Poznámka

Šesť mesiacov

  • Váži 6770 g, meria 72 cm, obvod hlavičky 44,5 cm (pred dvoma mesiacmi: 6630 g / 68 cm / 44 cm).
    • Kvôli nepriberaniu (140 g nabral prvé dva týždne, potom 6 týždňov absolútne nič) odložené očkovanie hexavakcíny a zajtra ideme na ďalšie vyšetrenia.
  • Musíme odložiť plávanie v bazéne o 2-3 mesiace.
  • Nabiehame na príkrmy, trošku rýchlejšie a nie 100 % BLW ako sme chceli. Zatiaľ sa na to moc netvári. Ale kojím naďalej.
  • Vie druhé vzpriamenie, otáčanie z chrbátika na bruško a naopak, otáčanie do kruhu na mieste, váľanie sudov a plazí sa, takže koniec srandy, už je fakt všade. A rýchlo. Skúša sa zdvíhať na všetky štyri.
  • Jemnú motoriku má tiež skvelú, hračky začína vyhadzovať z kočíka, vie si ich bez problémov držať, prehadzovať z ruky do ruky, doplaziť sa za nimi a hrať sa s nimi v polohe na brušku.
  • Opäť rozšíril svoju “reč”, najjasnejšie je rozumieť “jajajaj”, prichádza prvé opakovanie “dadada”, zaznelo i “mamama”.
  • Režim, ktorý mal, už nemá, každý deň je iný, chodí spávať inokedy, vstáva kedy chce, cez deň si zdriemne vždy inak, v noci sa minimálne raz budí, častejšie 2-3krát.
  • Výborne sa prispôsobuje zmenám, stále je spokojný aj v novom, ale keď chce svoj kľud na hranie sa, nemá rád, keď naňho niekto hovorí a vyrušuje ho.
  • Zub zatiaľ žiaden, ale sem-tam už máme podozrenie, že sa to blíži. Napríklad dnes.
  • Vo výrobe má nízku domčekovú postieľ, pretože do jeho postieľky sa už pomaly prestáva zmestiť a častejšie spáva u nás v posteli.
  • Chodíme na jógu pre maminky s miminky a hľadám ďalšie cvičenie, aby sme doma nelenili (ale nesmie sa tam spievať). Keďže počasie už nie je veľmi výletové, asi presedláme na výstavy.
  • Videných 5 filmov, prečítaných 10 kníh. Ďalšie 2 kg dole (-4 kg než pred tehotenstvom), oblečiem aj najtesnejšie kostýmové šaty z doby pred tehotenstvom. Bola som na workshope pletenia a pomaličky sa vraciam k práci (ale len z domu na pár hodín).
  • Začína to byť náročnejšie, akčnejšie, ale i zábavnejšie a hravejšie.
Poznámka

Sensory Hoop

Brúzdala som Pinterestom a hľadala inšpirácie na košík s lákavými predmetmi pre Adamka. Ukladala som si tie najzaujímavejšie a búchala sa do čela, že ma tak očividná vec nenapadla. Odrazu je jeden obrázok iný. Nie je to košík. Neviem, ako sa sem dostal, ale vďaka mu za to. Objavila som sensory hoop a ten sa vzhľadom na Adamkov vek hodí viac.

Nenašla som, či existuje nejaký český alebo slovenský preklad tejto pomôcky/hračky. Ide o obyčajnú gymnastickú hula hoop obrúč na ktorej sú látky, drevené prvky, hračky, rolničky, koliečka… Čokoľvek, čo baví dieťa.

Hneď na úvod priznávam, že som absolútne nekreatívna. Som šikovná, čo sa týka prečítania počtu kníh za rok, ale nie čo sa týka strihania, šitia a podobných schopností. Neviem rozdiel medzi látkou a úpletom (ak vôbec nejaký je), šijací stroj mám požičaný už dva mesiace, ale zatiaľ z neho iba pravidelne utieram prach. No i tak mi niekde v mojej hlave preskočilo, obehala som pár obchodov a rozhodla sa Adamkovi sensory hoop vyrobiť.

Prebiehalo to asi tak, že ihlou som spočiatku pichla častejšie seba ako látku. Večer som volala mamine, ako sa používa šijací stroj a ona ma cez videohovor navigovala, kadiaľ mám natiahnuť niť a ako to funguje. Šijací stroj je mimoriadne magický prístroj, ktorého ovládanie som zatiaľ nepochopila, ani s návodom pred sebou. Ale vrecúško som takmer dokončila, zlomila pri tom iba jednu ihlu a hneď potom sa prihlásila do novootvoreného kurzu s lákavým názvom Začni šít na šicím stroji.

Hula hoop som za 69 Kč kúpila v Dráčikovi, stužky v galantérii (našťastie ma osvietilo a nekúpila som aj gombíky, ktoré by Adamko istotne vytrhol a prehltol), dve rôzne látky v prvom textile, na ktorom som po ceste narazila (určite nemajú certifikát na žužlanie pre deti do troch rokov a naviac som ich zabudla oprať), rolničky, drevené guľôčky a celofán v kreatívnych potrebách.

Kruh som celý obšila, pretože jeho farba a plastový povrch sa mi nepáčili. Dookola som náhodne a absolútne neesteticky poviazala všetko možné aj nemožné. Napríklad hryzátka Oball, ktoré Adamka samostatne nebavia. Vrecko, do ktorého som zašila celofán, aby šušťalo. Guľôčky na stužke. Kúsky látok a stužiek. Látkovú príšeru (tá je kupovaná). Rolničky zašité v látke.

