Poznámka

Patrick Ness v Brne

Nie že by som patrila k skalným fanúšikom (zatiaľ som prečítala iba jednú knihu, takže možno sa to po ďalších zmení), ale príležitosť stretnúť spisovateľa, nechať si podpísať knižku a prísť aspoň na krátku besedu, to som si nemohla nechať ujsť. Obzvlášť, keď už deň predtým čítate v skupinke Knižných blogerov, ako je Patrick Ness neskutočne sympatický, veselý a milý.

A on taký naozaj je. Vidno, že fanúšikov stretáva rád, rád sa s nimi odfotí alebo len prehodí pár slov. Vtipkuje, usmieva sa, hovorí o svojich knihách. Skutočne radosť stretnúť takého autora.

V Brne pobudol krátko, beseda bola len taká „na stojáka“. Ale knižky podpísal každému. Bolo mi potešením Patricka Nessa stretnúť osobne a získať 59. podpísanú knihu do mojej knižnice. Som zvedavá na filmové spracovanie Volání netvora, ohlasy sú zatiaľ výborné (73 % na ČSFD, 75 % na IMDB). Rada by som sa časom dostala aj k ďalších jeho knihám, hoci teraz už to nebude pre mňa prioritou.

Ďakujem Slovartu a všetkým ostatným, ktorí sa pričinili o jeho návštevu v ČR i na Slovensku.

Pokračuj v čítaní

Poznámka

Vianočné knižné prírastky

Podľa mňa musí každý knihomoľ milovať Vianoce. Už len pre viac času na čítanie, ktorý zrazu máme. Naviac knihy sú najlepším darčekom (a najlepšie sa balia), takže ak to o vás v okolí všetci vedia, nepýtajú sa, čo by ste si priali k Vianociam, ale rovno akú knihu chcete. Ja každý rok vytváram hneď niekoľko vianočných wishlistov, ktoré posielam každému, kto sa ma spýta na moje priania. Je tak pre mňa prekvapením, aké knižky dostanem, ale vždy sú to knihy chcené a naviac sa mi nestretnú dve rovnaké.

Knižiek dostávam veľa a robím radosť aj sama sebe. Knihy Dobrovský majú po sviatkoch 30 % zľavu v kamenných kníhkupectvách, nejedno internetové kníhkupectvo zlacní aj e-knihy (napríklad aktuálne Kosmas.cz, 20 % do konca roka). Takže tento rok sa mi nazbieralo šestnásť papierových kníh, štyri e-knihy a jeden Knihomoľský zápisník od Martinusu.

Knižíšek mi vybral minimálne obálkou nádherný román Georgette píše otci. Od manžela som dostala poukážku na 1000 Kč, ktorú som uplatnila práve pri výpredaji v Dobrovského. Niečo málo mi ešte doplatil a odniesla som si až deväť kúskov. No odniesla… on mi ich manžel ešte aj zobral, aby som sa v 6. mesiaci tehotenstva neťahala s takým nákladom. Vybrala som si Malé zázraky, Horečka nad ránem, Na shledanou tam nahoře, Anna a Vlaštovčí muž, Okamžiky štěstí, Sběratel mušlí, Stanice 11, Norma a Velká iluze.

Od manželovej rodiny som dostala inšpiratívnu biografiu Yoga Girl. O tej vám musím napísať, ešte v ten večer som ju prečítala! Autorka Rachel Brathen ma skvelý instagram @yoga_girl, mesiac pred pôrodom (stále robí stojky na rukách) a za sebou pomerne divoký život.

A samozrejme nemálo kníh mám aj od maminy. Grafický skvost Mapy (prelistované), komiks Persepolis (prečítané dnes v noci), zbierku Sáriných čmáraníc Dospelosť je mýtus (to už prečítala aj ona), dva romány, Myšky v kuchyniFrankieho otázky před spaním (tie si nechám na materskú) a spomínaný knihomoľský denník.

Na kosmas.cz som si ešte kúpila e-knihy Jezero, Osudy a běsy, Poprask v sýrové uličce a Zelený stan, nech mám čo čítať aj s dieťaťom v náručí a pri prechádzkach v parku. Takže spokojnosť. O mesiac ešte narodeniny, to by zopár knižiek tiež ešte mohlo pribudnúť a mám bohatú zásobu na materskú (áno, stále si myslím, že aj pri dieťati sa dá veľa čítať, tak mi tú bezstarostnosť, aspoň zatiaľ, neberte).

