Poznámka

„Není to už trochu moc, Terezo? Není!“

Autor: Tereza Salte
Názov: Šlehačková oblaka
Rok vydania: 2017
Vydavateľ: Motto
Počet strán: 272

. . .

Ak ste posledné dni otvorili instagram, na knihu Šlehačková oblaka ste museli naraziť. Ani netreba sledovať knižných blogerov. Anotácia začína slovami: Deníkovými zápisky na svém blogu TerezaInOslo motivuje tisíce lidí, aby přestali snít a začali si své sny plnit. Tady a teď!

Je kniha inšpiratívna? Nie. Motivuje vás k niečomu? Nie.
Ale!
Ale to vôbec nevadí, je lepšie ku knihe nepristupovať ako k návodu na šťastie. Každý si musíme nájsť tie svoje. Sny, plány i cestu. A nehľadajte v nej ani motiváciu, Tereza so svojimi krásnymi predstavami síce nejedenkrát narazila a úprimne ich priznáva, lenže stále mala za sebou podporu rodiny, priateľov a Johna Erika.
Šlehačková oblaka sú len a len pohodové zápisky jednej zasnenej holky z Prahy. Ktorá mala možno až príliš veľké ciele, ale nebála sa za nimi ísť. A potom o nich písať, či už boli veselé, alebo zrovna nevyšli.
Tak ich berte a bude vás čítanie baviť.

Miluju procházky budoucností. Miluju plánovat a snít o tom, jak by to všechno mohlo být.A myslím, že právě snění je obrovskou součástí cesty k cíli.

Tereza vie do detailov sledovať svoje okolie a farbisto o ňom písať. Rozprávanie občas pretne nejakým zamyslením pre druhých, ktoré by tam vlastne ani nemuselo byť.

Je to cukrové? Áno, je. Dokonca predtým aj varuje, na strane 86. Ale je to milo cukrové.

Najviac ma bavil začiatok, prvé mesiace v Nórsku, ako sa oťukala v novom prostredí, zamilovala do Nórska a následne zložila ružové okuliare. Hneď potom pobyt v Afrike. Iba koniec na mňa pôsobil trošku narýchlo. Možno mi tam chýbalo niečo viac zo života v Prahe.

Šlehačková oblaka sú zvláštne roztomilé. Neskutočne ma bavili, prečítala som ich za 4 dni, čo ma samu prekvapilo, predsa len je Adamko aktuálne o niečo náročnejší. Chvála krátkym kapitolám, išli pekne od ruky. Priznávam, mala som trochu obavy, denník jednej blogerky mohol dopadnúť všelijako. Ale dopadol nad očakávania dobre. Moje očakávania.

Blog terezainoslo.com poznám dlho, čítať som ho začala pred štyrmi rokmi. Vtedy ešte nebola 2x blogerkou roka a nemala tak rozprávkovo dokonalé fotografie. Do knihy vybrala najdôležitejšie životné chvíle, najlepšie blogové príspevky týchto období, niektoré vety dostali novú formu, pridala veľa nového textu. Občas sa spomienkami vracia do detstva, občas v čase preskakuje. Začína odletom do Osla v roku 2011, končí s presťahovaním sa do Prahy pred dvoma rokmi.

Ja fantazírovaní a snění miluju. A přišla jsem na jednu věc. Že mi to snění jde mnohem snadněji, když se cítim šťastná a spokojená. Asi tím získávám jakousi odvahu. Odvahu přát si a malovat sny rozdováděné duhovými vodovkami v té svoji hlavě.

Som presvedčená, že Šlehačková oblaka budú jedným z tohtoročných vianočných bestsellerov. A to je dobre. Už vidím všetky tie čitateľky (viac zaujme ženy, než chlapov), ako sa po rozbalení darčekov usadia kamsi do kúta a začítajú sa. S vlnenou dekou a horkým kakaom samozrejme. A keď pôjdu spať, v hlave im budú naskakovať ich vlastné sny. A možno, keďže sa blíži nový rok, budú novoročné predsavzatia o niečo odvážnejšie.