Zabralo to dva dni, ale akákoľvek šikovnejšia mamina, ktorá nešila naposledy na základnej škole (my sme sa to fakt učili, štopkať ponožky a prišiť gombík), to má za jeden podvečer. Krajšie, estetickejšie a bez voľným okom viditeľných nitiek. Ale ja som na seba hrdá i tak. Aktuálne podoba nie je výsledná, určite budem kruh obmieňať a upravovať podľa Adamkovho záujmu. Ak nejaký bude mať. A určite ho zatiaľ nenechám hrať sa bez dozoru, musím vypozorovať, ktoré veci sa môžu uvolniť, roztrhnúť, prípadne povoliť.

Viac inšpirácie nehľadajte u mňa, Google aj Pinterest poslúžia lepšie. A ja budem pri ďalšom nápade niečo vytvoriť chytrejšia a nebudem hľadať iba obrázok, ale rovno How to make a sensory hoop. To ma vlastne čaká už čoskoro, chcela by som pre Adamka sensory activity board. Ostáva len dúfať, že krpec moju snahu ocení.

Nejaké ďalšie nápady, čo vyrobiť polročnému chlapcovi?

Pokračuj v čítaní

Poznámka

Drobné materské radosti

Foto: Petra Hašková (portretnifotografie.cz)

Bývali doby, kedy som si za dávala vznešené ciele. Zabehnúť 10 km. Naučiť sa fínčinu (aspoň základy). Prečítať tri knihy za víkend. Zdokonaliť sa v španielčine. Vidieť aspoň 20 filmov na festivale Cinematik…

Teraz? Pri Adamkovi som objavila kúzlo tešiť sa z drobností. Napríklad keď:

  • prečítam celý komiks alebo novelu na jeden záťah bez vyrušenia
  • zjem si akékoľvek jedlo bez Adamkovej prítomnosti
  • za dve hodiny medzi kojením upracem celý byt
  • idem spať a mám umyté riady, aj keď manžel robil večeru (varí grandiózne, ale ten bordel)
  • mám v prijatej pošte maximálne dva nevybavené emaily
  • mám v To Do liste menej ako desať položiek
  • nezabudla som Adamkovi dať trikrát denne Maltofer kvapky

Minulý týždeň ma potešilo večerné kúpanie a uspávanie Adamka. Kúpeme vždy spoločne s manželom, on napustí vaničku, ja pripravím veci… no skrátka to máme rozdelené. Lenže Apple predstavoval novinky, mali zas nejaký ten svoj event, manžel je iOS developer, takže si to nemohol nechať ujsť a prenos sledoval s kolegami v práci. Začína to o siedmej, bolo jasné, že ostanem celý večer na Adamka sama.

Liezla na mňa nejaká choroba, bola som unavená tak som si o siedmej povedala, že Adamka okúpem o hodinu skôr, ako zvyčajne a keď tak sa budeme ešte váľať v posteli. On totiž chodí spávať až o deviatej, skôr zaspával málokedy. Samozrejme vodu som neodhadla, ja milujem horúcu, ale viem, že Adamkovi takú dávať nesmiem, tak som sa fakt snažila, mne sa teda zdala nejaká vlažná, ale nie, bola horúca, začal hneď plakať a to on nerobí nikdy, kúpanie miluje, to zabudne aj na hlad, ale tentokrát sa mu nepáčilo, takže som musela ešte dolievať studenú, aby bol spokojný.

To ma teda trochu sklamalo, za päť mesiacov som ho sama kúpala len dvakrát, vodu správne neviem dať. A ešte nechty mu neviem strihať, to som nikdy nerobila, našťastie sa nemusia strihať každý deň, stačí raz týždenne (a nedajbože to premeškáme, vtedy sa mení na Wolverina).

No ale zvládla som ho sama okúpať, potrénovať ponáranie, prezliecť, nespadol mi z prebaľovacieho pultu na práčke, to je totiž jeho najnovšia záľuba, pretočí sa na kraj na bruško a pozerá dole, obliecť ho je náročné. Najedol sa podozrivo rýchlo a o ôsmej už spal. Bola som z toho celkom paf, hodinu som čakala, či naozaj spí, povešala som medzitým prádlo, zjedla guláš, zaslala som prihlášku na kurz šitia (na ktorý ma nakoniec nezobrali) a potom som išla spať tiež, čo bolo tiež skvelé, o deviatej som už dávno nešla spať.

Medzi ďalšie drobné radosti z poslednej doby patrí:

  • vypravím sa s Adamkom z domu za menej ako pol hodinu
  • Adamko spí cez deň celé tri hodiny
  • nezabudnem, že som si spravila čaj a vypijem si ho
  • viem, aký je deň
  • nepozerám jeden film dlhšie ako dva dni
  • nezabudnem cvičiť cviky od fyzioterapeutky
  • idem spať najneskôr hodinu po Adamkovi
  • zrkadlo v kúpeľni je aspoň deň čisté (Adamko sa na seba rád pozerá, takže keď s ním manžel chodí po byte, vždy sa zastavia aj pred zrkadlom a nechávajú mi na ňom ťapky. Čím viac, tým väčšiu radosť z toho majú.)
  • zobudím sa sama od seba a nie na kopanec od Adamka

A potom sú tu také obrovské radosti, ako každý jeden opätovaný úsmev a všetky tie na prvý pohľad drobné pokroky. Napríklad dnes sa začal plaziť.