Aké boli vaše knižné Vianoce?

Poznámka

Poďte na Dny Severu, budú v Prahe i v Brne

dny-severu

Minulý rok to boli Hlasy menšín, tento rok sa môžete nechať unášať na hudobnej vlne. Reč je o severskom festivale Dny Severu, ktorý tento rok zavíta nie len do Prahy, ale aj do Brna. Ako naschvál v čase, kedy budem na dovolenke. Ale vy by ste si ho nemali nechať ujsť, najmä ak máte radi knihy Nóra Larsa Saabyeho Christensena alebo ste si zamilovali feel-good román Čtenáři z Broken Wheel doporučují. Obaja autori totiž do ČR prídu.

Celá akcia začína budúcu stredu, v Brne bude štyri dni, v Prahe až do 2. 12. Lars Saabye Christensen navštívi obe mestá, Katarina Bivaldová iba Prahu. Premietať sa budú filmy Beatles, Neplač pro mě, Heima i Hlava plná metalu. Posledný menovaný by ma osobne zaujímal najviac, tak snáď budem mať niekedy príležitosť ho vidieť. A ak ste skôr na prednášky, poteší vás tá o severských filmov s názvom Vyšší moc filmu: aktuální tendence v severské kinematografii.

Podrobnejšie informácie o tom kedy, kde, za koľko a čo sa vlastne bude diať nájdete priamo na stránkach Škandinávskeho domu (Praha | Brno). Pokračuj v čítaní

Poznámka

Samuel Bjørk v Martinuse

samuel-bjork-v-martinus-i

Už dlho som nebola na žiadnej besede, naposledy tuším na veľtrhu Svět knihy a to je už pol rok dozadu (ale tam som si to užila viac ako dosť, veď pozrite reporty). Keď som narazila na informáciu o besede s nórskym autorom detektívok Cestujem sama a novinky Sova Samuelom Bjørkom, naplánovala som si na ten deň pár ďalších vecí tak, aby som o šiestej sedela v Bratislave v kaviarni Foxford. Vyšlo to.

Tlmočené bola z angličtiny, moderoval Juraj Šlesár. Asi nikoho neprekvapilo, že autor je sympaťák. Hovoril o milom privítaní na Slovensku i hlučných kávomatoch. Keďže u nás začalo snežiť, reč padla aj na počasie, oproti nórskemu máme vraj leto. Ale debata plynulo nadväzovala, či práve to severské počasie nenahráva žánru severskej krimi.

samuel-bjork-v-martinus-ii

Nahráva. Dlhé zimy, osamelosť, tma. Viete si predstaviť lepšiu atmosféru pre detektívku? Paradoxne, v Nórsku sa odohrá približne štyridsať vrážd ročne. V detektívkach je to mnohonásobne viac. Samuel Bjørk vtipne poznamenal, že Nóri sa doma nudia, tak si napínavé krimi prostredie vytvárajú prostredníctvom kníh. Cestovnému ruchu to ale prospieva, pretože po týchto miestach potom robia turistické trasy. Pokračuj v čítaní

Poznámka

Výpravy Severanov

Vypravy_severanu

4 filmové projekcie, čítanie z cestopisov a prednáška. To je dvojtýždňový festival Výpravy Severanov, ktorý predstaví putovanie severských cestovateľov v literatúre i filme. Ako hovorí norštinářka Eliška Zoubková zo Škandinávskeho domu: „Ľudia sú väčšinou zvyknutí na cestovateľské besedy Čechov o severských krajinách, tentoraz ale chceme naopak ukázať, kam sa vydávali severskí dobrodruhovia.“ Akcia sa bude konať v kinách Evald a Ponrepo, Českom centre Praha a v Mestskej knižnica v Prahe.

