Poznámka

Niet nad dobrých susedov

Autor: A. J. Banner
Názov: Dobří sousedé
Rok vydania: 2017
Vydavateľ: Kniha Zlín
Počet strán: 242
Orig. názov: The Good Neighbor
Preklad: Pavel Černovský

. . .

Na gymnáziu som milovala seriál Zúfale manželky. Navonok ideálne, malebné a bezchybné predmestie, ktoré ale skrývalo veľa tajomstiev. Susedia neboli vždy takí, za akých sme ich považovali, nie všetko, čo malo ostať skryté, naozaj skryté ostalo, intrigy sprevádzali každú sériu. A presne na tento seriál som si spomenula, keď som sa začítala do novinky Dobří sousedé.

Malebné mestečko Shadow Cove obklopené lesmi. Perfektné miesto na pokojný rodinný život pre mladý pár. Starostliví a milí susedia, kľudné ulice, atmosféra bezpečia. Aspoň tak sa to javilo hlavnej hrdinke Sarah do udalosti, ktorá navždy zmenila jej život. V jeden októbrový večer sa v noci náhle prebudí a všimne si, že susedný dom zachvátili plamene, dym zahaľoval celé okolie.

Z horiaceho domu sa jej podarí zachrániť iba malú Miu, rodičia dievčatka nemali také šťastie. Susedia považujú Sarah za hrdinku, no ona sa z tragédie nevie spamätať. Krátko po nešťastnej udalosti sa začínajú objavovať prvé správy o príčine požiaru a všetky naznačujú jediné. Požiar bol založený úmyselne. Lenže kto by chcel odstrániť obľúbenú rodinu, ktorá nemala s nikým konflikt? A prečo je tých záhad čoraz viac, zasahujúcich aj do života Sarah a minulosti jej manžela?

Dobří sousedé sú skvelá thrillerová jednohubka. Veľmi rýchlo si uvedomíte, že dej rýchlo odsýpa, stránky sa otáčajú samé a vy sa neviete dočkať, až odhalíte všetky zákutia príbehu. Knihu si najlepšie vychutnáte večer sami doma. Obzvlášť, ak bývate na tichej ulici s milými susedmi.

Hlavná hrdinka Sarah je veľmi sympatická. Kým u iných ženských postáv krútim hlavou nad ich správaním ohľadom podozrenia z partnerovej nevery alebo iných nevypovedaných tajomstiev minulosti, Sarah ide do všetkého napriamo. Manžela konfrontuje okamžite, síce si predstavuje rôzne negatívne scenáre, ale vždy sa snaží dopátrať pravdy a pýtať sa.

Výborne vykreslené sú aj ostatné postavy mestečka a za nimi nezaostáva ani prostredie, samotný príbeh, zápletka a celková atmosféra. Rýchlemu spádu nahráva aj pomerne malý počet strán. U thrilleru s podobným zameraním by som čakala viac ako 400 strán, no Dobří sousedé ich nepotrebujú ani 250.

Tých vecí, ktoré by sa dali príbehu vytknúť, je máličko. Sú to len drobnosti z celkového dojmu, ktoré si počas čítania takmer neuvedomíte. Pripísala by som ich skutočnosti, že ide o prvotinu a som si istá, že s druhou knihou sa z nich A. J. Bannerová vypíše úplne. Podľa anotácie vyzerá druhá kniha The Twilight Wife ešte pútavejšie, takže možno sa nám rysuje ďalšia skvelá thrillerová spisovateľka.

Keď budete najbližšie v kníhkupectve, v oddelení detektívok, thrillerov a napätia, hľadať dobrú knihu, siahnite napríklad po novinke Dobří sousedéSom si istá, že si získajú aj vás.

4/5

Za poskytnutie e-knihy k recenzii ďakujem nakladateľstvu Kniha Zlín.

Poznámka

Šieste dovolenkové čítanie

Niekedy mi na celom cestovaní príde najťažšie presvedčiť manžela, že naozaj so sebou potrebujem aj papierové knihy. Aj keď letíme na druhý koniec sveta iba s príručnou batožinou. Ja si ich odnesiem. A obzvlášť teraz, keď sa mi s rastúcim bruškom číta čoraz ťažšie, si chcem užiť posledné chvíľky s papierovou knihou. Čoskoro prejdem už len na Kindle a pár mesiacov (alebo rokov?) budem v knižnici iba utierať prach.