Foto: Petra Hašková (portretnifotografie.cz)

Poznámka

Jedenásť vecí, ktoré ma naučilo tehotenstvo a ako sa zmenili po pôrode

Foto: Marcela Kramářová (www.mimiatelier-brno.cz)

Tehotenstvo je bezpochyby obdobím veľkých zmien a áno, i kompromisov. Nikdy som nepatrila k ľuďom, ktorý by sa zbytočne stresovali, naopak, som veľmi trpezlivá, kľudná a naviac i optimistická. V tehotenstve som dokázala aj tieto vlastnosti dotiahnuť do vyšších levelov.

Nechce sa mi veriť, že takto pred rokom bol Adamko v brušku. Zatiaľ to na mne nebolo veľmi vidieť. Ešte nekopal, o to viac som sa tešila z každej kontroly a novej fotky z ultrazvuku. A teraz je tu, hrá sa vedľa mňa, usmieva sa tak krásne, že mu odpúšťam aj noc, kedy sa rozhodol nespať. Tehotenstvo mi už príde veľmi vzdialené, ale stále si na niektoré veci spomínam. A najmä, čo všetko som sa za tých deväť mesiacov naučila a dotiahla do dokonalosti.

Je to týchto jedenásť, povedzme že i tipov, pre všetky nastávajúce maminy:

  1. Keď si unavená, choď spať.
  2. Tá kapitola naozaj počká do zajtra.
  3. Usmievaj sa.
  4. Ak si chorá, nehraj sa na hrdinku.
  5. Naozaj to nemusíš upratať teraz.
  6. Nohy na stôl, náladu do pohody.
  7. Odpočívaj.
  8. Ak máš na to jedlo chuť, daj si, ale uvedom si, že to je aj tvoje dieťa.
  9. Choď. Prechádzaj sa. Nemusíš plávať, cvičiť ani chodiť na jógu, ale večerná prechádzka s manželom vám iba prospeje. Všetkým trom.
  10. Dýchaj!
  11. Pohodlné oblečenie je najviac.

A takto sa zmenili, odkedy je Adamko na svete:

  1. Keď si unavená a dieťa spí, choď spať aj ty. Inak máš smolu.
  2. Tá kapitola počká do ďalšieho kojenia.
  3. Usmievaj sa.
  4. Ak si chorá, buď hrdinka, máš predsa dieťa, ktoré ťa potrebuje. (Ale máš aj manžela, takže keď je najhoršie, môže robiť z domu a malého ti nosiť iba na kojenie.)
  5. Dočiahne na to? Ak áno, uprac to, ak nie, počká to.
  6. Nohy na stôl, vychutnaj si tri sekundy kľudu a počuješ to? Už ťa volá. Náladu do pohody a šup sa s tým drobcom hrať.
  7. Odpočívaj. Fakt.
  8. Ak máš na to jedlo chuť, daj si, ale uvedom si, že kojíš a ty s ním budeš hore, ak ho bude bolieť bruško.
  9. Ak sa ti dnes von ísť nechce, nechoď. Dieťa nemusí byť vonku každý deň. Ale aspoň poriadne vyvetraj.
  10. Dýchaj! (Ale potichu, teraz zaspal.)
  11. Praktické oblečenie je najviac. (Dá sa v tom kojiť? Thumbs up! Nedá sa v tom kojiť? Nuž, ale vráť sa včas domov.)

Poznámka

Postrehy z rodičovskej?

foto: Lucie Polášková

28 týždňov materskej skončilo. Prvých šesť som ešte mala Adamka pod srdcom, 4. apríla sa po dlhom a komplikovanom pôrode narodil akútnym cisárskym rezom a odvtedy je to neskutočne krásna zmena. Za 5 mesiacov sa naučil tak veľa! A ako sa zmenil. A vyrástol. Vážne, kde je ten malý drobček, ktorého sme si priniesli z pôrodnice? Do zavinovačky sa nezmestil po druhom mesiaci, na prebaľovací pult v štvrtom, z hlbokej korbičky v kočíku a postieľky vyrastie čoskoro. Smeje sa, výska, váľa sudy, už bolo aj druhé vzpriamenie a ja viem, že ani sa nenazdám a bude loziť.

Od včerajška som na rodičovskej dovolenke. Iný názov, ale prakticky sa pre mňa nič nemení, okrem toho, že najbližších 19 mesiacov budem dostávať o desať tisíc menej, ako na materskej a začnem pracovať. Nie hneď, nie na full-time, ale vypadnúť z IT oboru na tri roky je veľa, svoju prácu mám rada, skvelý kolektív, takže od októbra na pár hodín týždenne a z domu. Uvidím, čo na to povie Adamko.

Budú postrehy naďalej? Budú, ale nie v takej forme ako doposiaľ. Zhrnutie každého týždňa dá časovo zabrať aj keď som si denne to dôležité písala do poznámok. Veľmi rada sa vraciam k starším zápiskom a teším sa, keď si ich prečítam o rok, päť či desať. No ďalšie postrehy a zápisky budú nepravidelné, viac príbehové, rôzne. Budú to moje postrehy, poznatky, zistenia, objavy, názory. Takže budú!

Bude blog ešte o knihách? Ale isteže bude. Len nie tak často. Bude viac o tých detských, o zaujímavých akciách a tipoch s tým spojených. Beletria pre dospelých dostane priestor tiež, aj keď častejšie formou súhrnov. Samostatný článok sa dostane len vybraným knihám.