Na čo sa môžete tešiť?
S Thorom Heyerdahlom vyrazia návštevníci v modernej filmovej adaptácii Kon-Tiki na plti cez Tichý oceán, započúvajú sa do strhujúcich denníkov Fridtjofa Nansena z cesty na lodi Fram na severnej točňu, s Roaldom Amundsenom v podaní Seana Conneryho budú v snímke Červený stan zachraňovať stroskotancov polárnej expedície Umberta Nobileho. O živote nórskeho dobyvateľa južného pólu sa dozvedia v dokumentárnom snímku Ľadové srdce obsahujúcom u nás prakticky neznámy archívne materiál. Prehliadku adaptácii skutočných príbehov doplní historická psychologická dráma Nula stupňov Kelvina o životu nebezpečnom prezimovaní v nehostinných grónskych pustatinách so Stellanom Skarsgårdom v jednej z hlavných úloh. O grónskych cestách bádateľa, antropológa a spisovateľa Knud Rasmussena potom bude prednášať diplomat a prekladateľ Zdeněk Lyčka.

Festival začína už dnes večer a v priebehu dvoch týždňov sa tak môžete tešiť na zaujímavé filmy aj prednášky.

Program

  • 6. 9. 19:00 Film: Kon-Tiki (kino Evald), vstupné 110 Kč
  • 7. 9. 19:00 Film: Ledové srdce (kino Evald), vstupné 110 Kč
  • 8. 9. 18:00 Přednáška: Arktické výpravy Knuda Rasmussena (České centrum Praha)
  • 13. 9. 19:00 Film: Nula stupňů Kelvina (kino Evald), vstupné 110 Kč
  • 14. 9. 18:00 Na severní točnu – čítanie z denníkov F. Nansena (Městská knihovna v Praze, klubovna), vstupné 40 Kč
  • 15. 9. 19:30 Film: Červený stan (kino Ponrepo), vstupné 80 Kč

Viac informácií nájdete na stránke skandinavskydum.cz. A ak to máte, rovnako ako ja, do Prahy ďaleko, festival môžeme očakávať aj v Brne.

VýpravySeveřanů

Poznámka

Štvrté dovolenkové čítanie

Ctvrte dovolenkove citanie I

Štvrté tipy na čítanie! Tentokrát to bude krátke, pretože som čítala celkom málo. Veľmi málo a to nie len na dovolenke, ale aj po nej. Nebolo kedy. Do Španielska som išla pracovať a tak nebol čas cez deň chodiť na výlety a po večeroch čítať knihy. Naopak, od práce sme utekali do bazéna, keď opadli najväčšie horúčavy, skákali sme v ústrety vlnám v mori a nejeden večer sme zašli do mesta. Našťastie čas na letisku a v lietadle je nekonečný, takže to neostalo bez neprečítanej knihy.

Okrem Kindle som si zobrala dve hrubšie knihy. V nakladateľstvo Host prebiehal minulý mesiac knižný battle a keďže som chcela súťažiť poctivo, neostávalo mi než len obe knihy prečítať a až potom sa rozhodnúť, čí fandím epickej fantasy s prvkami rímskej ríše Jiskra v popelu alebo fantasy inšpirovanej severskou mytológiou Ódinovo dítě. A tretiu knihu som nakoniec vybrala tiež z HOSTu.

Ctvrte dovolenkove citanie VI

Sabaa Tahirová – Jiskra v popelu

Toto bolo výborné. Skvelý svet, hoci mi príde, že autorka sa inšpirovala vo všetkých možných príbehoch a knihách, ale dohromady poskladala svojskú fantasy. Krutú a bezcitnú, niekedy až priveľa. Výborná kombinácia napätia, dejových zvratov, odvahy, odhodlania a samozrejme lásky. Výborne napísané postavy. To sa vie, že na pokračovanie sa teším.

Obdivujem Laiu, ktorá sa nehrala na hrdinku, vedela, že na to nemá, no jej už neostalo nič, iba brat, pre ktorého zatla zuby a bojovala. Bojovala tajne, robila chyby, učila sa, popálila sa, no aj keď jej všetci hovorili, vzdaj to, ona išla ďalej. Zbitá, zničená, unavená a bez nádeje. Ale išla.

Obdivovala som Eliasa, ktorý si mohol užívať všetky výhody ako najlepší bojovník, syn z váženej rodiny, obklopený vernými priateľmi. Ale jeho srdce maska nedostala. Videl, že tento systém nefunguje správne, a hoci musel nejedenkrát zatnúť päste a privrieť oči, podvedome sa tomu bránil.

