Poznámka

Dejiny Európy v komikse

Dejiny mám veľmi rada, považujem za celkom dôležité sa orientovať aspoň v základných a tých najdôležitejších historických okamihoch, a celkom ma hnevá, že o niektorých udalostiach viem veľmi málo. Na gymnáziu som mala šťastie na skvelého učiteľa, ktorý dokázal dejepis podať naozaj pútavo a bavil nás takmer všetkých. A zároveň viem, že takých je málo. I preto chápem, že pre mládež môže byť tento predmet nuda a ak nenarazia na zapáleného vyučujúceho, ktorý nehrotí dátumy, no radšej vypichne zaujímavosti, tak sa niet čo čudovať, že o vlastnej histórii vieme tak málo.

Cestou, ako sa zaujímavo dozvedieť o dejinách môžu byť aj kniha. Komiksová! Pretože komiks mladšie ročníky baví rozhodne viac, než suchopádny výpis toho, kedy sa čo stalo, sem tam preložený dobovými obrázkami.

Vít Haškovec a Ondřej Müller napísali, a šesť ilustrátorov nakreslilo Malované dějiny Evropy. 80 komiksových príbehov, ktoré čitateľa prevedú od praveku až po veľký hadrónový urýchľovač.

Kniha je rozdelená na osem častí (pravek, doba prvých poľnohospodárov, doba bronzová a prvé civilizácie, antika, stredovek, na prahu novoveku, novovek a 20. storočie). Vypichnuté sú tie najdôležitejšie objavy, osobnosti, udalosti i bitky. Je ich veľa, určite mnohé chýbajú, ale na všeobecný prehľad je ich tak akurát.

Veľmi sa mi páčilo, že bol kladený dôraz na množstvo objavov a vynálezov, vlastne i celkový rozvoj v období mieru a naopak úpadok vo vojnových časoch. Samozrejme, je to logické, keď sa bojuje a ľudia sú radi, že majú čo jesť a prežili ďalší deň, na nejaký pokrok neostáva veľa príležitosti. Je ale skvelé, že sa to zdôrazňuje. Mier prospieva objavom!

Čo sa mi nepáčilo, sú ilustrácie v období antiky. Každú epochu stvárnil iný umelec a teda sa líšia. Je to skvelá myšlienka a opticky to výborne odlíši jednotlivé doby. Avšak antika mi príde veľký krok vedľa. Až príliš v nej dominuje čierna a pôsobí ponuro a temne. Pritom to bola doba významných objavov, na ktoré sa neskôr naviazalo a vzdelaniu priala.

Malované dějiny Evropy sú určené čitateľom od približne desiatich rokov. Príbehy sú krátke, podnecujú ďalší záujem a kde sa to hodí, nechýba humor. Obzvlášť v praveku je ho veľa. Prvá časť ma bavila najviac a má aj najpríjemnejšie ilustrácie.

Autori sa nevyhýbajú ani temným rokom a sem-tam sa nájdu narážky, ktoré pochopia skôr dospelí. U mladších čitateľov odporúčam prítomnosť rodiča, aj kvôli prípadným otázkam, ktorých by som ja rozhodne mala nespočet. Kniha má veľký potenciál, aby v deťoch vzbudila záujem o históriu.

Tým, že príbehy sú iba na dve strany, dá sa k nim kedykoľvek vrátiť, alebo ich čítať na preskáčku. No minimálne pri prvom čítaní odporúčam postupovať od začiatku, pretože predsa len, sú to dejiny, každá udalosť ovplyvnila budúcnosť, takže to potom dáva väčší zmysel.

Ak si odmyslím tmavé stvárnenie antiky, vlastne ani nemám knihe čo vytknúť. Možno bude niekto bojovať s menšími písmenkami, no to je už údel komiksu, ktorý sa snaží na malom priestore priblížiť veľa tak, aby to dávalo zmysel. A chýbala mi tam aspoň zmienka o Kleopatre.

Inak čo do rozsahu, vybraných udalostí, stvárnení… všetko na jedničku. V podobnom duchu by sa mali niesť aj Obrázky z českých dějin a pověstí, ktoré mám v pláne naštudovať. O českej histórii toho veľa neviem a kým Adamko nastúpi do (pravdepodobne českej) školy, nebolo by od veci doplniť vzdelanie.

4/5

____
Za poskytnutie knihy k recenzii ďakujem vydavateľstvu Albatros Media.

Poznámka

Kdysi…

morris-gleitzman-kdysi

Autor: Morris Gleitzman
Názov: Kdysi
Rok vydania: 2016
Vydavateľ: Argo
Počet strán: 164
Orig. názov: Once
Preklad: Barbora Punge Puchalská

. . .