A čo cestovanie? No, v zime neviem či toho prejdeme viacej, ale od jari to začne, výlety hlavne po okolí a určite najmä baby-friendly miesta. Láka ma aj zimné víkendy stráviť mimo Brno, nie každý samozrejme, tak uvidíme. Každopádne, už to bude viac bábätkovské a rozhodne to chcem poňať ako inšpiráciu pre ďalších rodičov.

No a to je vlastne i celková zmena zamerania blogu, aj keď to už je pár mesiacov celkom jasné, kam smerujem. Vlastne som pôvodne ani toľko nechcela písať o živote s Adamkom, ale zistila som, že ma to baví. Byť mama-blog mi sadne asi viac ako byť iba knižný blog.

Tak dúfam, že sa vám tu bude páčiť aj naďalej a stále viac.

Poznámka

Na materskej | týždeň dvadsiatyôsmy

Sobota

  • Manželova mamina má dnes narodeniny a ako darček od svojich detí dostala tandemový zoskok padákom. Ale keďže do auta sa piati + Adamko vo vajíčku nezmestíme, ja s ním ostávam doma. Bude mať aj video a fotky, tak si pozriem neskôr.
  • V štvrtok som si na trhu kúpila slivky a dnes sa konečne dostávam k tomu, prečo som si ich kúpila. Slivkové gule.
    • Košík múky, dve vajíčka, vody koľko znesie. Tak si to pamätám z puberty, kedy som ich robila naposledy, miery neviem, ale odhadom to dám. Teda, myslela som si, že dám. Cesto tuhé, nedarí sa mi ho rozvaľkať, nakrájam ho na malé časti, slivky sa nedajú obaliť. Tak znova, pridávam vodu, potom i múku a celý proces odznova.
    • Do toho už Adamka nebavia hračky, takže ho musím mať na sebe, no a na miešajte cesto, keď je na vás dieťa zavesené. Keď začína vyzerať nádejné, cesto správna konzistencia, ide rozvaľkať, Adamko nutne potrebuje jesť, takže tú takmer vriacu vodu môžem vypnúť, kojenie má prednosť.
    • No proste som prípravou strávila dve hodiny a s príchodom manželovej rodiny som akurát doumývala posledné riady. Aspoň mali čerstvé.
    • Predstava, že čochvíľa budem variť vlastnému synovi ma desí, keď vidím, ako dlho a s akými problémami bojujem s tak jednoduchým receptom, akým sú slivkové gule. Ešteže sa mak predáva aj pomletý, lebo to by bolo na ďalšiu hodinu.
  • Adamko dokáže vybrať moje knihy z knižnice. Som tak nejak dúfala, že toto sa nikdy nenaučí. Alebo aspoň nie tak skoro. Ja naivka!
  • Manžel si podvečer nadšene berie Adamka do nosítka, že s ním skočí do obchodu. Výborne, dám si zatiaľ dlhú horúcu vaňu bez toho, aby ma Adamko pozoroval. Ešte sa mi ani nenapustí a už mi klopú na dvere, že sú naspäť. Plakal, tak to otočil. Čo už, povyzliekal ho a dal mi ho, nech sa kúpeme spolu.
    • A ono je aj tak spoločné kúpanie najkrajšie. Keď na mne Adamko leží na brušku, pozoruje šampóny, usmieva sa, užíva si, že mu chrbátik polievam teplou vodou a rukami sa načahuje po hračkách do vody.

Nedeľa

  • Od rána je uplakaný. Najedený, prebalený, zahrnutý našou pozornosťou, ale uplakaný. Zachránilo nás až nosenie. A nech je to nosenie zaujímavejšie, prvýkrát si ho uväzujem v šátku na chrbát. S týmto mi musí pomôcť aj manžel, sama si rozhodne netrúfam. Adamko má pekný výhľad, no i tak zaspí do desiatich minút. Hlava totálne nabok. Previažem si ho dopredu a pokračuje v spánku ešte dve hodiny.
  • Ochladilo sa. Dosť na to, aby sme preventívne objednali rukavičky, capačky, čiapku a šálik pre Adamka. Na spuntik.cz je 15 % zľava na značku Lodger a ich nová kolekcia ma zaujala. Bude mať odtieň Scandinavian Ocean.
  • Aj keď začínam mať obavy, či Adamko, zvyknutý byť len v krátkom bodyčku a ponožkách, zvládne byť tak zabalený. Na poobednej prechádzke dával najavo niečo iné. Keď sme vybrali z korbičky fusak, plakať prestal, ale po chvíľke bol celkom studený. Zajtra skúsim kombinézu, ale keď bude chladno, ako dnes, tak iba svetrík a nohavice stačiť nebudú. Naviac už druhý deň pokašliava.
  • Brat bol na víkend u rodičov a od mojej maminy priniesol Adamkovi nové vecičky a dreveného koníka a ovečku z Terchovej. Mama výletovala. Poslala nám aj bryndzu a korbáčiky, ale čo z toho, keď ja také nemôžem. Za to domáceho hrozna za kýbel, to si dám s radosťou.
  • Večer dopisujem a dolepujem fotky do Adamkovej spomienkovej knižky. Máme nádhernú To je moje od Rosa Mitnik a ilustrátorky Jany Nachlingerovej. Už som do nej dlho nič nepridala, bolo načase, nech nepozabúdam.