V knižnom battle som nakoniec hlasovala práve za Jiskru v popelu.

Ctvrte dovolenkove citanie III

Siri Pettersenová – Ódinovo dítě

Kým Jiskra v popelu ma chytila od začiatku, Ódinovo dítě som mala dokonca chuť odložiť. Keď totiž prečítate sto strán z knihy a vlastne sa stále nič poriadne nedeje, najmä keď ide o krimi, fantasy alebo čokoľvek, čo by malo byť napínavé, hovorím si, či tá kniha naozaj stojí za môj čas. Obzvlášť, keď má 560 strán.

No a stále som to nedala. Za mesiac som prečítala tretinu a ešte minimálne mesiac potrvá, než dostanem na koniec. Už na začiatku som tušila, že nebudem patriť do #tymodin, pretože Jiskra je skrátka lepšia. Tak strašne dlho mi trvalo sa do knihy začítať, všetky tie vymyslené názvy miest a postáv mi vadili, nepasovali a dlho som si na ne zvykala. A myslím, že som si doteraz nezvykla.

Ale dávam jej šancu, prakticky každý deň, aspoň jednou kapitolou. Nemôže to byť predsa zlé, keď si získala toľko fanúšikov. Spolieham na nejaký epický záver. Pretože aj tých málo zvratov, čo sa stalo, mi neprišlo ničím pútavých. Mrzí ma, že som si nenašla cestu ani k postavám. Je mi jedno, že Hirke chýba chvost a nevie primknúť, nech už to znamená čokoľvek. Rime mi príde občas zbytočný a ostatní sú rýchlo zabudnuteľný. No skrátka to prostredie na mňa nepôsobí veľmi presvedčivo. Ale verím, že ten wow okamih sa ešte objaví.

Ctvrte dovolenkove citanie V

Wolf Haas – Brennerová

„Svérázný detektiv Simon Brenner v nejvtipnějším detektivním románu posledních let.“ Nie som si týmto opisom z anotácie úplne istá. Simon je síce svojrázny, ale stretla som sa aj so zaujímavejšími postavami. Detektív síce býval, no teraz je prakticky na dôchodku. Kniha síce vtipná je, ale to spočíva väčšinou v jazyku, akým je písaná, než v situáciach, do ktorých sa dostal. A detektívka to rozhodne nie je.

Aby som Brennerovej nekrivdila. Tá kniha nie je zlá. Lenže ani dobrá. Predstavte si, že si zájdete niekam na pivko či Kofolu, každému čo mu chutí, a sadnete si k miestnemu štamgastovi. Takému, že ten už ani neobjednáva, tomu nosia automaticky. A on vám začne rozprávať o svojom kámošovi Simonovi, jeho peripetiách s bývalou ženou, nejakou Ruskou, ktorá ho prosí o pomoc s hľadaním jej sestry, o dvoch potetovaný chlapíkoch, ktorých Simon navštívi a o dve hodiny na to, im niekto usekne ruky, o stretnutiach s cudzineckou políciou, mafiánoch a tak. A hovorí to s tým svojim prostým, hovorým jazykom.

A síce iba 232 strán, ale ku koncu si začnete hovoriť, či už to autor trošku neprehnal. A prečo naznačil, že by to snáď i malo mať pokračovanie? No skrátka, tak rýchlo, ako knihu prečítate, tak i na ňu zabudnete.

Ctvrte dovolenkove citanie VII

Predchádzajúce tipy

Ctvrte dovolenkove citanie II_fix

Poznámka

Tretie dovolenkové čítanie

Tretie dovolenkove citanie I

V tretích knižných tipoch na letné čítanie nejdem nikam ďaleko. Keď je úplne voľný víkend priam sviatkom, taký, kedy ste u seba doma a viac menej ani nemusíte pracovať, tak je to taká malá letná dovolenka. Pôvodne sme síce chceli ísť na Slovensko, ale v istom momente sme si povedali, že ostať doma v Brne a iba si zájsť na piknik na priehradu nie je vlastne vôbec zlý nápad.