Čakali nás dosť dlhé lety i samotná cesta autom do Amsterdamu, nakoniec mi ani neprišlo veľa, že si do lietadla beriem tri knihy a ďalšie tri do auta. Aj keď som nakoniec niektoré dočítala už tradične až po dovolenke a paradoxne počas samotného cestovania som tomu moc nedala.

Dnes teda o tom, čo som (roz)čítala na Filipínach.

Kati Hiekkapeltová – Kolibřík

Novinka z Fínska, ktorú som rozčítala už v lietadle. Ak by mi v preklimatizovaných priestoroch nebola taká zima a nebola som unavená, dočítam ju počas jedného letu. Ale väčšiu starosť mi robilo, ako udržať deku tak, aby na mňa nefúkalo.

Vyzerá to, že sa nám rysuje ďalšia kvalitná detektívna séria. Hlavná hrdinka je Anna Fekete, Maďarka z Juhoslávie, ukážkovo integrovaná do fínskej spoločnosti. Ale ako doma sa tam stále necíti. No to vlastne nikde. Začína kariéru vyšetrovateľky a najväčšiu výzvu predstavuje už kolega. Arogantný alkoholik a xenofób. Do toho dostáva prvé dva neľahké príbehy a pútavý príbeh s nečakaným rozuzlením sa môže začať. 

Kolibřík je úžasná jazda a ak rozmýšľate, čo milovníkovi severských krimi tento rok pod stromček, nesiahnete vedľa. Už to, že kniha vyšla v HOSTe je akousi zárukou kvality. Spoločenské otázky, ktoré v severskej krimi nemôžu chýbať, sú tentokrát prisťahovalectvo a iné kultúry.

Johanna Holmströmová – Hush Baby

Ďalšia fínska kniha a ďalšie skvelé prekvapenie. E-knihu som dostala na recenziu z nakladateľstva Kniha Zlín, preto sa jej dostalo viac slov. Prečítať si ich môžete v článku s názvom Tajomstvá vilovej štvrti Vråkören.

Stéphanie Des Hortsová – Cartierova panteřice

Kto by nepoznal okúzľujúce šperky Cartier? Ale kto pozná aj históriu za nimi? Cartierova panteřice je príbehom kurtizány a neskôr šperkárky Jeanne Toussaintovej, ženy, ktorá dala značke Cartier nezameniteľnú podobu. Bola milenkou, múzou, inšpiráciou, ale najmä silnou ženou, pre ktorú odpoveď „Nie, to je nemožné taký šperk vyrobiť“ bola výzvou.

Páčil sa mi spôsob, zvláštne umelecký, poetický a spevavý, akým je kniha napísaná. Spočiatku. Ku koncu už mi nesedel a skôr prekážal. No atmosféra bola vykreslená trefne, luxusné šperky, kolekcie na zákazku, no i vojnové roky, vzťahy a ďalšie známe osobnosti tej doby. Vedeli ste napríklad, že jej dobrou priateľkou bola Coco Chanel? V knihe narazíte na desiatky osobností umenia, politiky a módy.

Len teda pozor, pretože pri čítaní možno dostanete chuť na nejaký originálny šperkársky kúsok, ideálne priamo od Cartiera.

Manel Loureiro – Apokalypsa Z: Začiatok konca

Zombie knihy nepatria u mňa k vyhľadávaným, ale to najmä preto, že prvá a zatiaľ jediná, ktorú som čítala, bola Svetová vojna Z. Jedna z najlepších kníh vôbec, ktorú som doslova hltala a som z nej nadšená doteraz. No po dvoch rokoch som si povedala, že prišiel čas dať šancu ďalším zombíkom. Aj keď čítať zrovna post-apo thriller v lietadle počas turbulencií nie je žiadna výhra, takže som ju dočítala len nedávno v bezpečí domova.

Apokalypsa Z je písaná formou blogových a neskôr denníkových zápiskov muža, ktorý stále trúchli nad stratou milovanej ženy, no svet v ktorom žije sa ocitol zoči-voči katastrofe, akú by si nepredstavil ani v najhorších nočných morách.

