Poznámka

Šieste dovolenkové čítanie

Niekedy mi na celom cestovaní príde najťažšie presvedčiť manžela, že naozaj so sebou potrebujem aj papierové knihy. Aj keď letíme na druhý koniec sveta iba s príručnou batožinou. Ja si ich odnesiem. A obzvlášť teraz, keď sa mi s rastúcim bruškom číta čoraz ťažšie, si chcem užiť posledné chvíľky s papierovou knihou. Čoskoro prejdem už len na Kindle a pár mesiacov (alebo rokov?) budem v knižnici iba utierať prach.

Čakali nás dosť dlhé lety i samotná cesta autom do Amsterdamu, nakoniec mi ani neprišlo veľa, že si do lietadla beriem tri knihy a ďalšie tri do auta. Aj keď som nakoniec niektoré dočítala už tradične až po dovolenke a paradoxne počas samotného cestovania som tomu moc nedala.

Dnes teda o tom, čo som (roz)čítala na Filipínach.

Kati Hiekkapeltová – Kolibřík

Novinka z Fínska, ktorú som rozčítala už v lietadle. Ak by mi v preklimatizovaných priestoroch nebola taká zima a nebola som unavená, dočítam ju počas jedného letu. Ale väčšiu starosť mi robilo, ako udržať deku tak, aby na mňa nefúkalo.

Vyzerá to, že sa nám rysuje ďalšia kvalitná detektívna séria. Hlavná hrdinka je Anna Fekete, Maďarka z Juhoslávie, ukážkovo integrovaná do fínskej spoločnosti. Ale ako doma sa tam stále necíti. No to vlastne nikde. Začína kariéru vyšetrovateľky a najväčšiu výzvu predstavuje už kolega. Arogantný alkoholik a xenofób. Do toho dostáva prvé dva neľahké príbehy a pútavý príbeh s nečakaným rozuzlením sa môže začať. 

Kolibřík je úžasná jazda a ak rozmýšľate, čo milovníkovi severských krimi tento rok pod stromček, nesiahnete vedľa. Už to, že kniha vyšla v HOSTe je akousi zárukou kvality. Spoločenské otázky, ktoré v severskej krimi nemôžu chýbať, sú tentokrát prisťahovalectvo a iné kultúry.

Johanna Holmströmová – Hush Baby

Ďalšia fínska kniha a ďalšie skvelé prekvapenie. E-knihu som dostala na recenziu z nakladateľstva Kniha Zlín, preto sa jej dostalo viac slov. Prečítať si ich môžete v článku s názvom Tajomstvá vilovej štvrti Vråkören.

Stéphanie Des Hortsová – Cartierova panteřice

Kto by nepoznal okúzľujúce šperky Cartier? Ale kto pozná aj históriu za nimi? Cartierova panteřice je príbehom kurtizány a neskôr šperkárky Jeanne Toussaintovej, ženy, ktorá dala značke Cartier nezameniteľnú podobu. Bola milenkou, múzou, inšpiráciou, ale najmä silnou ženou, pre ktorú odpoveď „Nie, to je nemožné taký šperk vyrobiť“ bola výzvou.

Páčil sa mi spôsob, zvláštne umelecký, poetický a spevavý, akým je kniha napísaná. Spočiatku. Ku koncu už mi nesedel a skôr prekážal. No atmosféra bola vykreslená trefne, luxusné šperky, kolekcie na zákazku, no i vojnové roky, vzťahy a ďalšie známe osobnosti tej doby. Vedeli ste napríklad, že jej dobrou priateľkou bola Coco Chanel? V knihe narazíte na desiatky osobností umenia, politiky a módy.

Len teda pozor, pretože pri čítaní možno dostanete chuť na nejaký originálny šperkársky kúsok, ideálne priamo od Cartiera.

Manel Loureiro – Apokalypsa Z: Začiatok konca

Zombie knihy nepatria u mňa k vyhľadávaným, ale to najmä preto, že prvá a zatiaľ jediná, ktorú som čítala, bola Svetová vojna Z. Jedna z najlepších kníh vôbec, ktorú som doslova hltala a som z nej nadšená doteraz. No po dvoch rokoch som si povedala, že prišiel čas dať šancu ďalším zombíkom. Aj keď čítať zrovna post-apo thriller v lietadle počas turbulencií nie je žiadna výhra, takže som ju dočítala len nedávno v bezpečí domova.