Kníh pre mládež zameraných na svetovú vojnu a holokaust je veľa. Naviac veľa z nich je výborných a majú čo povedať aj dospelým. Zostaň, kde si, a potom odíď, Spočítej hvězdy, Medzi odtieňmi sivej, Jsou světla, která nevidíme alebo Chlapec na vrchole hory.

Síce to nie je téma, ktorú mladšie ročníky vyslovene vyhľadávajú, ale žiaľ, je to naša história a čím viac sa o nej vie, hovorí a pripomína, tým je menšia šanca, že sa na ňu zabudne a nedajbože sa zopakuje. Obdiv i vďaka patrí autorom, ktorý vedia neľahké udalosti priblížiť deťom a dospievajúcim. Kdysi od Morrisa Gleitzmana, autora desiatok kníh pre deti a YA, je ďalšou dôležitou výpoveďou v tejto kategórii, inšpirovanou skutočným príbehom.

Deväťročný Félix žije takmer štyri roky v odľahlom katolíckom sirotinci. Oproti ostatným deťom, Félix rodičov má. Kým však vyriešia problémy s kníhkupectvom, musí čakať na tomto miesto. Jedného dňa k nim vrhnú nacisti a začnú páliť knihy. Félix sa zľakne, že jeho rodičia sú v nebezpečí a ich rodinný podnik postihne rovnaký osud, preto utečie do mesta, aby rodičov našiel a varoval.

S veľkou predstavivosťou i schopnosťou rozprávať pútavé príbehy, no taktiež s detskou naivitou adekvátnou jeho veku. Nerozumie, čo sa deje okolo neho, prečo mu tie veľké autá nezastavia, prečo po ňom vojak na dodávke vystrelil, ani prečo sa toľko vyzlečených ľudí tlačí v nákladnom priestore. Snaží sa vymyslieť pre všetko rozumné vysvetlenie, ale starší čitateľ za tým vidí všetku hrôzu holokaustu.

Tým, že je kniha písaná z pohľadu deväťročného chlapca, je veľa vecí zjemnených, prispôsobených, skrytých. Nie je problém si ich domyslieť, ale nejedenkrát som si hovorila, ako by som ich vnímala, ak by som bola vo veku hlavného hrdinu. Myslím, že by som takmer ničomu nerozumela. Félix síce neskôr stretne zubára Barneyho, ktorý mu sem-tam niečo vysvetlí, no desiatky ďalších otázok, ktoré tak malého čitateľa určite napadajú, ostane nezodpovedaných.

Kdysi (orig. Once) je prvá kniha zo série o živote v okupovanom Poľsku písanom z pohľadu dieťaťa. Nasledujú časti Then, Now, After a Soon, ktoré v češtine zatiaľ nevyšli. Dúfam, že sa chystajú, pretože záver prvej časti bol neukončený a po poslednej kapitole budete rozhodne chcieť vedieť, ako osudy Félixa a Zeldy, malého dievčatka, ktoré na úteku zachránil, pokračujú.

Každá kapitola začína slovkom Kdysi a popisuje udalosti od života v sirotinci, útek, záchranu Zeldy až po tajný úkryt v ghette. 160 strán nezaberie veľa času. Kniha je určená pre deti od 8 rokov, ale ja by som možno dva-tri roky počkala. Na dospelých už tak nezapôsobí, ten nepríjemný pocit po dočítaní nepretrvá dlho. U vyššie spomínaných titulov nabiehali emócie ešte pár dní po poslednej vete. Hoci Kdysi nedosahuje ich kvalít, za pozornosť stojí a v detských knižniciach sa nestratí.

3,8/5

Poznámka

Milý pán S. Harris; Môj drahý Stu

Kecupove oblaky

Autor: Annabel Pitcher
Názov: Kečupové oblaky
Rok vydania: 2015
Vydavateľ: Slovart
Počet strán: 288
Orig. názov: Ketchup Clouds
Preklad: Soňa Greer

. . .

Ako môže byť tak prísna, neústupná a tvrdohlavá matka, ktorý dcéry kŕmi biopotravinami a nechodí kvôli nim do práce, len aby sa im mohla venovať, ale bez okolkov im dovolí jesť kečup a keď najstaršia zaklame, že ju bolí hrdo, neváha, a dá jej tabletky na bolesť? Táto pseudo starostlivosť mi neskutočne vadila. Rovnako ako sebecká, neústupná a nezdravo úzkostlivá povaha matky hlavnej postavy.