Spočiatku nikto netuší, akých rozmerov dosiahne nehoda niekde v Rusku. Ako rýchlo sa bude šíriť, ako sa zmení svet i naše hodnoty. Španielsky právnik všetko sleduje najprv z bezpečia svojho domova, no živí mŕtvi sa veľmi rýchlo dostanú aj do jeho mesta. A jemu neostáva nič iné, iba hľadať nový bezpečný bod. Len kto vie, či niečo také vôbec ešte niekde existuje.

Tove Jansson – Mumínkovia

Do auta sa mi osvedčili príbehy o Mumínkoch. Nahodia správnu pohodovú cestovateľskú atmosféru, a ako bonus majú väčšie písmenka, ktoré na nerovnej ceste neutekajú a môžem čítať. Čarovnú zimu som vybrala kvôli snehu, ktorý začal padať, keď sme z Brna odchádzali. Neviditeľné dieťa je deväť kratších poviedok, výborne na krátke čítanie medzi spaním. Čarodejníkov klobúk bol náhodný výber.

Opäť mi niektoré kapitoly ostali ešte na doma, na previanočnú atmosféru mi padli ako stvorené. Ešte mám dve neprečítané knihy z kolekcie. Príbehy Mumínkov sú roztomilé a neprestávajú ma prekvapovať múdrosťou i vtipom. Neskutočne sa teším, až ich budem raz čítať bábätku, dúfam, že si ich obľúbi. Je vôbec možné nemať tie bizarné postavičky rád?

Potešilo ma, že k nedávnym meninám som dostala aj skvelý pohár s Mumínkovským motívom. Plán na Vianočný deň je tak jasný – horúci čaj, voňavá sviečka, Mumínkovská knižka, deka a výhľad na zasnežené Tatry. Ale o tom až v siedmom dovolenkovom čítaní.

Poznámka

Tajomstvá vilovej štvrti Vråkören

hush-baby-web

Autor: Johanna Holmströmová
Názov: Hush Baby
Rok vydania: 2016
Vydavateľ: Kniha Zlín
Počet strán: 366
Orig. názov: Hush Baby
Preklad: Helena Matochová

. . .

Myslím, že tieto Vianoce bude každý knihomoľ a obzvlášť Finofil nadšený. Vyšli totiž tri výborné fínske knihy, kedy každá z nich by mohla mať zaradenie severská krimi, ale zároveň zasahuje do ďalších žánrov a dotýka sa ďalších tém.

Či už je to Důl od Anttiho Tuomainena, Kolibřík Kati Hiekkapeltovej alebo najnovšia Hush Baby od Johanny Holmströmovej. A práve poslednú menovanú vám chcem dnes odporučiť.

Robin prichádza navštíviť svoju matku, ktorá žije v luxusnej vilovej štvrti Vråkören, medzi Helsinkami a Porvoo. Miesto bohatých, obklopené lesom a močiarmi z jednej strany a morom z druhej. Miesto, kde sa tajomstvá dajú schovať veľmi dobre. Aspoň do doby, než sa v nich začne hrabať niekto z vonka.

Presne to sa podarí Robin. Sama má vo svojej minulosti udalosti, na ktoré nerada spomína a ktoré ju doviedli k povolaniu detskej psychologičky. Ale podozrivé správanie matky a susedov jej nedá spávať a začne pátrať na vlastnú päsť, čo vlastne štvrť skrýva a kto sú jej obyvatelia. A to aj napriek tomu, že sa musí postaviť čelom vlastnej minulosti a strate milovaného brata.

Johanna Holmströmová sa po románe Asfaltoví andělé, ktorý rozpráva o sile patriarchátu, kultúrnych priepastiach a spletitých cestách medzi identitami, pustila do ďalšej náročnejšej témy. Hush Baby nie je detektívka v pravom slova zmysle, priradila by som to k spoločenskému thrilleru.

Ako to u Severanov býva, za jedným príbehom sa skrýva oveľa rozsiahlejší sociálny problém. Ten nie je v príbehu jasný od prvej chvíle, odhaľuje sa postupne a naberá až nečakaný rozsah. Ide si pomalým tempom, nechýba temná atmosféra, koniec koncov, blíži sa zima, do toho močiare, les, opustený dom a záhadné postavy.