Pondelok

  • Adamko má 5 mesiacov.
    • Pretáča sa z chrbátika na bruško aj naspäť. Váľa sudy, najradšej v posteli, pretože na zemi je to málo adrenalínové. Hračky si prehadzuje z jednej ruky do druhej, dokáže chytiť aj ťažšie uchopiteľné predmety a vedie s nimi hlasný monológ.
    • Vie sa hrať a držať predmety v polohe na brušku pri pasení koníkov, začína sa opierať na dlane.
    • Hrá sa s nohami, ale chodidlá do pusinky zatiaľ nedočiahne. Nohami sa vie odrážať a húsenicovým pohybom “prejde” kam len chce. Ale občas nechce a to stačí zamrnčať a rodičia prídu.
    • Miery nepoznáme, tento mesiac kontrola nebola.
    • Anémia sa potvrdila, berie Maltofer kvapky na železo.
    • Možnosť jesť čokoľvek som si neužila ani mesiac, kvôli Adamkovi som na bezmliečnej diéte. Našťastie stále plne kojený, príkrmy zavádzať ešte nemusíme, aj keď priberanie mal po dvoch týždňoch maličké.
    • Ale keď se robili domáce detské výživy, zjedol mrkvičku, ochutnal hrozno, broskyňu a trochu z hotovej výživy. S celými kúskami si poradil výborne, ani sa nedrhol. BLW bude zrejme jednoduchšie, ako sme si mysleli. No zatiaľ skúšania stačilo.
    • Má za sebou RTG hlavičky, kvôli nášmu pádu na schodoch, profifotenie v ateliéri, čaká na schválenie prechodného pobytu, schválili nám rodičovský príspevok. Jeho knižnica prekročila sto kníh a z prvých fotiek za obdobie 1.-3. mesiac má dokončenú fotoknihu. (A že to dalo práce vybrať len top fotky.)
    • V noci spáva od deviatej do šiestej-siedmej s jedným zobudením. Cez deň spí každý deň inak. Niekedy iba po polhodine, ale kľudne i trikrát, niekedy dve hodiny vkuse. Stále mu je jedno, či spí na mne, na zemi, v šátku alebo kočíku.
    • Môj prvý šátok prerobili v Andala Care na nosítko. S kapuckou a uškami! Boží. Už nosí aj Marek. Ja začínam skúšať nosenie v šátku na chrbte.
    • Vie nádherne výskať, smeje sa nahlas a úsmev rád opätuje. Stále je to kľudas, ktorý sa dokáže zabaviť aj sám, no radšej má niečiu prítomnosť, nosenie na rukách a dobrý výhľad. Užíva si pozornosť druhých, nové prostredie ho fascinuje a radšej je vonku, alebo aspoň na záhrade, než doma.
    • Asi začína mať konečne rád autosedačku-vajíčko, už boli aj cesty bez jediného plaču!
    • Prečítaných 10 kníh, videné 3 filmy a 1 seriál. Mám o dve kilá menej, ako pred tehotenstvom a oblečiem všetky nohavice a šaty. Fyzioterapeutka pochválila pokrok pri rozostupe brušných svalov, pridala štyri cviky, dovolila behať a už k nej chodiť nemusím. Budúci týždeň nám s Adamkom začína jóga pro maminky s miminky.
    • Na dnešný prvý školský deň pozerám trochu inak. Posledné roky som ho ani nevnímala, ale teraz, s dieťaťom hoci i maličkým, je to zvláštny pocit, Pretože viem, že ani sa nenazdám a budem Adamka, držiac za ruku, odprevádzať prvýkrát do školy.

Utorok

  • Idem nakúpiť, Adamko v kočíku, celý čas sleduje. Nikam neponáhľam, povyberám bodyčka s dlhým rukávom, ktorých má málo a ktoré čoraz viac potrebuje, v Tescu 20 % zľava, dokúpim chýbajúce potraviny, zastavím sa v lekárni, ešte v jednom detskom obchode, to už začína mrnčať, nevadí, za 5 minút ide autobus, doma sme za ďalších desať, to na kojenie vydrží. Vyjdem z obchoďáku von a on zaspí. V priebehu asi 5 sekúnd. Spí celú polhodinu, čo idem pešo domov aj ďalšiu hodinu, čo sedím v prázdnom parku na lavičke a čítam si časopis. Som rada, že v kočíku vie spať aj bez kývania.
  • Manžel prišiel z práce skôr, berie si Adamka na starosť, ja idem prehádzať jeho izbičku. Som z toho po čase celkom zúfalá, pretože žiadne rozmiestnenie sa mi nepozdáva. Izba je dlhá, ale úzka. Nemôžem dať všetko k jednej stene, pretože by neostal priestor na posteľ, ktorá bude o mesiac-dva. Zároveň chcem, aby mal už teraz Adamko viac priestoru na hranie a váľanie sa. Niečo sa mi napokon podarí vymyslieť, ale ideál to nie je. Nateraz stačí, detaily doladím, keď bude posteľ.
  • Prechodný pobyt pre Adamka schválený, môžeme si preň prísť. To bola rychlovka.
  • Adamko zvládol druhé vzpriamenie. To je keď sa v polohe na brušku opri o dlane a zdvihne.