Apokalypsa Z je písaná formou blogových a neskôr denníkových zápiskov muža, ktorý stále trúchli nad stratou milovanej ženy, no svet v ktorom žije sa ocitol zoči-voči katastrofe, akú by si nepredstavil ani v najhorších nočných morách.

Spočiatku nikto netuší, akých rozmerov dosiahne nehoda niekde v Rusku. Ako rýchlo sa bude šíriť, ako sa zmení svet i naše hodnoty. Španielsky právnik všetko sleduje najprv z bezpečia svojho domova, no živí mŕtvi sa veľmi rýchlo dostanú aj do jeho mesta. A jemu neostáva nič iné, iba hľadať nový bezpečný bod. Len kto vie, či niečo také vôbec ešte niekde existuje.

Tove Jansson – Mumínkovia

Do auta sa mi osvedčili príbehy o Mumínkoch. Nahodia správnu pohodovú cestovateľskú atmosféru, a ako bonus majú väčšie písmenka, ktoré na nerovnej ceste neutekajú a môžem čítať. Čarovnú zimu som vybrala kvôli snehu, ktorý začal padať, keď sme z Brna odchádzali. Neviditeľné dieťa je deväť kratších poviedok, výborne na krátke čítanie medzi spaním. Čarodejníkov klobúk bol náhodný výber.

Opäť mi niektoré kapitoly ostali ešte na doma, na previanočnú atmosféru mi padli ako stvorené. Ešte mám dve neprečítané knihy z kolekcie. Príbehy Mumínkov sú roztomilé a neprestávajú ma prekvapovať múdrosťou i vtipom. Neskutočne sa teším, až ich budem raz čítať bábätku, dúfam, že si ich obľúbi. Je vôbec možné nemať tie bizarné postavičky rád?

Potešilo ma, že k nedávnym meninám som dostala aj skvelý pohár s Mumínkovským motívom. Plán na Vianočný deň je tak jasný – horúci čaj, voňavá sviečka, Mumínkovská knižka, deka a výhľad na zasnežené Tatry. Ale o tom až v siedmom dovolenkovom čítaní.

Poznámka

1. svetová vojna vo fascinujúcom románe

Ken Follet Pad titanov

Autor: Ken Follett
Názov: Pád titanov
Rok vydania: 2013
Vydavateľ: Tatran
Počet strán: 812
Orig. názov: Fall of Giants
Preklad: Mária Kočanová

. . .

Nikdy som sa o prvej svetovej vojne nedozvedela toľko, ako v románe Pád titanov. Nikdy ma historický román nebavil tak veľmi, ako práve Pád titanov. Myslím taký monumentálny román. Je tu sága Velké století (Stavitelé mostů, Norský dandy) od Jana Guilloua, ale tá sa zamerala najmä na osudy rodiny bratov Lauritza, Oscara a Sverreho. Je tu, stále ešte moja kniha roka, Čtyřcestí, ktoré mapuje 20. storočie vo Fínsku z pohľadu jednej rodiny. Ale čo do rozsahu, politických udalostí, samotného priebehu vojny, všetkých súvislosti, vzťahov, príčin, následkov… Pád titanov je jedinečné dielo. A ja som si ho zamilovala.

Viac ako 800 strán naprieč celý svetom i spoločenskými vrstvami. Od 22. júna 1911 až po január 1924. Baníci vo Walese, anglická šľachta, ruskí robotníci, americký politici, nemecká aristokracia. Boj za volebné práva žien, atentát na Františka Ferdinanda d’Este, vypuknutie vojny, o ktorej všetci tvrdili, že do Vianoc skončí, Ruská revolúcia v 1917 a čo to sa dozviete aj o situácií v Amerike, a 28. prezidentovi Woodrowovi Wilsonovi.

Najviac ma fascinovali všetky politické rozhodnutia kdesi v pozadí. Kto, kde, prečo a čo z toho nakoniec bolo. Na prvý pohľad to znie ako kvantum informácií. Prvých šesť strán knihy dokonca začína zoznamom postáv. Šesť strán! Ale Ken Follett je spisovateľ génius a veľmi rýchlo sa do príbehu začítate a nebudete chcieť prestať. Aj keď je jasné, že na jeden večer to nebude a možno ani ten voľný víkend vám stačiť nebude.