Autorke sa veľmi dobre podarilo schovať všetky tajomstvá, pretože motív je skrytý pomerne dlho, alebo si čitateľ predstavuje iný. Rozprávanie hlavnej postavy a jej konanie v prítomnosti sa často a bez väčších odlišností strieda s jej spomienkami. Chce to trošku čas si na štýl zvyknúť. A celým dejom prestupuje pomerne veľa postáv, odporúčam čítať naozaj sústredene, inak sa budete musieť vraciať k predchádzajúcim riadkom.

Záver mi prišiel možno až moc náhly a dlho som sa nevedela zbaviť pocitu, že niektoré veci si zaslúžia ešte rozvinúť. Pritom by to vôbec nevadilo, román má síce 366 strán, ale keď sa zoznámite s úvodom, plynú rýchlo, pár strán naviac by som nepostrehla.

Skrátka, o niektorých úsekoch by som chcela, podobne ako v detektívke Důl, vedieť viac a mala som po dočítaní ešte niekoľko otázok. No ako celok funguje Hush Baby výborne, otvára spoločenské problémy súvisiace s deťmi, o ktorých sa veľa nepíše a na pár dlhých hodín vás ponorí do sveta bohatých, ktorí sa uzatvorili do svojho vlastného sveta. Ak sa nebojíte vykročiť do lesa a prejsť pred vysokými múrmi luxusných obydlí, za ktorými sa skrýva všeličo, čaká vás zaujímavý čitateľský zážitok.

4/5

Za e-knihu k recenzii ďakujem nakladateľstvu Kniha Zlín.

Poznámka

Důl Anttiho Tuomainena

antti-tuomainen-dul

Autor: Antti Tuomainen
Názov: Důl
Rok vydania: 2016
Vydavateľ: Kniha Zlín
Počet strán: 277
Orig. názov: Kaivos
Preklad: Vladimír Piskoř

. . .

Po skvelých thrilleroch LéčitelMoje temné srdce prichádza do českých kníhkupectiev ďalšia kniha fínskeho spisovateľa Anttiho Tuomainena. Pre mňa osobne jedna z najočakávanejších jesenných noviniek, pretože Anttiho štýl písania ma veľmi baví a témy prekvapujú.

Podobne ako v Léčitelovi, aj v Důl je jednou z hlavných myšlienok životné prostredie a jeho zmeny. Avšak k ekologickej katastrofe takého rozsahu zatiaľ nedošlo. Dej sa odohráva približne v súčasnosti. Novinár Janne Vuori dostáva tip na nekalé praktiky niklovej bane na severe Fínska. Spoločnosť vypúšťa škodlivé látky priamo do prírody aj keď sa prezentuje ako ekologická.

Janne je svojej práci oddaný a tak po námete siahne, opäť na úkor rodinného života. Problémy vo vzťahu sa začínajú hromadiť, prípad vyzerá byť komplikovanejší, než sa prvý pohľad zdalo a do toho sa po tridsiatich rokoch ozval jeho otec.

Príbeh je rozvíjaný v dvoch dejových líniách. Janneho časť z pohľadu prvej osoby sa strieda z časťou jeho otca písanou v tretej osobe. Janne svojho otca vlastne vôbec nepozná, odišiel od nich, keď nemal ani rok. No aj po toľkých rokoch zisťuje, že majú spoločného viac ako dosť.

Stále platia slová Mikka Warisa pre Savon Sanomat „Tuomainenov jazyk je bohatý, precízny a presný”. A to aj teraz, v najdlhšej z doposiaľ preložených kníh. Antti Tuomainen totiž nie je žiaden megaloman. Na vytvorenie tej správnej atmosféry používa opisy, no žiadne slovo nie je naviac. Píše inak, má veľmi svojský štýl a to ho odlišuje od autorov píšucich podobný žáner.

Nevyžíva sa v do extrémov dotiahnutých situáciach, aj keď mŕtvych bude viac ako dosť. Vytvára veľmi realistické prostredie a uveriteľné postavy. Píše pútavo, napínavo. Mám pocit, že každou knihou lepšie a lepšie. Jediné, čo by som snáď tejto knihe vytkla je slabo rozvinutá línia o Janneho otcovi, mala som viacero otázok, ktoré neboli zodpovedané.

Pre koho je Důl? Tradične pre všetkých autorových fanúšikov a tých, čo milujú severské krimi. Ale svojou témou zaujme oveľa širší okruh čitateľov. Dráma, napätie, thriller, rodinné vzťahy i hroziaca ekologická katastrofa. To všetko v správnom pomere na dĺžke, kde nie je čas na nudu. A naviac výborný preklad Vladimíra Piskořa.