Streda

  • Manžel si zobral do konca týždňa home-office, tak využívam jeho prítomnosť. Cudzinecká polícia je na opačnej strane mesta a vždy je to tam minimálne na hodinu. Keď ma tam vezme autom, ušetrím čas v MHD a keby sa Adamko prebudí skôr, môžem kojiť v aute. Chytré. Prídeme, berieme číslo 66 a celkom zdesene pozeráme, že 20 ľudí pred nami. Minule dali 9 za hodinu. Tak ideme do Lidl nakúpiť, do Olympie pre zrkadlo Adamkovi do izby, naobedujeme sa a po hodine a pol sme späť na cudzineckej. Aké číslo išlo zrovna dovnútra? 68.
    • Tak znova. Tentokrát máme číslo 85. 17 ľudí pred nami. Dovnútra sa dostaneme o ďalšiu hodinu a pol, našťastie všetko bez problémov, Adamko má prechodný pobyt.
  • Dobrý článok: 7 kľúčových Montessori fráz a prečo by ste ich mali používať so svojimi deťmi

Štvrtok

  • Na pošte ma čakajú tri zásielky. Prvá je nezaujímavá, iba kartička Českej pošty. Ale ďalšie dve, tie sú Adamkove.
    • V obálke mi prišli objednané plienky od mamapocketshop.cz. Vybrala som motívy Love you to the moon a You are so loved.
    • V krabičke fotky z bontia.cz. Dva týždne som to v mamičkovskej skupine ignorovala, až som si povedala, že veď chcem malému spraviť scrapbook (aj keď vlastne stále neviem, čo to presne je a ako ho spravím), potrebujem fotky. 32 fotiek za cenu 99 Kč. Na výber formáty 9×13 alebo 10×15, lesklé alebo matné, klasické alebo polaroid štýl. Prišli do troch dní v krabičke. Proste marketing ako sa patrí, stačí zadať kód, platíte len to poštovné 99 Kč, fotky sú zadarmo. Tak keby niekto chce, kód je: 36d8b4
  • Manžel si Adamka dal do nosítka. Chvíľku síce protestoval, ale nakoniec si hodinu a pol pospal. Ja som medzitým spravila slivkové gule a apple pie, manžel si užíval ten pocit o ktorom mu ja už mesiace básnim. Ale vraj je to celkom náročné, nosiť ho, pohupovať sa, opatrne si sadnúť.
  • Ak by dávali Nobelovú cenu za hudbu, vyhral by to biely šum. Zachraňuje rodičov, uspáva bábätká. U nás vedie fén.
  • Film tento týždeň jeden, Wonder Woman a začala som pozerať tretiu sériu Narcos. Kniha tiež iba jedna, reportážna Akoby si kameň jedla a dva komiksy, Zaklínač Skleněný dům a Liščí děti.

Piatok

  • Whohooo, na víkend do Prahy. Zajtra je blogerská merenda Albatrosáckych blogerov a ja mám konečne možnosť ísť. Na prvú som nestihla autobus, pretože som sa zdržala na vyšetrení, to bol Adamko ešte v brušku. Tú druhú bol Adamko na svete iba dva mesiace a cez týždeň sa manželovi nedalo nás tam na otočku zaviesť. Ale do tretice nám to vyjde.
  • Adamko si povedal, že posledný deň materskej dovolenky poriadne oslávi a to v noci. Prvýkrát sa budí už po hodine, potom dvakrát po dvoch. Od štvrtej je hore a tri hodiny sa ho striedavo snažím presvedčiť, aby spal, pozorujem, ako sa mojim pokusom smeje alebo kojím. Zaspí niekedy pred siedmou a spíme až do deviatej.
    • Asi mi tým chcel ukázať, nech si nezvykám, pretože tento týždeň spal hneď trikrát bez nočného zobudenia sa. A dnes takto.
  • Čo mi ale trošku naburáva plány, lebo za dve hodiny musím oprať, povešať plienky, najesť sa, zbaliť nás, samozrejme kojiť a ešte desiatky ďalších vecí. Nakoniec vyrážame len s hodinovým meškaním oproti plánu, zastavujeme na poštu, predala som svoj žltý šátok Slncia od Sestrice a môžeme ísť do Prahy.
  • Na ceste pauza rovno trikrát, lebo Adamkovi sa vo vajíčku už zase nepáči. Taký plač sme uňho nepočuli ani keď mu brali krv z hlavičky. Ale nakoniec zaspáva a posledná hodina ubehne v kľude.
  • Ubytovanie máme na Žižkove v Trinity Residence. Novostavba, príjemne a jednoducho zariadené, kuchyňa, WiFi, parkovanie a neskutočne príjemné povlečenie. Môže byť.
  • Adamko sa začína dávať na všetky štyri. Je to nesmelé, hneď spadne, ale už to skúša a to ma trošku desí.
Poznámka

Na materskej | týždeň dvadsiatysiedmy

Sobota

  • Na víkend k nám prišiel manželov kamarát. Bude sa ženiť, Marek mu pôjde za svedka, tak že si spravia nákupnú sobotu a vyberú oblek. To som si nemohla nechať ujsť. Išli sme do Olympie, kde je veľká koncentrácia obchodov. Výsledkom je, že oni nekúpili absolútne nič, ja som na Adamka minula dve tisíc. Ale ako dobre som nakúpila?
    • V Bambule majú výpredaj oblečenia a zároveň akciu 2+1. Dá sa kombinovať! Bola som pozrieť pár vecí z výpredaja a pani predavačka hneď, že nech si vezmem ešte niečo, aby som mala 6 kusov. Na pokladni mi to automaticky rozdelili tak, aby bola zľava čo najväčšia. Díky! Ani nie za 480 Kč má Adamko 5 bodyčiek, 8 ponožiek a tričko. A to som tam pôvodne išla pre hračku od Plan Toys (vybrala som toto chrastítko).
    • V Marks&Spencer mali posledných pár výpredajových kúskov, mala som podľa cenoviek na oblečení platiť 297 Kč (dve tričká a jedna mikina), ale mali ešte nejakú ďalšiu akciu, tak nakoniec iba 207 Kč.
    • V Reserved melónové bodyčko za 50 Kč.
    • A v H&M prebieha 20 % na detské pri nákupe nad 700 Kč, tak berieme zateplenú vestu a kombinézu na chladnejšie počasie.
  • Vrátime sa domov, ale chalanom to nedá, že ešte do Vaňkovky ideme, je tam aj Le Premier, vyhliadli si nejaké topánky.
    • Misia úspešná, oblek aj topánky kúpené. Obed sme si kúpili a zobrali so sebou domov, Adamko si v šátku pospal a ja som odišla s novým svetríkom.