Žiadna postava nebola iba kladná, alebo iba záporná. Každú z nich som si obľúbila a každá bola jedinečná, no zároveň mali svoje temné stránky, robili veci, s ktorými som nie vždy súhlasila. Táto pestrosť sa mi mimoriadne páčila, vidieť myslenie rôznych postáv v rôznych situáciach. Udalosti, ktoré hýbali tou dobou, boli dramatické, nebolo jednoduché sa s nimi vyrovnať alebo zaujať jednoznačný názor. Postavy robili chyby ale zároveň sa aj posúvali dopredu. A s nimi aj naše dejiny.

Bola tam láska, intrigy, skutočné udalosti, lákavé prostredia bohatých i neutešené podmienky chudobných, nevšedné ľudské osudy, rôzne drámy, víťazstvá, prehry, priateľstvá, nenávisť, nespravodlivosť i nepochopenie. No zároveň snaha o lepší svet, porozumenie a nápravu. To všetko výborne napísané, úžasne vykreslené charaktery, uveriteľné absolútne všetko.

Skrátka, Pád titanov je kniha tak dobrá, že som kvôli nej skončila niekde, netuším kde, na konečnej v zamknutom trolejbuse. Ďakujem, pán Follett, už čítam druhý diel. Pre istotu doma a nie v MHD.

5/5

Poznámka

Piate dovolenkové čítanie

Upršané Škótsko. Tak som si ho predstavovala. Aké prekvapenie nastalo, kedy sme poriadny dážď mali iba jeden deň. Ďalšiu tohtoročnú dovolenku sme strávili na Islay (zápisky nájdete pod tagom whisky) a nesmeli chýbať ani knihy. Niektoré som už mala rozčítané, takže mi prišlo fajn ich v lietadle dočítať, inú som naopak nestihla dokončiť už tam, takže som si atmosféru pripomenula aj o niečo neskôr doma.

Vybrala som si napríklad knihu od Petera Maya, pretože ostrov Lewis sa tiež nachádza v Škótsku. Norský dandy je pre zmenu kniha od nórskeho autora, ale práve tento druhý diel sa odohráva v Anglicku. Atmosféra mi bola hneď bližšia, keď som mala ten úžasný anglický vidiek všade naokolo. Ďalšie dve knihy sú z európskeho kontinentu, ale chcela som ich už dočítať. A kde inde potrebujete čo najviac posunúť čas, než keď čakáte na lietadlo?

piate_dovolenkove_citanie_01

Peter May – Muž z ostrova Lewis

Asi som mala začať prvým dielom Skála, lenže ten mám síce v elektronickej podobe, ale nie v Kindle. A tablet ostal doma. Takže som musela začať druhým. Z anotácie som vyrozumela, že by to nemal byť problém, postava vyšetrovateľa je síce rovnaká, ale samotný dej nie priamym pokračovaním, ako to už v podobných detektívkach býva.

Vedela som, že Peter May má v ČR veľa fanúšikov, videla som to aj pred dvoma rokmi na MAČ, kde mi práve túto knihu podpísal. Avšak nebyť dovolenky v Škótsku, asi by som trilógiu ešte nejakú dobu odkladala. Pritom je to obrovská škoda. Krimi Muž z ostrova Lewis si ma okamžite získala a už dlhšie sa mi nestalo, že by som prečítala dvesto strán na jeden záťah. Neskutočne ma to bavilo.

Najviac tie výstižné opisy škótskeho ostrova, miestna príroda a počasie. Výborne napísané sú aj postavy, ich viera, temné stránky, osobné problémy. A samozrejme zápletka. Hlavná dejová línia, odhaľovanie dávnej minulosti. Perfektne prepletené, od začiatku až do konca napínavé, nečakané zvraty, pritom všetko citlivo napísané a bez väčších násilností, ktoré mi aktuálne v knihách skôr vadia.
piate_dovolenkove_citanie_02

Jan Guillou – Norský dandy

Druhé pokračovanie ságy Velké století. Z prvej knihy Stavitelé mostů som bola nadšená, hoci historické romány nie sú moja šálka čaju. Takže som rada, že konečne došlo aj na pokračovanie, naviac Host tento rok vydáva už piaty diel Modrá hvězda, tak mám ešte čo doháňať.