4,2/5

. . .

Za e-knihu k recenzii ďakujem nakladateľstvu Kniha Zlín.

Poznámka

Kam zmizol Mio? + SÚŤAŽ

Miovo blues

Autor: Kristina Ohlsson
Názov: Miovo blues
Rok vydania: 2016
Vydavateľ: Kniha Zlín
Počet strán: 354
Orig. názov: Mios Blues
Preklad: Luisa Robovská

. . .

Ani nie pred rokom som bola nadšená z ďalšej severskej krimi Lotosové blues. Jediné, čo mi kazilo radosť bolo nutnosť pokračovania. Ako to bolo so Sarou z Texasu sme sa síce dozvedeli, no akosi sa stratil jej syn Mio a na advokáta Martina, ktorý celú záležitosť vyšetroval, sa toho nahromadilo podozrivo veľa. Napríklad obvinenie z vraždy. A nie jednej. Žiaľ, nič nenasvedčuje tomu, že by s tým skutočný páchateľ chcel prestať.

Miovo blues prirodzene nadväzuje tam, kde končí prvý diel. Dokonca zostala zachovaná aj forma kapitol. Pred každou časťou je rozhovor s novinárom, avšak tentokrát ide o inú postavu, ako v minulom dieli. Frederik Ohlander je mŕtvy, pokračovanie chce objasniť Karen Vikingová. Mimoriadne oceňujem zhrnutie najdôležitejších scén Lotosového blues hneď na začiatku. Niektoré detaily som si presne nepamätala a rekapitulácia bola predsa len užitočnejšia, ako pripomínanie v priebehu samotného deja. Takto sme z jedného napínavého konca skočili rovno do napínavého začiatku druhej časti.

Martin Benner dostal ďalšiu neľahkú úlohu, tentokrát od samotného Lucifera. Nájsť Mia. Ideálne s čo najmenším zapojením polície do pátrania. Dá sa povedať, že aj jeho vzťah s Lucy sa dostal na novú úroveň, pretože teraz spolu prakticky bývajú. Po tragickej udalosti, pri ktorej zahynuli starí rodičia jeho adoptovanej dcérky Belly, sa snaží vrátiť život do normálnych koľají. Sám však tuší, aké je to beznádejné.

Štýl, tempo rozprávania i napínavosť ostali rovnaké, nevedela som sa dočkať  odhaľovania celého prípadu. Ako som už naznačila, ide i pokračovanie príbehu. Žiaden skok medzi osobami alebo v čase. Preto sa nič nezmenilo na forme, akou Kristina Ohlssonová čitateľovi poodhalí všetky tajomstvá. Ak vás bavilo čítať Lotosové blues, rovnako si užijete to Miovo.

Ale nejaké to prekvapenie si predsa len nachystala. Kým v jedničke bolo tak nejak jasné, akým smerom sa príbeh ponesie, Miovo blues obsahuje viac napínavejších zvratov v deji aj nečakaných odhalení. Na druhej strane mi prišli možno až trochu prehnané a prekombinované. Trochu.

Prvý diel ma oslovil aj preto, že všetko vyzeralo jednoducho. Na jednej strane Sara a jej brat, ktorý chce očistiť jej meno, na druhej strane advokát, ktorý to má dokázať. V druhom diely sa ukazuje, že výber Martina nebol náhodný a možno súvisí s jeho minulosťou. Ako to už býva, takou, na ktorú by sám najradšej zabudol.

Odporúčam si nájsť čas. Jeden, maximálne dva večery. Tých napínavých momentov je v knihe niekoľko a odchádzať v tom najlepšom by malo byť zakázané. Miovo blues je skvelé ukončenie dramatického thrilleru a svojim spôsobom mi je ľúto, že už sa s postavou Martina Bennera nestretnem.

4,2/5

Za e-knihu k recenzii ďakujem vydavateľstvu Kniha Zlín. Oba diely zakúpite priamo na ich stránkach alebo vo všetkých dobrých kníhkupectvách a to v elektronickej i papierovej podobe. Miovo blues vyšlo tento týždeň.

. . .

