať až do konca a meno oznámime po pôrode. Občas si musíme dávať väčší pozor, neoslovovať ho tak, keď je poblíž osoba, ani ho nikam nenapísať. Našťastie rozhodnutie rodina rešpektuje a na meno sa nepýta, iba brat stále háda. Prišiel aj s takými menami, o ktorých existencii úprimne pochybujem. So známych sa sem-tam niekto snaží získať aspoň malú nápovedu, no v tomto sme s manželom neoblomní.

Naviac sa mi páči to malé tajomstvo medzi mnou, manželom a malým. Ostáva ešte dva mesiace vydržať, ale to už by nemal byť problém. Dovtedy to bude bábätko alebo malý.

Poznámka

Postrehy z druhého trimestra

Druhý trimester už je nejaký ten piatok za mnou, ostáva posledných pár týždňov do pôrodu. Akurátny čas na ďalšie postrehy.

O motýlích krídlach

Celé týždne čakám na ten “pohyb motýlích krídiel”, ako sa opisujú prvé pohyby bábätka v brušku, a ono je to nakoniec kopanec. Taký malý, jemný kopanček od môjho bábätka. A o pár týždňov som nechápala, kde to ani nie kilové stvorenie berie takú silu. Ako ono to občas fakt bolí.

O prekvapení

Takmer všetci, vrátane mňa, si mysleli, že to bude dievčatko. No nebude. Hlavne, že som mala vybraných asi päť dievčenských mien, ale žiadne chlapčenské.

zdroj: jeremychin.com

Aj tak ho milujem

Pohyby bábätka v brušku sú úžasné do chvíle, kedy si to malé stvorenie povie, že tri hodiny ráno sú najlepšia doba na poriadne kopance do plného močového mechúra a okolitých orgánov. A ešte ako dlho sa tým dokáže zabávať!

O rýmičke

Rýmička v tehotenstve je ako rýmička u chlapa. Ale nech, od jari si už taký luxus, akože celý deň preležať v posteli, spať alebo si čítať, už nedoprajem. No poviem vám, imunitný systém tehotnej ženy je fakt žalostný. Celý rok som nebývala prechladnutá, teraz mi stačia tri-štyri dni v práci a na víkend odchádzam rovno do postele. Med, čaj, kľud a teplo.

Vyšši level je, keď čaj varím päťkrát denne, pridávam rakytník, zháňam skorocelový sirup, poznám kompletný sortiment Vincentky a jem chlieb s cibuľou. #pregnancy-friendly

Tehotná knihomoľka

Poznáte tie knihomoľské problémy, keď sa rozhodnete prečítať celú knihu na jeden záťah a už po hodine netušíte, ako máte sedieť/ležať/stáť aby sa vám dobre čítalo? Tak v tehotenstve, to je ešte len ta pravá výzva, najmä ak vezmete do ruky tisíc stranový historický román od Folletta. Prechádzam na krátke knihy a Kindle. Folleta dočítam na materskej. Snáď.

O jedle…

To je tak úžasné nemyslieť zrazu iba na pravidelný prísun jedla, jablko každú hodinu. Môcť sa naraňajkovať neskôr, vydržať cestu na Slovensko bez malých občerstvení, mať opäť chuť na mäso.

… a častých tehotenských zmenách

To je tak hrozné myslieť stále na jedlo. Ja by som stále jedla. Fakt stále. Mávam dvoje raňajky, svačinku pred aj po obede, večeru v práci, večeru doma a pred spaním si tiež niečo pripravím. Ešte o pol jedenástej večer som jedla guláš a o tretej sa zobudila na hlad. Na hlad!

O Vianociach…

Ísť na test na tehotenskú cukrovku pred Vianocami je také dvojsečné. Buď mi ju potvrdia a ja nebudem môcť jesť všetky tie sladkosti, alebo nepotvrdia, ja budem môcť jesť čokoľvek, lenže to mi zas vyskočí váha, lebo ja by som jedla najradšej stále.

… a s tým spojenej výhovorke

Na týchto Vianociach je skvelé, že to môžem prehnať s cukrovím a prírastok na váhe zvalím na pokročilé tehotenstvo.

O láske k oblečeniu…

Tehotenské nohavice sú najúžasnejší kus oblečenia. Ever.

… a potrebe ho stále dopĺňať

Asi budem potrebovať aj tehotenské plavky a kabát. Nezmestím sa do polovice mojich šiat. A i tie trička a košele začínajú byť nejako tesné. Ešte minulý týždeň som ich mala na sebe! Asi jem trošku viac ako by sa hodilo.

O večeroch

Večerné čítanie pred spaním vystriedalo večerné ležanie na ľavom boku a „komunikácia“ s bábätkom. Neviem sa toho nabažiť. Vydržím tak aj hodinu a pošťuchujeme sa navzájom.

O nočnom vstávaní

Myslím, že už v tehotenstve ma bábätko pripravuje na svoj príchod. Každú noc sa budím o tretej-štvrtej a som hodinu-dve hore, než zase zaspím. Tak pracujem, čítam, periem a inak užitočne využívam čas. Pokúšať sa zaspať nemá význam, na to som prišla rýchlo. A môžem si dať nulté raňajky. Nulté raňajky sú vlastne skvelé.