Norský dandy je iný. Najmladší brat, ktorý sa rozhodol odísť do Anglicka je iný ako jeho bratia. Miluje muža, je viac umelecky založený. Preto je rozdiel vidieť aj v tom, ako je kniha napísaná. A musím priznať, že síce ma už nechytila tak ako prvý diel, môže za to najmä povaha najmladšieho a jeho predstava o starších súrodencoch, ktorá sa, žiaľ, nezakladá na pravde, stále je to ale výborne napísané dielo o Európe na začiatku 20. storočia.

Z drsného Nórska, kde najstarší brat Lauritz stavia železnicu a Afriky, kde ten stredný Oscar stojí pri rozvoji afrických krajín sa dej presunul najmä na panstvo na anglickom vidieku, a zameral sa iba na jedného z bratov. Benjamínok Sverre prehlbuje maliarske nadanie, viac ako technika ho zaujíma umenie, aj keď som svojim Albertom nezanevreli na železničný vývoj. Prevládajú liberálne názory a tiež netechnické zmeny, ktoré nové storočie prinesie.

Ostatné si ale kniha zachováva. Dlhšie kapitoly, obrovský časový úsek, zaujímavé osobnosti, pútavý príbeh a to na pozadí skutočných udalostí. Neviem sa dočkať, až sa pustím do tretieho dielu, ďalšie osudy bratov ma zaujímajú a jeseň je ideálna doba na takéto čítanie.

piate_dovolenkove_citanie_03

Adriaan van Dis – Já se vrátím

Komplikovaný autobiografický román o matke a synovi. Ona chce umrieť, on sa jej chce priblížiť. Ak jej on pomôže umrieť, ona mu povie svoj príbeh. Svoj život. O Indii, pracovnom tábore, minulosti. A rozhodne to nebude pekné.

Asi je jasné, že nejde o žiadne jednoduché čítanie, ale kniha si ma dokázala získať na celkom dlhé chvíle. Občas som ju musela odložiť, pretože som mala dosť ich komplikovaného vzťahu. Inokedy som hltala stránku za stránkou, pretože som chcela odhaliť ďalšie z tajomnej matkinej minulosti. Netušila som, ako tento zložitý rodinný vzťah skončí, ani koľko o sebe matka prezradí. Nezaujímalo ma ani tak veľmi, čo sa ukrýva v truhle. Stačilo mi sledovať, ako sa ich vzťah vyvíja.

Rozprávanie bolo miestami zmätené, začiatok ma bavil o niečo menej, ako koniec, keď už sa veľa vecí ujasnilo. Asi za to môže aj spôsob, akým je kniha napísaná, takže vo výsledku som hodnotila len ako lepší priemer. Nesadne každému, ale ak vás bavia rodinné vzťahy, Já se vrátim od Adriaana van Disa je dobrá voľba.

piate_dovolenkove_citanie_04

Jari Järvelä – Dívka s bombou

Ďalšia kniha, ktorú som na jednej strane potrebovala prečítať čo najskôr, pretože ma neskutočne zaujímalo, ako dopadne, na strane druhej som ju neustále odkladala, pretože to napätie bolo na mňa dosť. Toľko nespravodlivosti na pomerne málo stranách. Nakoniec ďalšie prekvapenie vo fínske literatúre, podľa hodnotení som čakala skôr obyčajný príbeh, ale dostala som niečo viac.

Sprejerka s prezývkou Metro je svedkyňou toho, ako jej parťáka a chalana, ku ktorému cíti niečo viac, dostanú a zabijú strážcovia. Rozhodne sa potrestať vinníka a zobrať spravodlivosť do vlastných rúk. Lenže kde je vlastne pravda? Bola tma, videla, že ľudí tam bolo veľa, nie iba traja, ako píše protokol z miesta činu. Naozaj trestá toho správneho?

Jere, v očiach Metro ten, kto môže za smrť jej priateľa, nestojí proti sprejerom. Necíti k nim nenávisť, svoju prácu berie iba ako prácu. Viac ho zaujíma rodina, druhé dieťa na ceste. Lenže pre Metro je nepriateľ číslo 1 a tak musí znášať jej čoraz hrozivejšie útoky na súkromie. Kam až to dotiahne a kedy sa to celé skončí?