Ak ste príliš veľký cynik, knihu obíďte a porozhliadnite sa radšej po novej detektívke. No ak máte radi príjemné nenáročné čítanie, blogy, zaujímajú vás príbehy druhých, chcete nahliadnuť, ako žijú spokojní ľudia, myslíte si, že potrebujete nejaký životný impulz, sťahujete sa do zahraničia a potrebujete počuť, že to zvládnete… Šlehačková oblaka vás milo prekvapia.

4/5

Za poskytnutie knihy k recenzii ďakujem vydavateľstvu Albatros Media.

Poznámka

Autizmus & sušienky

Autor: Martin Selner
Názov: Autismus & Chardonnay
Rok vydania: 2017
Vydavateľ: Paseka, Pasparta
Počet strán: 120

. . .

Autizmus. Vďaka Rain Manovi ho má veľa ľudí zafixovaný ako postihnutie s niečim geniálnym. Vďaka mnohým beletristickým knihám vieme, že to až tak super nie je. Aké je mať autizmus, vám povie Naoki Higashida v A proto skáču. Aké je to starať sa o autistické deti zistíte v Autismus & Chardonnay.

Autismus už nevnímám – žiju ho. Nic jiného vám totiž časem nezbyde, jinak byste se zbláznili. Přestáváte dětem říkat, co mají dělat. Začnete věci dělat tak, jak byste si přáli, aby je dělaly ony. Snažíte se býž pro ně vzorem.

Martin Selner pracuje už štyri roky v stacionári zameranom na ľudí s poruchou autistického spektra. Svoje skúsenosti začal písať na blog Autismus & Chardonnay. Krátke vtipné postrehy nájdete aj na jeho FB stránke. Nedávno vyšli knižne. 120 strán myšlienok skrytých vo vtipných a krátkych textoch. Na rovinu hovorím, že počas čítania som sa stále zamýšľala. Sama nad sebou, nad okolím, nad spoločnosťou, nad predsudkami. Nejedenkrát som si v duchu povedala Wow!, nejedenkrát som to povedala aj nahlas. A celý čas som sa usmievala.

Neexistuje lepší či horší generace dětí. Existuje jen lepší nebo horší generace dospělých. Mé děti jsou docela dobrou zkouškou, jaká generace vlastně jsem.

Neviem, o čo presne autorovi išlo. Vypísať sa zo svojej nie zrovna jednoduchej práce? Ukázať ľuďom, že autistov sa nemusia báť? Upozorniť na niektoré problémy? Zakričať, že aj autista je človek, ktorý má právo ísť do kina, na bazén alebo jazdiť v MHD? Neviem, ale v tej knihe je všetko. Od každého niečo. A v tom správnom pomere.

Nutit zdravé děti, aby si hrály s těmi mými, je hovadina. Je ale strašně důležité, aby si o tom rozhodly samy.

A kľudne si k čítaniu zoberte pastelky, zaujímavých viet, ktoré majú čo povedať a budete chcieť si ich zaškrtnúť, je tam viac. Ťažko povedať, či je to dobré, ale skôr smutné a o niečom o nás to vypovedá.

Občas se ukáže, že nejtěžší diagnóza není autismus, ale výchova. Jak se k nim rodiče chovají, je pro ně někdy jěšte větší společenský hendikep než bláznivé stereotypy, problémy s komunikací nebo mentální retardace.

Najfascinujúcejší je ale nenásilný humor, ktorým všetky situácie popisuje. Hneď vám autizmus príde bližší. A jeho nositelia normálnejší. Koniec koncov, stále sú to ľudia. A čo je vlastne normálne?

S radosťou dávam knihe nálepku must read a s radosťou ju budem odporúčať. Všetkým. Bez rozdielu. Neverím, že sa vám nebude páčiť.