S Ú Ť A Ž

Nadviažem na súťaž, ktorá sa týkala aj prvého dielu, no trochu ju upravím. Napíšte mi, aké pokračovanie vás v poslednej dobe prekvapilo. Aký ste čítali druhý, tretí alebo i ďalší diel a povedali si, že je minimálne rovnako tak dobrý, ako prvý?

Budúci týždeň, v stredu 17. 8. niekoho vyberiem a knihu Miovo blues mu zašlem. Čas tak máte do utorka 16. 8. do polnoci. Súťažite o papierové vydanie a zúčastniť sa môže ktokoľvek s českou alebo slovenskou doručovacou adresou.

V Ý H E R C A

Blahoželám Lucke a dúfam, že sa jej bude Miovo blues páčiť.

Poznámka

Český thriller z prostredia špeciálnej pátracej jednotky

Lovci lebek WEB

Autor: Hana Hindráková, Jiří Johánek
Názov: Lovci lebek
Rok vydania: 2016
Vydavateľ: Grada
Počet strán: 224

. . .

Keď pred desiatimi rokmi Jaroslav s kolegom Lukášom zastavovali rýchlo idúce Audi, netušili, aký tragický koniec to bude mať. Ani po takom čase si Jaroslav úplne neodpustil smrť svojho dobrého kamaráta.

Desať rokov myslel Jaroslav na pomstu než sa mu naskytla príležitosť. V oddiele Lovcov lebiek by sa k ukrajinskej mafii, ktorá stála za Lukášovou smrťou, mohol priblížiť. Pokiaľ si to dovtedy nepokazí sám. Dlhy narastajú, manželka nemá ďaleko k rozvodu a alkoholu by tiež mohol vypiť menej. Obzvlášť v pracovnej dobe. A do toho nájomný vrah, ktorý hľadá rovnakých ľudí, ako Jaroslav s kolegami. No na rozdiel od policajtov ich nechce živých, ale mŕtvych.

Na parkovišti přes ulici Klatovská, odkud je dobře vidět na vrata borské věznice, Jaroslav zastavil a vyčkával ve své oktávii. Zapálil si doutník, nervózně potáhl a tmavomodrýma očima důkladně sjížděl bránu věznice. Potom nedočkavě poklepal na ciferník hodinek a podrbal se na bradě, kde mu rostlo třídenní strniště.
Kdy už tá svině konečně vyleze?

Hana Hindráková sa po knihách o cestovaní a afrických románoch pustila do thrilleru. Alebo aby som bola presnejšia, hľadala námet na knihu, ktorá by bola iná, ako jej predošlé a policajt Jiří Johánek prišiel s námetom na Lovcov lebek. Spolupráca s osobou z oboru sa výrazne prejavuje na deji, pretože hoci je príbeh fiktívny, neraz si uvedomíte realičnosť. Nazriete trochu do fungovania policajných jednotiek, pátrania i prešľapov. Príbeh sa odohráva napríklad v Plzni, Prahe i v Brne, takže prostredie vám bude blízke.

Okrem toho musím vyzdvihnúť aj krátke a svižné kapitoly. Kniha nie je presne časovo určená, iba sem-tam sú niektoré obdobia naznačené a pochopíte, že sa nejedná o hodiny, ale skôr týždne až mesiace vyšetrovania a najmä života hlavnej postavy. Niečo málo cez 200 strán, šikovne rozpísaných, to máte na jeden večer.

Samotný námet síce nie je nejak výnimočný, pomsta, dlhé roky čakania, zlyhania v práci i v osobnom živote, no ani raz som nemala pocit, že niečo podobné som už čítala. Avšak našlo sa aj pár vecí, ktoré mi nesadli.

Akosi mi robilo problém si zvyknúť na hlavnú postavu. Spočiatku to boli iba Jaroslavove myšlienky, ktoré som si mohla kurzívou prečítať a ktoré mi prišli… no, ťažko to popísať. Niekedy je neskutočne pútavé čítať myšlienky postáv, lenže pokiaľ dookola riešia to, ako sa im rozpadá manželstvo, či ako by sa mali viac venovať deťom, tak vás to prestane po čase baviť. Možno mám iba po toľkých prečítaných krimi problém s tým, keď je hlavný vyšetrovateľ tak povediac alkoholik. Bezstarostných policajtov, v rámci možností samozrejme, aby sme lupou hľadali.