Prelínajú sa dve dejové línie, jedna z pohľadu Metro, druhá z pohľadu Jereho. Takéto vzájomné odhaľovanie toho, kde je pravda, ma väčšinou baví a ani Dívka s bombou nie je výnimka. Motív je jasný, pointa taktiež. Nie všetko je tak, ako sa na prvý pohľad zdá. Zasadené do zaujímavého prostredia sprejerov a strážnikov majetku, pútavo napísané. Takže spokojnosť.

piate_dovolenkove_citanie_05

Predchádzajúce tipy

Poznámka

Vitaj, Čibi!

kocici-host-web

Autor: Takaši Hiraide
Názov: Kočičí host
Rok vydania: 2016
Vydavateľ: HOST
Počet strán: 160
Orig. názov: Neko no kjaku
Preklad: Anna Křivánková

. . .

Kočičí host prišiel v ten pravý čas. Nie iba k manželskej dvojici príbehu, ale aj ku mne. Svojim poetickým jazykom, pomalým tempom a príjemnou atmosférou si ma okamžite podmanil. Čítala som ho v období, kedy som chcela práve takýto pokojný príbeh. Žiadne zložité, akčné či dramatické zvraty. A čítala som dlho, aj keď je to skôr novela.

Mačiatko, ktoré bezdetná manželská dvojica pomenovala Čibi, vkráčalo do ich záhrady, domčeka a života celkom nečakane. Spočiatku sa len obzerali, no veľmi rýchlo si získala ich srdcia. Tešili sa na každú chvíľku s ňou, pripravovali jej dobroty, nechávali otvorené, rozprávali sa o nej. Vedeli, že patrí chlapčekovi zo susedstva, no zároveň trochu cítili, že je aj ich.

Na pozadí toho odkrývajú svoje bežné životy, zamestnanie a úskalia s bývaním. Dej je skutočne veľmi jednoduchý. Krása je v tom, ako je napísaný, má v sebe niečo japonské. Plynutie času, opisy, atmosféra… Z príbehu vyžaduje neuveriteľný kľud, ale aj harmónia. Netuším, ako sa to autorovi podarilo, ale citlivo vystihol všetky detaily. Nejedenkrát som sa ocitla na záhradke aj ja.

Na jednej strane vám príbeh učaruje, na druhej strane, na niekoho môže pôsobiť až príliš nudne. Musí sa trafiť do nálady a som si istá, že ak vystihnete tú pravú dobu, užijete si ho ako dokonalé knihomoľské klišé – so šálkou čaju, v deke a pri okne, za ktorým padá dážď alebo jesenné listy.

4,5/5

Poznámka

„Každé město potřebuje knihkupectví“

Ctenari z Broken Wheels doporucuji

Autor: Katarina Bivaldová
Názov: Čtenáři z Broken Wheel doporučují
Rok vydania: 2016
Vydavateľ: Host
Počet strán: 400
Orig. názov: Läsarna i Broken Wheel rekommenderar
Preklad: Martina Kašparová

. . .

„Cítíš to? Vůně nových knih. Nepřečtená dobrodružství.

Aj to najmenšie. Aj Broken Wheel. Malé mestečko kdesi v Iowe so štyrmi ulicami, skrachovanými obchodmi a poloobývanými domami.

Dva roky si Sara a Amy písali dopisy. Začalo to kúpou knižky v internetovom antikvariáte, skončilo to listovým priateľstvom dvoch odlišných žien, ktoré spájala láska ku knihám. Po dvoch rokoch sadla Sara Lindqvistová s trinástimi knihami do lietadla, aby na pozvanie Amy prežila prázdniny v Broken Wheel. To, čo mali byť krásne týždne s niekým, s kým sa mohla hodiny rozprávať o knihách, sa premení na tie najneuveriteľnejšie chvíle. Pretože Amy je mŕtva a Sara sa ocitá v deň pohrebu v jej dome.

Amy nemůže být mrtvá, uvažovala Sara. Byla to moje kamarádka. Měla přece ráda knížky, proboha!

Broken Wheel je bez preháňania ospalá diera. Jedinou zaujímavosťou je všadeprítomná kukurica a kukurica vlastne nie je vôbec zaujímavá. Sara sa cíti sama, hoci z listov jej obyvateľov pozná. Dokonca viac, ako by si samy mysleli. Nevie, čo tam bude robiť, či je vôbec správne, aby ostávala v Amyinom dome a naviac tam nikto nečíta knihy.

Člověk musí být tak trochu snílek, aby docenil knihy, alespoň zpočátku.