A tak aj na knižky došlo. Dočítať rozčítané príbehy, objaviť nové. A ráno, než som sa po dvoch hodinách dostala z postele, aj tá krátka z nočného stolíka bola zrazu prečítaná. A večer tá druhá. Za posledných pár dní som (do)čítala päť kníh. Mám teraz čítacie obdobie. Po práci žiadne povinnosti, divadlo, stretnutia… lebo herci i ľudia majú prázdniny, Brno je vyľudnené, MHD mi do práce začala jazdiť inak a čochvíľa je niekto niekde inde. Však ani mi sa doma dlho nezdržíme, letenky sú už booknuté.

Takže čítam veľa a všade, páči sa mi, ako ubúda neprečítaných kníh v knižnici. Myslím, že s tým budem ešte nejakú dobu pokračovať, aby som potom mohla suverénne nakráčať do kníhkupectva a odniesť si ďalšie novinky s pocitom, že si to zaslúžim, že veď predsa tie knihy aj čítam.

Tretie dovolenkove citanie II

Anthony Dierr – Zeď vzpomínek

Od poviedok som očakávala tému podobnú ako predchádzajúci autorov román Jsou světla, která nevidíme. Vôbec som nevedela, že poviedky sú úplne iné a naviac vyšli o pár rokov skôr. Jednotlivé príbehy boli odlišné a každý o niečom inom. V ničom sa na seba neponášali, snáď len v autorovom talente zachytiť a opísať pomerne všedné okamihy. Niektoré boli slabšie, niektoré výborné.

Prvá poviedka s rovnomenným názvom a s ľahkým sci-fi námetom ma zaujala, takže prvý dojem bol celkom dobrý. Lenže nasledovala druhá, Milujte se a množte se, témou síce silná no napísaná príliš obyčajne. A tretia, ktorá mi ani v pamäti dlho neutkvela. Už som sa bála, že budem sklamaná. Potom prišla Vesnice 113 o budúcej priehrade, kvôli ktorej sa stovky obyvateľov musia proti svojej vôli odsťahovať. A ja som sa na konci pristihla, ako by sa mi páčila samostatná kniha na túto tému.

Řeka Nemunas bola krásne smutno poetická, príjemne sa čítala, ale opäť mi prišla skôr obyčajná. Celé to ale napravil Život po životě. Doerr vie úžasne opísať vojnu z pohľadu bežných ľudí. Pre mňa najlepšia poviedka. A veľmi sa mi páčila aj posledná poviedka, tá s názvom Hlubina.

Tretie dovolenkove citanie III fix

Marcus Sedgwick – Já nejsem neviditelná

Asi som úplne zabudla o čom bola anotácia alebo som sa nechala nalákať nejakou recenziou. No skrátka som si myslela, že Já nejsem neviditelná je napínavá dráma o slepom dievčati, ktoré všetkým dokáže, že aj napriek handicapu dokáže prežiť skvelý život. A ono to svojim spôsobom aj tak je, lenže je tam priveľa náhod a to ma nebavilo.

Prekvapujúco sa ale kniha číta sama, takže mi to ani netrvalo nijak dlho. A hlavnú hrdinku som aspoň spočiatku obdivovala, že sadla s malým bráškom a plyšovým krkavcom Stanom do lietadla, odletela na druhý kontinent a rozhodla sa nájsť svojho otca. Lenže to bolo celé o náhodách, takže ich tam bolo viac ako mi bolo milé. A ku koncu som už len krútila hlavou a hovorila si, že toto viac ako tri hviezdičky nedostane. Ani nedostalo. Ale ako čítanie na odpočinok k vode môže byť.

Tretie dovolenkove citanie IV

Minna Lindgrenová – Babičky: Mrtvý kuchař

Veď ja som úplne zabudla, že mám rozčítanú fínsku humornú detektívku. Ale môžu za to ostatné knihy, ktorým sa podarilo ju nejako schovať. A ako mi z nich ubúdalo, tak som sa dopracovala aj k tejto, pol roka rozčítanej knihe.

Babičky s podtitulom Mrtvý kuchař je kniha na pomedzí detektívky, humoru a sociálnej drámy. Tri kamarátky, dôchodkyne Siiri, Irma a Anna-Liisa, nemajú v domove dôchodcov Podzimní háj veľa zaujímavých činností a tak sa s vervou a v rámci svojich možností pustia do odhaľovania podozrivých činností. Jeden by nečakal, čo všetko sa tam môže diať.