Kečupové oblaky je kniha pre teenagerov, hlavná postava Zoe je teenagerka s typickým správaním ako sa patrí, je písaná ich jazykom. To som vedela, išla som do knihy s tým, že nad niektorými problémami budem iba krútiť hlavou, ale tiež som si tým obdobím prešla. Ukázalo sa, že s tým mám nakoniec najmenší problém. Naopak, dokázala som jej činy, preletovanie medzi bratmi i vzdor rodičom chápať a bola mi tým skutočnejšia.

Dokonca mi prišlo, že tí mladí si to medzi sebou vedia vykomunikovať lepšie, ako ich dospelí rodičia. Na knižke mi tak najviac nesadla Zoeina matka a na záver pointa. Ani nie tak zistenie, kto umrel, ktoré má v napätí držalo až do konca, hoci sa dalo predpokladať, ale skôr ako umrel.

Zoe píše listy Stuartovi Harrisovi, odsúdenému vrahovi čakajúcemu na trest smrti v cele v Texase. Už na začiatku sa mu zdôverí, že je na tom podobne. Lenže jej to prešlo. Jej príbeh v skutočnosti nikto nepozná, no aj ona má na svedomí človeka. A toto bol práve ten problém, ktorý na konci skazil podstatný dojem z knihy. Listy boli písané dobre, Zoe sa správala tak, ako by som to od jej veku očakávala, lenže celý čas sa ma snažila presvedčiť, že spáchala podobný zločin, ako Stuart.

Obávam sa, že týmto vám naznačím viac, ako by ste očakávali, takže tento odsek kľudne preskočte. Ale čo ma naozaj sklamalo, napísať musím. Stuart z vášne zabil svoju manželku a chladnokrvne poslal na druhý svet aj susedu. To, čo sa prihodilo Zoe, sa nedá ani z tisíciny porovnať s tým, čo viac či menej vedome a dobrovoľne spáchal Stuart Harris. Takže nie Zoe, naozaj na tom nie ste podobne. Aj keď cítiš krivdu, smútok a nespravodlivosť.

Rodinné problémy, prvé vzťahy, očakávania od rodičov, škola… a do toho ťaživé tajomstvo, ktoré dokáže napísať iba na smrtiacu injekciu čakajúcemu človekovi na druhom kontinente. Téma zaujímavá, dobre spracovaná a až na výnimky na mňa všetky tie emócie pôsobili uveriteľne. A malá Bodka bola úžasná, takú sestru si nejde nezamilovať.

Kniha to rozhodne nie je zlá a mladých určite osloví. Číta sa veľmi príjemne, je písaná iba prostredníctvom listov a síce to nie je žiadna novinka, v poslednej dobe je táto forma akési populárnejšia, autorka to zvládla na výbornú. Naozaj sa mi dobre čítala.

Oceňujem, že sa Annabel Pitcherová vyhla poučovaniu alebo nejakým hlbokým myšlienkam. Napísala pomerne realistický príbeh, kde to síce prehnala s porovnaním Zoe a odsúdeného vraha, ale celkovo ma prekvapila. Som si istá, že desať rokov dozadu by som knihu hodnotila lepšie.

3/5

Čo si prečítať ďalej? Esej o tragédii, Kam zmizla Aljaška alebo Proč? 13x proto.

Poznámka

„Je naozaj také ľahké skaziť nevinného?“

Chlapec na vrchole hory WEB

Autor: Johne Boyne
Názov: Chlapec na vrchole hory
Rok vydania: 2016
Vydavateľ: Slovart
Počet strán: 232
Orig. názov: The Boy at the Top of the Mountain
Preklad: Alena Redlingerová

. . .

Áno je. Je naozaj ľahké ovplyvniť nevinné dieťa, keď vyrastá v prostredí, kde nevidí aj iný názor. „Je naozaj také ľahké skaziť nevinného?“ je asi najsilnejšia myšlienka, ktorá v knihe zaznie a zároveň je príbeh ukážkou toho, ako ľahko sa to môže stať.

1936, osemnásť rokov po Veľkej vojne. Pietterov otec bojoval a vojna na ňom zanechala následky aj po rokoch. Desivé spomienky sa snažil zaplašiť alkoholom, no to nikdy nebolo riešenie a najviac na to doplatili jeho blízky. Svoj život nakoniec ukončil sám a Pietter ostal iba s matkou. Ale len nakrátko. Od chvíle, kedy si Émilie našla na vreckovke kvapky krvi neubehlo veľa času a Pietter sa stal sirotou.