Po počiatočnom ostychu sa Sara začne zapájať do diania v mestečku a pozoruje, ako to tam funguje. Bližšie spoznáva jednotlivé postavičky, vzťahy medzi nimi. Cíti sa vlastne celkom vítaná aj keď neužitočná. Veď jediné, čomu skutočne rozumie, sú knihy. A keď sa nad tým tak zamyslí, prečo by obyvateľom Broken Wheel nemohla prostredníctvom maličkého kníhkupectva s Amyinými knižkami ukázať, aký úžasný svet sa skrýva na stránkach kníh?

Svěřili jí šedý, zaprášený obchod a ona ho proměnila v okouzlující, útulné knihkupectví; pokud tohle neznamenalo něco v životě dokázat, pak Sara nevěděla, co jiného by to mělo být.

Sara sa stane miestnou senzáciou. Otvoriť si kníhkupectvo vyžaduje poriadnu dávku odvahy a ona pôsobí tak presvedčená o svojom konaní, je že jej pomáha celé mestečko. Dokáže ľudí pohnúť tým správnym smerom, vyprovokovať k činom. A naviac si stále číta.

V tomhle byli lidé zvláštní. Mohli jste jim být sebevíc ukradení, ale pokud byste si otevřeli knížku, hned by vás považovali za nezdvořáka.

Čtenáři z Broken Wheel doporučují je nádherná knižka o knižkách. Príjemne napísaná, veď i dostala nálepku úžasný feel-good román. Priznám sa, že to ma nalákalo v anotácii najviac. Okrem dobrej nálady sa mi ale dostalo oveľa viac. Najmä hromada knižných tipov, ktoré si musím prečítať.

Když nad tím tak přemýšlela, najít nějakou chlapskou detektivku, ve které se neřeší alkoholismus, bude těžké.

Toľko úžasných myšlienok a postrehov o knihách. Všetky tie drobné radosti, ktoré každý knihomoľ zažíva pri čítaní. Katarina Bivaldová vo svojej prvotine do bodky opísala tie pocit, aké prežívame s veselou i smutnou knihou, ako veľmi nám záleží na pohodlnom ušiaku v ktorom sa dá hodiny bez prestávky čítať, akú škálu emócií dokážeme prežiť za tri hodiny čítania.

Jak to, že se vyžadují varovné texty na krabičkách cigaret, ale už ne na přebalech tragických knih?

Obľúbila som si každú jednu postavu mestečka Broken Wheel. Boli veľmi predvídateľný, malomestskí, ale svojim spôsobom príťažlivý. Obľúbila som si romantickú líniu, pár rodinných prekvapení i napínavé chvíle spojené so Sariným koncom pobytu.

Neexistovalo nic více frustrujícího než špatná literatura pro ženy.

400 strán? Čítajú sa samé, atmosféru mestečka a Sarinho kníhkupectva sa mi vôbec nechcelo opustiť. A možno ani neopustím, pretože kedykoľvek si prečítam nejakú so Sariných alebo Amyiných obľúbených kníh, spomeniem si na čitateľov z Broken Wheel.

Pokud už člověk trávil většinu času s knihami, určitě by si měl přečíst díla nositelů Nobelovy ceny, klasiků a těch, o nichž všichni mluvili, ale sami je nečetli, jak by to formuloval Mark Twain.

Ak milujete knihy, určite sa v románe spoznáte. Určite si tam nájdete to svoje. A k tomu príjemný a romantický príbeh o tom, že kde sú priatelia, stanú sa divy.

„Byla jsem vzhůru dlouho do noci a četla. Zapomněla jsem dokonce i kouřit.“

Povinné čítanie pre každého knihomoľa, doporučené každému, kto ešte neobjavil čaro kníh.

Mně osobně vždy připadalo, že knihy mají určitou léčivou moc; když už nic jiného, dovedou rozptýlit.

4,5/5

Poznámka

Americký sen Džendeho Džongy

Touhy Dzendeho Dzongy

Autor: Imbolo Mbue
Názov: Touhy Džendeho Džongy
Rok vydania: 2016
Vydavateľ: Kniha Zlín
Počet strán: 408
Orig. názov: Behold the dreamers
Preklad: Libuše Čižmárová

. . .