Druhé mínusové body padajú na to, že na tak malom priestore sa toho malo udiať veľa. Lenže Jaroslavov rodinný život dostal až príliš veľa priestoru na úkor možného napínavého sledovania ukrajinskej mafie. Do toho sa ešte primiešal ďalší prípad, ktorý odviedol pozornosť a než som sa rozkukala, prišiel nečakaný koniec. Na konci sa toho udialo síce veľa, lenže veľmi zrýchlene. Pritom by ma ešte tak veľa vecí zaujímalo.

Než venovať priestor rodine, ktorá nemala zásadný vplyv na dej a dávaniu najavo, ako sa správajú mafiánsky zbohatlíci, veľmi by ma bavilo čítať o samotnej práci policajtov, o nitkách, ktoré viedli jedna k druhej až k rozuzleniu prípadu, o problémoch, s ktorými museli bojovať. Skrátka nazrieť viac do práce špeciálnych vyšetrovacích jednotiek. Toto mi tam chýbalo.

Lovci lebiek je dobrá kniha a som veľmi rada, že som konečne prečítala aj český thriller. Má síce svoje chyby, ale na druhej strane, pre jedného autora je to prvotina, pre druhého úplne iný žáner, takže v tomto smere sa s tým popasovali prekvapivo dobre.

Komu by som knihu odporúčala? Bez rozmýšľania všetkým fanúšikom nekomplikovaných a krátkych krimi a každému, kto rád spoznáva českú tvorbu. Ak máte radi do detailov premyslené, strhujúce a dlhé krimi, toto rozhodne nebude vaša šálka kávy. No ak si naopak chcete prečítať thriller, no nemáte čas mu obetovať celý týždeň, Lovci lebek sa čítajú fakt rýchlo. Tým, že dej nie je prekomplikovaný a natiahnutý na niekoľko kníh, môže osloviť aj tých, čo detektívky a thrilleri bežne nečítajú, no možno by niečo ľahšie chceli skúsiť. Smelo do toho.

3,5/5

Za knihu  k recenzii ďakujem autorke. Rozhovor s ňou si budete môcť prečítať v niektorom z ďalších článkov.

Poznámka

Vraždy na Bojnej

Pripad kneze z Bojne WEB

Autor: Stanislav Češka
Názov: Případ kněze z Bojné – Zločiny na Velké Moravě
Rok vydania: 2015
Vydavateľ: Moba
Počet strán: 280

. . .

Detektívka z obdobia Veľkej Moravy? Odohrávajúca sa v oblasti, neďaleko ktorej som vyrastala? To ma zaujalo.

Príbeh začína v roku 871 vo Veligrade. Dvaja nerozlučný priatelia Slavomír a Erik práve preberajú problémy s Frankami, ktorí prinášajú viac škody, ako úžitku. A bohužiaľ nie všetci sú za to, aby sa vrátili tam, odkiaľ prišli. Našli si veľa sympatizantov aj medzi Slovanmi.

Ich lúpežné nájazdy trápia aj obyvateľov z okolitých krajov a práve v čase, kedy Slavomír s Erikom preberajú možnosť postavenia sa Frankom, prichádza na Veligrad Milota, veliteľ posádky bojnianskych Valoch. Dvojici kamarátov padne vhod, že na Nitravsko nemusia posielať poslov, avšak Mirotova správa o smrti jeho pána ich právom šokuje. A keďže za jeho smrťou je plánovaná vražda, odchádzajú spolu s Mirotom do Bojnej vyšetriť, čo sa vlastne stalo. Vtedy ešte netušili, že neostane iba pri jednej obeti.

„Takže teď po mně chceš, abych jel s tebou na Bojnou a vyšetril Kosorovu vraždu,“ napolo prohlásil a napolo se zeptal Slavomír.
Mirota se omluvným tónem řekl: „Když dovolíš, Slavomíre, nejen to. Kosora zároveň do Bojné zve župany z dalších neobsazených hradišť v naší části Moravského království. Rád by se se všemi poradil o tom, jak se vyspořádat s Franky. Můj pán předpokláda, podle toho, jak tě zná, že podobnými myšlenkami se nejspíš zaobíraš také. Tak si říka, že bychom ve vaší i naší části královtsví mohli boj proti Frankům vést po společné domluvě.“

Případ kněze z Bojné je historická detektívka. Autor ich v sérii Zločiny na Velké Moravě napísal už sedem a na svojom konte má aj mnoho ďalších kníh. Mne však bolo jeho meno až donedávna neznáme. Na tejto knihe ma zaujala Bojná, dedina neďaleko miesta, odkiaľ pochádzam. Neviem ako vy, ale ja sa rada dozviem o histórii môjho okolia.