O tehotenských chutiach

Myslela som si, že tehotenské chute idú mimo mňa, ale keď som si po mesiaci uvedomila, že na raňajky jem iba müsli s gréckym jogurtom a medom a na druhú večeru striedam najmä krupičnú kašu s grankom alebo opekané zemiaky s maslom, pohárom čerstvého plnotučného mlieka a miskou domácej kyslej sudovej kapusty, došlo mi, že toto budú tie chute.

Poznámka

Postrehy z prvého trimestra

Po včerajších zápiskoch, aký bol prvý trimester, mám v poznámkach ešte pár postrehov, ktoré som si priebežne zapisovala.

O plochom brušku

Zo skupinových cvičebných lekcií je gravid jóga (jóga pre tehotné) jediné, kde nebudete schovávať a sťahovať bruško. Práve naopak. Obzvlášť keď tam začnete chodiť sotva v druhom mesiaci, budete vďačné aspoň za ten malý faldík. I tak sa ale popri ostatných ženách s pekne guľatým bruškom, kolísavou chôdzou a neschopnosťou posadiť sa inak ako bokom, budete cítiť menej tehotná.

Foto: Ryan McGuire | gratisography.com

Foto: Ryan McGuire | gratisography.com

Nehovoriac o nevoľnostiach, ktoré vás ešte trápia ale ich už nie.

Typické odpoludnie tehotnej ženy

“Chce sa mi spať a je mi zle.”

O ranných nevoľnostiach

Ranné nevoľnosti trvajú celý deň.

Prvý UTZ

Môžete byť drsňačka aká chcete, prvý ultrazvuk vás aj tak dostane. Aj ten druhý. A vlastne celý ten stav, pretože hoci to ešte nikto nevidí (okrem partnera, ktorý si väčšie prsia zaručene všimne skôr ako vy), vo vás sa dejú také zmeny, že sa nad tým nejde nečudovať.

O nečakanej zmene

Týždne trpíte, ako je vám zle, ale ak príde deň, nedajbože aj druhý po sebe, kedy nemáte ranné nevoľnosti, okamžite vás zachváti panika, že čo sa deje a netrpezlivo očakávate, kedy vám zase zle bude. Pretože to je normálny stav. Ktorý síce preklínate, ale aspoň viete, že je to normálne.

Raz to prísť muselo

Ten moment, kedy tie elegantné kostýmové šaty, ktoré som pred dvoma mesiacmi ešte nosila, teraz už neoblečiem.

O hormónoch a jedle

Už viem, prečo tehotné ženy hovoria, že musia jesť za dvoch. Nemusia. Ale chcú. Lebo hormóny.

Je jasné, že to pár milimetrové niečo, čo mu len nedávno začalo biť srdiečko a váži… nie som si istá či už vôbec niečo vážilo; toho nepotrebuje ešte veľa. Ale v skutočnosti je to dosť dobrá výhovorka na to, aby som si objednala predjedlo, polievku, dva chody a dezert. A zmrzlina po ceste domov? Nádhera. A že to bolo štipľavé? Wow.

No a potom nastalo to obdobie, kedy som bola rada za každé zjedené jablko alebo inú drobnosť, ktorá aspoň trochu zasýti a nepodráždi ten večne napätý žalúdok.

Mohlo to byť kedysi moje najobľúbenejšie jedlo, mohla som sa na ten obed tešiť už od rána, mohla to byť najlepšia reštaurácia v meste… keď na to prišlo, maximálne som vypila vodu a zjedla trochu ovocia (v lepšom prípade i zeleniny).

Neočakávaná odpoveď na očakávanú otázku

”A kedy budete mať dieťa vy?“
„V apríli.“

K cestovaniu treba viesť odmalička

Ešte sa ani nenarodilo a už má za sebou päť ciest lietadlom. Zvládlo to lepšie ako ja.

O hodinách na Pintereste

Až v tehotenstve som pochopila, ako úžasne inšpiratívna stránka je Pinterest. A koľko hodín sa tam dá stráviť. Naše bábätko bude mať pravdepodobne vlastnú izbu už čoskoro. Síce v nej pravdepodobne nebude nikdy spať, pretože najprv bude moc maličké na to aby, som ho dávala na noc preč a potom sa stejnak presťahujeme, ale aspoň tam môžem preniesť všetky tie nádherné obláčikové inšpirácie a chodiť si tam čítať, keď bude spinkať.

A o tom to je

Ale inak je to super. Neuveriteľné stresujúce, lebo je prvé, lebo veľa nového, lebo furt je tam riziko, takže akákoľvek zmena je hneď panika, ale inak super. Najmä keď dostanete tehotenský preukaz, za sebou tie tri mesiace a potvrdenie od doktorky, že všetko prebieha v poriadku. Pridajte k tomu tehotenské hormóny, pripravte si krabičku servítkov a nechajte emócie tiecť slznými kanálikmi.