Sedemročný chlapec sa dostal do sirotinca sestier Durandových kde mu jedného dňa, akoby zázrakom prišiel dopis. Jeho teta si ho vezme k sebe. A Pietter putuje z Francúzska cez Mníchov až do Berghofu, na vrchole Obersalzbergu. Oficiálneho letného sídla Adolfa Hitlera.

Z Piettera sa stáva Pieter, chlapec, ktorého najlepší kamarát bol Žid, sa stáva člen Hitlerjugend. Pod vplyvom pána domu i detských predstáv sa hlavná postava knihy mení a čitateľ sa nestačí diviť, kam sa stráca ten roztomilý chlapec.

Hoci je Chlapec na vrchole hory fiktívny príbeh, má v sebe veľa skutočného. John Boyne má úžasný dar, ako mládeži priblížiť hrôzy vojny, aj vymyslený príbeh napísať dôveryhodne s uveriteľnými charaktermi. Po knihách Chlapec v pásikavom pyžame a Zostaň, kde si, a potom odíď vychádza v slovenskom preklade ďalšia, trúfam si povedať, že ešte o niečo lepšia, než predchádzajúce.

V čom ma Johne Boyne každou knihou dostáva? V jednoduchosti! Nepíše priamo o vojne, bojoch či krvavom umieraní. Vždy si zoberie jednu drobnosť, tú vytiahne, napíše o nej príbeh a mládeži ukáže, že vojna nebolo len strieľanie na fronte. Vojna, to je aj život na okupovanom území, zákazy, následky, nočné mory, nepríjemné spomienky. Vojna to sú aj deti (ne)vinných, ktoré ten konflikt nechápu, neuvedomujú si všetky dôsledky a hľadajú vlastné cestičky, ako zapadnúť do spoločnosti, kde už sa mama s otcom tak často neusmievajú. Ak mali to šťastie, že prežili.

Dej knihy Chlapec na vrchole hory je rozdelený do troch častí. Prvá sa odohráva v roku 1936, v dobe, kedy Pietter príde o rodinu a sťahuje sa do nového prostredia. Druhá časť popisuje roky 1937 – 1941, Adolf Hitler sa dostáva k moci a Pietter v ňom začína vidieť vzor. V tretej časti, popisujúcej udalosti rokov 1942 až 1945 je už Pieter pod Hitlerovým vplyvom a hoci vie o mnoho jeho neľudských plánoch, neuvedomuje si ich rozsah.

Najsilnejšou časťou bol pre mňa epilóg, záver knihy. Ten o porážke Nemecka a Pietrovom osude po vojne.

Tak ako u ostatných Boyneových kníh, aj tu platí, že je pre každého. Síce ju nájdete v oddelení pre deti, ale nezaškodí, keď si ju prečítajú aj dospelí. Možno by sa jej dalo vytknúť pár chybičiek, ale pár dní po dočítaní si nespomínam ani na tie. Čo si ale pamätám je, že príbeh bol dobre napísaný, smutný a svojim spôsob nadčasový.

5/5

Za knižku ďakujem vydavateľstvu Slovart. Novinka vychádza koncom júna.

Čo si prečítať než sa kniha objaví na pultoch kníhkupectiev?

Poznámka

Johan, chlapec z lesa

Kluk na vetvi WEB

Autor: Danny Wattin
Názov: Kluk na větvi
Rok vydania: 2016
Vydavateľ: Albatros
Počet strán: 170
Orig. názov: Pojken i trädkojan
Preklad: Helena Matochová

. . .

Viete, ako by vyzerala detská kniha, na ktorej  pracovalo 22 detí? Presne takto. Kluk na větvi je milá knižôčka, ktorú Danny Wattin napísal so žiakmi triedy 2. E na Erikovej škole v Uppsale. A to ani pôvodne neplánoval, že z troch krátkych stretnutí, kde by im povedal, ako vlastne vzniká kniha, vznikne skutočná kniha.

Myslím, že práve tie deti môžu za ťo, aby si Kluka na větvi prečítali aj dospelí. A to z jednoduchého dôvodu… trefný detský pohľad na svet dospelých.

Hlavný hrdina je Johan, chlapec bez rodičov, ktorí dokáže perfektne šplhať a žije v lese. Nevie čítať, ale veľmi rád by sa to naučil. Svet kníh mu príde úchvatný. Má kamarátku veveričku Mimi a užitočné veci hľadá na miestnej skládke. Jedno nočné hľadanie si ale nedá pozor a do cesty sa mu dostane trojica starčích chalanov, ktorí si za svoj terč vždy vyberú tých slabších.