Bez zbytočných očakávaní som sa pomerne vrhla do čítania. Príbeh vyzeral lákavo a spočiatku i pútavo. Hoci nejde o prvú knihu v sérii, nepocítila som, že by som potrebovala poznať, čo sa udialo v predchádzajúcich knihách. Možno by som vedela viac o živote Erika a Slavomíra, ale na samotný dej to vplyv nemalo. Bojovala som s niečim iným.

Nerobia mi problém severské ani fínske mená a názvy oblastí, ale v tých slovanských som bola stratená. Prvú tretinu som nevedela, kto je kto, plietla som si kladné postavy so zápornými a to, že sa dediny volali inak, ako ich poznám ja zo súčastnosti, mi tiež nijako nepomáhalo. Kým väčšinou sa v priebehu päťdesiatich strán zorientujem, tu som si nebola niektorými postavami istá až do samého konca.

Druhý problém som mala so samotným príbehom. To, čo na začiatku vyzeralo zaujímavo a dokonca i pútavo sa postupne naťahovalo, prichádzalo niekoľko náhod, ktoré mi tam akosi nesadli a pristihla som sa, že knihu po pár kapitolách vždy odkladám, pretože ma čítanie už prestáva baviť. A to sú tam kapitoly veľmi krátke.

Na druhej strane, bavila ma tá vtedajšia komunikácia. Autor sa vyhol staroslovienčine, za to som rada, ale predsa len sa vtedajší spôsob trošku snažil priblížiť aspoň tým, ako spolu medzi sebou hovorili poddaný a šľachta, akú úctu prejavovali kniežaťu Slavomírovi i ako rozprávali cirkevní predstavitelia.

Čo sa pánovi Češkovi tiež veľmi podarilo je vykresliť vtedajšie prostredie. Bojnú poznám, prechádzala som cez ňu nejedenkrát, takže mám o nej svoju predstavu postavenú na tom, ako vyzerá dnes. I tak som sa ale dokázala preniesť do roku 871, kedy tam neboli postavané tehlové domy, kostol bol drevený a hradisko obklopené palisádou. Vlastne ma celkom prekvapilo, aká významná Bojná bývala. Nešetril ani vierohodnými opismi toho, ako sa vtedy obliekali a čo sa podávalo na stole.

Takže zhruba od polovici som bola na vážkach. Na jednej strane zaujímavé prostredie, niektoré postavy a udalosti, na druhej strane zdĺhavosť, všednosť a miestami až fádnosť. Rozhodne neľutujem, že som po knihe siahla, stále si myslím, že je dobré z času na čas prečítať aj niečo iné, než obľúbené žánre. Na druhej strane viem, že do ďalšej Češkovej knihy sa už rozhodne nepustím a je možné, že ani historická detektívka ma nebude lákať.

Pre koho áno? Určite pre babičky a starších čitateľov. Myslím, že im to sadne viac, ako mne. Určite pre tých vášnivých čitateľov, čo chodia do knižnice, nikdy neodídu s menej ako desiatimi knihami, chodia tam niekoľkokrát za mesiac a knihovníčka im vždy aspoň pri jednej povie, že túto knihu už čítali pred siedmimi rokmi a či si ju chcú naozaj požičať. No a samozrejme milovníkom historických detektívok.

Pre koho nie? Každému, kto miluje napätie, akciu a sofistikované vyšetrovacie metódy, ktoré pomáhajú dopadnúť vraha súčasným vyšetrovateľom. Vtedy sa mohli spoliehať iba na siedmy zmysel, rozhovory a pozorné oko. Žiadna patológia, testy DNA ani vyšetrovací tím. Je na tom čosi zaujímavé, ale po čase omrzí.

3,5/5

Za knižku ďakujem kníhkupectvu knihcentrum.sk, kde okrem Případ kněze z Bojné nájdete aj ďalšiu bohatú tvorbu Stanislava Češky.