Život v Kamerune nebol ľahký pre Džendeho Džonga, ani pre jeho rodinu, ani pre tisícky ďalších obyvateľov. Ak sa niekto nenarodil do bohatstva, nemal šancu stať sa bohatým. Pre mnohých sa tak jediným snom stáva odísť z krajiny a dopriať lepší život sebe i blízkym. Džende Džonga patrí medzi nich. Tvrdo pracoval, aby našetril na letenku, odletel do Ameriky, ešte tvrdšie pracoval, aby za ním mohla priletieť aj jeho manželka Nene a synček, a spolu tak mohli začať žiť svoj americký sen.

Získať zelenú kartu je náročné a než sa Džende s rodinou stanú americkými občanmi, musia prejsť dlhým imigračným procesom a stráviť roky v neistote. Džende ale našťastie dostane, na základe dobrého odporúčania, prácu šoféra pre Clarka Edwardsa, bohatého manažéra v Lehman Brothers banke. Nenáročná práca za slušné peniaze im umožní niečo našetriť, jeho žene študovať, synovi dopriať pekné detstvo. Nezľaknú sa ani príchodu druhého potomka a Nene si v rodine Edwardsových nájde tiež prácu a získa ich sympatie.

Píše sa rok 2008, Barack Obama ešte nie je prezidentom a hospodárska kríza je za dverami. Americký sen Džendeho Džongy sa má čoskoro zrútiť ako domček z kariet, len čo sa svet dozvie o neférových praktikách banky Lehman Brothers.

„Táta je řidič, protože nedokončil školu. A teď už nikdy nebude moct školu dokončit, protože musí pracovat, abychom ty a já školu dokončit mohli. Práce řidiče je pro tátu dobrá, ale nebude dobrá pto tebe.“
Liomi se přinutil k úsměvu.
„Už jsem ti to říkala a budu ti to říkat pořád: pro lidi, jako jsme my, je škola vším. Nepovedeme si dobře ve škole, nebudeme mít v tomhhle světě žádnou šanci Tomu rozumíš, ne?“
Přikývl.
„My s tátou nechceme, aby z tebe jednou byl řidič. Nikdy. My chceme, abys ty sám měl jednou svého řidiče. Třeba se staneš velkým mužem z Wall Street jako pan Edwards, co ty na to? To bychom byli moc šťastní. Ale nejdřív musíš být dobrý ve škole, fajn?“

Touhy Džendeho Džongy je dlhá kniha, ale krásne a realisticky napísaná, takže jej radi venujete víkend. Džende i Nene sú príjemní ľudia, ktorí síce majú svoje chyby, za ktoré ich nebudete mať radi, ale zároveň sú tak odhodlaní, že im budete držať palce, aby im tá Amerika vyšla.

Nie je to iba román o túžbe získať lepší život, ale aj rozdieloch medzi nami. O tom, ako niekto príde z chudobnej krajiny a je vďačný aj za dve namáhavé práce od rána do večera, vrátane víkendov, ako považuje za dôležité, že jeho dieťa môže študovať. Na druhej strane sú to uponáhľaní bankári z Wall Street, ktorí majú peniaze, dávajú to najavo životným štýlom, ale akosi zabúdajú na samotný život a najmä na rodinu.

Tiež je to príbeh o exotických kamerunských jedlách, americkom sne, bublinách, ktoré časom prasknú a New Yorku. Meste všetkých národov, možností, rozdielov. Touhy Džendeho Džongy je kniha o rodine a sile zvládnuť aj nemožné.

Džende i jeho zamestnávateľ Clark majú rozdielne osudy, pochádzajú z úplne odlišných spoločenských vrstiev, ale majú aj veľa spoločného. Oboch ich čakajú náročné rozhodnutia, ktoré budú stáť mnoho sĺz.

Autorka Imbolo Mbue opísala celý Džendeho boj o získanie vytúženého amerického života veľmi dôverne. Sama pochádza z Kamerunu a odišla do USA, študovala na univerzite. Pozná problémy s akými prichádzajú imigranti do styku, prostredie, z akého utekajú i sny, ktoré v sebe nosia.

5/5

Za poskytnutie tejto skvelej e-knihy k recenzii ďakujem nakladateľstvu Kniha Zlín.

Poznámka

Na lodi do kráľovského mesta

Kralovo srdce WEB

Autor: Gaute Heivoll
Názov: Královo srdce
Rok vydania: 2016
Vydavateľ: Kniha Zlín
Počet strán: 222
Orig. názov: Kongens hjerte
Preklad: Kateřina Krištůfková

. . .