Johanovi sa podarí utiecť a skryje sa v dome podivína Molvidssona. Johanovi sa týmto stretnutím zmení život a dokonca začne chodiť do školy. Nájde si nových kamarátov a začne sa učiť čítať i všetky ostatné dôležité veci. Všetko by bolo perfektné, keby trojica zo skládky nenavštevovala tú istú školu.

Kluk na větvi je pomerne premyslená knižka keď vezmem do úvahy, akej vekovej kategórii je určená. Venuje sa témam od zapadnutia do kolektívu, šikane od starších a silnejších i bezmocnosti, keď nie je možné spravodlivo sa brániť. Celá je ale napísaná pútavo a s humorom.

Deti sú vykreslené veľmi realisticky, nemajú radi matematiku ani školské obedy, rodičov považujú za trápnych, chvália sa vlastným mobilom a svet dospelých považujú za divný. Johan je oproti ostatným iný, po rokoch v lese mu aj školské obedy prídu ako luxus, učenie má celkom rád a rodičov svojej spolužiačky považuje za starostlivých. Dôjde na rôzne vtipné situácie, lásku, demonštráciu i záchrannú akciu.

Nečakala som od knihy veľa, možno i preto ma tak príjemne prekvapila. Primárne je určená čitateľom od deviatich rokov, ale ako som spomenula už nejedenkrát a u nejednej detskej knihy, takéto knihy by mali čítať aj dospelí.

5/5

Poznámka

O Snehulienke trochu inak

Cerna jako eben WEB

Autor: Salla Simukka
Názov: Černá jako eben
Rok vydania: 2015
Vydavateľ: Egmont
Počet strán: 196
Orig. názov: Musta kuin Eebenpuu
Preklad: Johana Sandqvist

. . .

Černá jako eben je záverečný diel trilógie s Lumikki Anderssonovou. Odvážnej stredoškoláčke, ktorá ma šťastie pripliesť sa do nepríjemných situácií. V prvom diely s názvom Rudá jako krev to boli 500 eurové bankovky, v druhom sa ocitá v Prahe a nejaké dievča tvrdí, že je jej sestra. V treťom diely Lumikki ohrozuje tajný ctiteľ, ktorý je kvôli nej odhodlaný zabíjať na premiére školskej divadelnej hry.

Celú recenziu si prečítajte na blogu knihcentrum.sk.

Poznámka

Rozprávky pre neposlušné deti (a ich starostlivých rodičov)

Pohadky pro nespolusne deti WEB

Autor: Dušan Taragel, Jozef Gertli Danglár
Názov: Pohádky pro neposlušné děti a jejich starostlivé rodiče
Rok vydania: 2014
Vydavateľ: Host
Počet strán: 184
Orig. názov: Rozprávky pre neposlušné deti (a ich starostlivých rodičov)
Preklad: Miroslav Zelinský, Kristýna Zelinská

. . .

Nie sú rozprávky ako rozprávky. O tom vás presvedčí Dušan Taragel s jeho rozprávkami pre neposlušné deti. Na tie totiž neplatí žiadne „Kde bolo, tam bolo…“, princezné ani draci. No dobre, draci by asi pomohli. Na neposlušné deti treba ísť príkladom. Napríklad im ukázať, ako skončili iné nezbedné deti.

Napríklad Martin, ktorý všetko zabúdal, Anča, ktorá sa neumývala a smrdela, Katka, ktorá sa strácala či chlapček, ktorý pri jedle mľaskal. Krátke, no výstižné a pre nás dospelých pekne drsné príbehy, pri ktorých sa zasmejete a hlavou nejedenkrát pokrútite i prikývnete.

Pohádky pro neposlušné děti a jejich starostlivé rodiče ilustrované Jozefom Danglárom som si obľúbila ešte predtým, ako som knihu kúpila. To sa stáva, keď idete na scénické čítanie Listování. A hoci som si hovorila, že si ich budem čítať sem-tam vo voľnej chvíľke, keď som knihu raz otvorila, prečítala som ju celú. To sa stáva, keď je kniha dobrá.

Je jedno, či ste deti alebo dospelý, Pohádky pro neposlušné děti sú aj pre vás. Sú to úsmevné, príjemné napísané a trefne ilustrované príbehy o malých nezbedníkoch, ktorí nemôžu skončiť dobre.

Na záver si dokonca môžete spraviť jednoduchý test a zistiť, či aj vaše dieťa náhodou nepatrí do polepšovne. Prípadne využiť presvedčovací argumentár, vďaka ktorému si vaše dietko istotne konečne zapamätá, že má pozdraviť, vyliezť z postele alebo si pred spaním umyť zuby.

3,8/5