Nedeľa

Pondelok

  • Dobrý článok: Musíš ho posazovat, aby se naučilo sedět
  • Zbíjanie a rezanie asi železa zrejme pôsobí ako biely šum inak si neviem predstaviť, ako dokázal Adamko zaspať v posteli a spí celé dve hodiny, aj keď vonku na ulici sa to nedá počúvať a v byte mám pootvárané snáď všetky ventilačky.
  • Poobede ideme za manželom do mesta. Posedíme v Bare, ktorý neexistuje, majú nové drinkové menu (matka storočia, s dieťaťom v bare vysedáva), navštívime novootvorený Vegan Sweet Bar, kde si môžem dať donut aj zmrzku, lebo sú bez laktózy. V kníhkupectve sa zastavím pre pár kníh, zo zoznamu si neodnášam jedinú, 60 Montessori aktivit pro miminko, pretože po prelistovaní konštatujem, že je dosť zbytočná a nič nové by mi nedala.
  • Doma sa púšťam do triedenia šatníka. Komplet celého. Zistila som, že sa zmestím do všetkých nohavíc aj šiat, ktoré som nosila pred tehotenstvom. Lenže akosi mi už polovica mojich veci nič nehovorí a tak pôjdu z domu. Všetko, čo si nechám, operiem vo voňavej aviváži. Využívam slnečné počasie, vešiam na záhrade a nemusím ani žehliť. Plán je, že cez víkend bude hotovo a ja budem mať radosť z otvorenia skrine.
    • Ale celé to začalo tým, že už dva týdne nedokážem nájsť obľúbené tričko vhodné na kojenie. Mám takých síce viac, lenže toto stálo tisícku, je pohodlné a proste ho rada nosím. Len netuším, kam som ho dala.

Utorok

  • Na materskej milujem, že sa do obeda môžem s Adamkom váľať v posteli. Maximálne si odbehnem dať pranie, povešať môžem aj neskôr, však je teplo, uschne to rýchlo.
  • Takže okrem leňošenia celý deň periem. A vešiam, triedim, premýšľam, čo si nechám, čo nechcem. Pôvodne som to chcela predať na bazári, ale keď som videla tu hromadu, kúpim radšej veľké vrecia a zanesiem to do košov na charitu. Manžel usúdil, že aj on niečo také potrebuje a nakoniec triedime aj jeho skriňu. A tak periem ešte viac a ešte pár dni budem. Päť práčok denne, viac nie, ďalšie by už nestihli večer uschnúť.
  • Adamko váľa sudy. Najradšej na posteli, pretože z postele sa dá spadnúť. Na zemi to nie je taká zábava.

Streda

  • Prišlo nám nosítko. Pred troma týždňami som poslala do Andala Care môj prvý šátok Babylonia BB Slen. Rozhodli sme sa ho dať pretvoriť v nosítko, aby mohol nosiť aj manžel. A už je hotové a ja mu ho asi budem brávať, lebo kapucka s uškami, to na šátku nemám.
  • Manžel si ráno obieha kolečko po doktoroch, má prechladnutý chrbát. Potom ostáva doma na home-office. Keď si dokončí svoju prácu, sadáme do auta. Prvá zástavka na Mendláku, obchod s fotopríslušenstvom, pošta a veganská točená zmrzlina od Božský kopeček. Odtiaľ do IKEA.
  • Adamkovi pribúda hračiek, tak aby v tom bol poriadok, zatiaľ ich má iba v košíku. V IKEA idem vytlačiť kartičku IKEA FAMILY, pretože vždy ju zabudneme doma, aj keď vieme, že tam ideme a potrebujeme ju. Adamka mám v nosítku, síce malo byť pre manžela, ale počkáme, než si chrbát dolieči, zatedy si ho užijem ja. Ale späť do IKEA. Pred sebou schody, prvý, druhý… pitomé sandálky, už som letela. S Adamkom v nosítku. Ako som dopadla ja, už ani neviem, prvá reakcia v duchu bola: „No do r**i“, druhá nahlas: „Ideme na pohotovosť“. Hlavičkou rovno na roh schodu. Jeho, nie moja.
    • Chvíľku plače, ale upokojil sa, v aute spustí znova, manžel tuším prekračuje rýchlosť, ale je to asi dobré, nekrváca, neomdlieva, neblinká, ale rozklepená som ako nikdy (ak nerátam zastavovanie kontrakcií pred cisárskym), no nesmiem si dovoliť akékoľvek zaváhanie, stres alebo slzy, Adamko by to cítil.
    • V detskej nemocnici sa hlásime na evidencii, odtiaľ na chirurgiu, chvíľku čakáme vonku, ale ľudí je málo, ide to rýchlo. Doktorka ho pozerala, Adamko sa už občas aj usmial, odkedy sme v nemocnici, ani neplače. Ideme na RTG hlavičky. Manžel ho drží, dostal taký ten oblek proti veľkému ožiareniu či čo. Ja čakám za dverami, aby som ho nerozptyľovala, musí pozerať pred seba a nie na mňa.
    • Pri manželovi je kľudnejší, na mne cíti mlieko a veru už by si aj dal. Z RTG späť na chirurgiu, to už čakáme docela dlho, ľudí pribudlo a ide sa postupne. Adamko už začína byť fakt hladný, manžel ho stále nosí, na mne hneď plače. Ale zvláda to statočne. RTG je v poriadku, sme poučení, že ho máme ešte v noci sledovať, keby dačo, okamžite sa vrátiť, inak stačí zajtra k pediatričke.
    • Adamko už začína byť celkom ospalý, s jedením vydrží až domov. Kúpeľ vynechávame, pri kojení zaspáva. Manžel má budík na každú celú hodinu, ja medzitým. V noci sa zobudí na kojenie dvakrát, inak krásne spinkal.
  • Sandálky vyhadzujem do koša.