Z Nórska do Kodane sa plaví loď. Jej posádku ale netvoria ostrieľaní námorníci ani dobyvatelia. Píše sa rok 1775 a najmä juhozápadné Nórsko sužuje neznáma kožná choroba. Na palube lode sa plaví viac ako desať chorých pacientov, ktorým sa má dostať starostlivosti v Kodanskej nemocnici. Medzi nimi je i otec a dievča. Otec prišiel o manželku i staršiu dcéru, ostalo mu jediné dieťa. A musí sa prizerať, ako neznáma choroba pomaly ničí aj to.

Královo srdce je pomerne krátkym príbehom o škaredom prostredí v 18. storočí, kedy neexistovali očkovania, účinné lieky ani pravidelná lekárska starostlivosť. Tá je ešte len v plienkach, metódy liečby sú z nášho pohľadu až šokujúce.

Otec seděl na pelesti, Deegen zatím dívce vymýval rány peroutkou namočenou do oleje a kolem nich se šířilo jakési důvěrné ticho. Dívka se zklidnila, zdála se být téměř spokojená, z koutků úst jí po tvářích stékaly kapky vody, otřel jí je. Rány měla stále stejné, nebo snad o trochu méně zapálené, možná svěžeji zbarvené a méně mokvající, nevěděl. Posléze ji Deegan přiložil nové obvazy. Otel sledoval jeho hubené prsty pracující v jasném světle lampy. Sledoval jeho hladkou bezvousou tvář, pootvořená ústa, a všiml si medailonku, který se mu houpal na hrudi a narážel mu zevnitř na košili.

Mohol to byť skvelý román. Námet za to rozhodne stojí. Tajomná choroba, ľudské osudy, pokroky v medicíne, stiesnené priestory lode. Naviac podľa skutočnej udalosti. Tiež si viete predstaviť hutnú a ľudskú drámu, všakže?

Autor zvolil nie zrovna najlepšiu formu podania. Absencia úvodzoviek možno mala nejaký význam, ale mne ostal skrytý. Mám pre podobné výstrelky pochopenie, ale v tomto prípade sa to vyslovene nehodilo.

Jasne oddelené odseky boli vítaným prerušovaním samotného deja. Musím povedať, že každou ďalšou stránkou ma bavil čoraz menej. Celý sa totiž točil iba okolo otca a dcéry a neprinášal žiadne zaujímavé okamihy. Čítať to v jednom celku by bolo podstatne náročnejšie.

Oceňujem, že autor veci pomenoval na rovinu. Kožná choroba a smrť nie sú príjemné udalosti, najmä v 18. storočí, takže nemá zmysel o nich písať kvetnato. Za to má u mňa plusové body. Naopak niektorými prirovnaniami si ma nenaklonil. A nezískalo si ma ani správanie postáv. Akosi som si k nim nenašla vzťah a keď to preženiem, aj keby sa celá loď potopila, dlho by som nesmútila.

Bohužiaľ, najzaujímavejšou časťou knihy je jej úplný koniec. Ten za poslednou bodkou príbehu. Ten o dánskom lekárovi Hendrichovi Deegenovi. Niekoľko odstavcov o jeho osobe a chorobe, ktorá hrala podstatnú úlohu v príbehu.

Rozhodne nechcem povedať, že Královo srdce je zlý román. Nie je. Holka modrookatá je z neho napríklad nadšená (klik!). Lenže mne toho veľa nepovedal. Verím tomu, že keby je príbeh viac drsný, viac o chorobe, viac o lekárovi i ďalších pacientoch, tak by som ho prečítala už za jeden večer a nie až za dva. Lenže takto to bol unavujúci pohľad na otca, ktorý so svojou dcérou vedie nezaujímavé dialógy a nečinne sa prizerá, ako jeho dcéra striedavo umiera alebo sa jej stav zlepšuje.

A to som naozaj chcela, aby sa mi kniha páčila, aby som mala dôvod si jeho predchádzajúci román Než shořím kúpiť, keď už ho mám tak dlho vo wishliste. Myslím, že tam ešte nejakú dobu ostane.

3/5

Za poskytnutie e-knihy k recenzii ďakujem nakladateľstvu Kniha Zlín.