Veľmi ma bavil pohľad z ich dôchodcovskej strany. Na to, ako vidia bežné dni, snahu doktorov im predĺžiť život ďalšími liekmi,  často proti ich vlastnej vôli, nezáujem rodiny i zachádzanie od okolia. Bavilo ma, ako aj napriek situácii a častým návštevám pohrebov nestrácali na úsmeve. A bavila ma mnemotechnická pomôcka Siiri Kettunenovej na zapamätanie PIN kódu: „druhé číslo je třetí mocninou prvního, třetí je jejich rozdíl dělený třema a čtvrté je součet prvních dvou minus třetí.“ Uznajte, že keď si niekto dokáže zapamätať štyri čísla takto, tak i napriek pomalšiemu pohybu a častej únave, má hlavu v poriadku.

Pomalé tempo a dej možno zbytočne natiahnutý na 300 husto popísaných stranách, ale i tak kniha stojí za pozornosť. Naviac sa dozviete o architektúre v Helsinkách.

Tretie dovolenkove citanie V

Lena Anderssonová – Svévole

Romantický príbeh tak trochu inak. Žiadna jednoduchá vec, vzťahy sú predsa komplikované. Najmä tie, kde o vzťah stojí iba jedna strana.

Tridsiatnička Ester Nilssonová, poetka a esejistka, ktorá bola o sebe presvedčená že je rozumná. Vedie intelektuálne debaty, nemá problém argumentovať, pohybuje sa v umeleckej sfére. Dokonca žije v rozumnom dospelom vzťahu. Jedného dňa ale dostane ponuku na prednášku o umelcovi Hugovi Raskovi. Už počas prípravy začína pociťovať prvé city. Po osobnom stretnutí sa obdiv a uznanie ešte viac prehĺbi, a po naviazaní milostného vzťahu sa Esterino správanie zmení úplne. Čitateľ tak má možnosť vidieť, čo sa deje v hlave zamilovanej a zároveň odmietanej ženy, ktorá si akékoľvek gesto dokáže vysvetliť v svoj prospech, dni a týždne sa dokáže týrať a maximálne sa odovzdať takmer nulovej nádeji, že Hugo po nej naozaj túži.

Kniha je písana veľmi inteligentne, aby tak podčiarkla osobu hlavnej hrdinky. Čo z nej na jednej strane robí výnimočný romantický príbeh, iný ako všetky tie lovestory so šťastným koncom, na druhej strane to úplne najpohodovejšie čítanie nebolo. V knižke je však veľmi veľa trefným poznámok o vzťahoch a kľudne by z nej mohli citovať ženské časopisy i psychológovia. Hoci ma ku koncu prestávala baviť, stále ma niečo nútilo čítať ďalej, až do poslednej stránky.

Tretie dovolenkove citanie VI

Selma Lonning Aaro – Už budu!

Decentne sprostý názov vystihuje celú tému krátke nórskej novely. Hlavná hrdinka má problém. Problém o ktorom sa nehovorí, pretože predsa každý to robí a každý si to užíva a takže TO každý má. TO a nie problém. Lenže Julia orgazmus nikdy nezažila a rozhodla sa s tým niečo spraviť. Už budu! je otvorený a provokatívny príbeh o žene. O jej minulosti, vzťahoch, chlapoch, rodine a osobnom probléme s pestúnkou detí.

Týždeň v spálni hlavnej hrdinky, kde sa rozhodla s pomocou Mr. Rabbita dosiahnuť to, čo nikdy nezažila a zároveň celý život v spomienkach hlavnej hrdinky, ktorá cestovala, milovala, nemilovala a nakoniec sa usadila. Má muža, deti a ukrajinskú au-pairku. Svoju situáciu komentuje s nadhľadom, jemným humorom a prekvapivou úprimnosťou. Ku koncu síce strácal dobre rozbehnuté tempo, ale vzhľadom na relatívne nízke hodnotenia ma aj tak celkom bavil.

Tretie dovolenkove citanie VII

Predchádzajúce tipy