Štvrtok

  • Vstávame o ôsmej, napodiv ani nie som unavená. Adamko je veselý, ani nevie, že sa mu niečo stalo. I tak ale pediatričke na kontrolu ideme. V čakárni skoro nikoho, dnes to bude rýchle. Malého pozrela, skontrolovala, prehmatala a nič závažne nenašla. Ešte ho máme 48 hodín sledovať, ale nemyslí si, že by sa niečo zhoršilo.
  • Manžel si zobral voľno, aby mohol byť s nami. Celý čas sme pri Adamkovi, on teda viacej, ja stále periem a vešiam a strhávam oprané veci. V izbe je neskutočný bordel, všade samé kôpky vyradeného oblečenia, oblečenia na pranie, už opraného, len ešte do skrine nezaradeného.
  • Poobede druhý pokus s IKEA. Tentokrát bez ujmy na zdraví, kúpime všetko, čo treba, Adamko si pospí, manžel sa tam aj naobeduje, ja nie, nemajú nič schopné bez laktózy, jahody si pýtam bez šľahačky. Adamkovi sa trávenie konečne upravilo, už ani Maltofer kvapky mu nevadia a znáša ich dobre. Tak si to nepokazím nejakým pokusom s trochou nevhodnej suroviny.
  • Na večeru k Mikimu, polhodinová prechádzka tam a potom naspäť. Ale Adamko vymýšľa, takže najprv si rýchlo zjem ja svoj tataráčik z lososa a potom manžel to svoje. Čašníčka je z Adamka nadšená a on si chvíle pozornosti užíva. To on vie.
  • Večer ho uspávam ako vždy, ale tentokrát sa po hodine budú so silným plačom. Príde mi, že má plné dutiny, ale odsať sa mi nepodarilo takmer nič. Na druhej strane, balónová odsávačka nič moc. Asi by sme predsa len mali uvažovať nad odsávačkou na vysávač (ale keď to znie tak desivo!). Podarí sa mi ho uspať a do rána sa zobudí už iba raz, prechladutie sa našťastie nerozvinulo.

Piatok

  • Ráno sa budím s tým, že dnes bude náročný deň a mám čo robiť, aby som to stihla.
  • Plienky dám prať hneď o štvrtej, kedy sa Adamko zobudí na kojenie. Ráno stíham poupratovať oblečenie, venovať sa Adamkovi, nachystať materské mlieko a o deviatej z domu. Na Českej podávam Adamka s hračkami, plienkami, oblečením a mliekom manželovi, ja odchádzam fyzioterapeutke.
    • Moja posledná návšteva u nej. Pridala mi štyri celkom náročné cviky. Budem musieť cvičiť ráno a nie až večer, kedy bývam unavená. Rozostup ešte mám, ale malý, bruško sa pekne zatiahlo. Dáva mi naň malé tejpy a dostávam povolenie začať behať. Nakoniec so mnou všetky cviky prejde ešte raz a ja utekám späť do centra. Adamko vypil celú fľašku, ale stále je hladný, píše manžel.
  • V Panos si kupujem šalát, ktorý zvládnem zjesť u manžela v práci, popri kojení. Majú tam jednu miestnosť, ktorú nevyužívajú, tak nemusím do Family Pointu ísť. Len čo Adamkovi trošku odľahne, ideme domov. Vystupujem o zástavku skôr, do kvetinárstva pre kyticu. Svokra má zajtra narodeniny.
  • Doma stihnem upratať skoro nič, ožehliť pár vecí, pobaliť rekvizity, nakŕmiť Adamka a znova na šalinu do centra. Na Českej sa k nám pridáva manžel a ideme ďalej, niekde na Viedenskú, kde nás čaká profi fotenie v ateliéri.
  • Dvojhodinovka fotenia ubieha príjemne a rýchlo, Adamko medzitým vypije jeden a pol fľaše, radšej som mlieko nachystala, z fľaše pije rýchlejšie, kojenie by bolo na polhodinu. (A vraj po treťom mesiaci sa to upraví a bude piť kratšie. Tak určite. Adamko je gurmán, on si dáva načas.) Ale dnes takmer nespal, takže ku koncu je už unavený a začína to dávať dosť najavo. No myslím, že fotky budú skvelé.
  • V centre si kupujeme večeru a rovno domov. Manžel sa venuje Adamkovi, ja zatiaľ robím veľké upratovanie. Kúpeľňa, vysávať, kuchyňa, smeti povynášať, oblečenie na vyhodenie do vriec podávať, zjesť si večeru, okúpať malého, nachystať čisté povlečenie, kojenie, uspať malého a keď bolo všetko hotovo, prišla manželova rodina. Tak som to nakoniec celé stihla.