6/5

Poznámka

Čítam aj na materskej I

Myslela som si, že nejakú dobu potrvá, než sa dostanem ku knihám, no ukázalo sa, že kojenie zaberá toľko hodín, až by bola škoda to nevyužiť. S bábätkom v tak tesnom objatí sa totiž veľa vecí robiť nedá. Môžem naňho pozerať, čo robím stále dosť dlho, lebo je to pohľad nádherný. Môžem sa najesť, čo vyžadovalo trošku praxe, ale už to zvládam. No časovo je to záležitosť na pár minút. Môžem prejsť v mobile všetky sociálne siete, čo ma prestalo baviť pomerne rýchlo, pretože za dve hodiny sa tam toho až tak veľa neudeje.

A tak čítam. Čítam dokonca tak moc, že ako darček za pôrod mi manžel objednal nový Kindle. Biely. Dúfam, že príde čo najskôr, súčasný Paperwhite je už trošku pomalší. A možno by ho stačilo iba preinštalovať, ale nový sa u mňa nestratí, aspoň môžem mať jeden v detskej na denné kojenie a druhý v spálni na nočné. Praktické.

Za prvý týždeň doma som prečítala štyri knihy a dve rozčítala. Dnes spomínam tri e-knihy, ale odporúčam aj poviedky Moudré z nebe od Richarda Skoleka.

Emma Hooper – Etta a Otto a Russell a James

83 rokov nie je dôvodom sedieť doma. Etta sa v tomto veku rozhodne, že chce vidieť oceán. Zobudí sa skôr, zoberie pár vecí, pušku a pevné topánky a vydá sa na viac ako 3 000 kilometrov dlhú cestu. Jej manžel Otto zatiaľ trpezlivo čaká doma. Varí, tvorí a spomína. Spomína aj Etta, aj ich sused Russell.

Etta a Otto a Russell a James je milý, jemne lyrický a pohodový román o ceste, rodine, spomienkach a minulosti. Má správnu feel-good atmosféru, číta sa príjemne, postavy sú sympatické, prostredie Kanady očarujúce. Bola náhoda, že som v noci otvorila práve túto e-knihu, ale po prvej kapitole som vedela, že toto bude príjemná cesta. Dočítané na druhý deň, ale dobrý pocit z nej mám doteraz.

4/5

Bianca Bellová – Jezero

Wow. Ani neviem, čo som od Jezera očakávala, ale rozhodne nie to, čo sa mi dostalo. Surové, nie veselé, no svojim spôsobom podmanivé čítanie. Nevedela som sa od nej odtrhnúť.

Jezero mapuje životný príbeh chlapca Namiho. Od jeho detstva a prvých spomienok až po rannú dospelosť. Je to zároveň príbehom o úpadku života v okolí jazera. O jeho obyvateľoch, nešťastných osudoch i zničených životoch. Nádej v nedohľadne, okolie spustošené. Púšť požiera stále väčšie plochy, jazero sa stráca, už dávno nie je životodarným prostredím.

Bianca Bellová si ma už získala knihami Celý den se nic nestane a Mrtvý muž, ale Jezero, to je niekde úplne inde. Vyššie. Potvrdila mi to, čím som si už dávno istá, a to že český autori majú čo povedať a vedia to povedať dobre. Jezero nie je pre každého, ale keď sa odhodláte, pohltí vás. Za zmienku stojí, že je Knihou roka v tomto ročníku cien Magnesia Litera.

5/5

Sára Vybíralová – Spoušť

Som trochu zmätená. Spoušť vydalo nakladateľstvo Host, ktorých knihy milujem. Spoušť je kniha českej autorky a s tými mám samé pozitívne skúsenosti. A aj napriek tomu je Spoušť kniha, ktorá ma vôbec neoslovila. A nebavila. Dokonca aj na to, ako bola krátka, tak som sa musela premáhať, ale chcela som ju mať čo najskôr za sebou, aby som sa mohla pustiť do ďalšej knihy.

Na druhej strane musím pochváliť jazyk. Páčilo sa mi, ako autorka skladala vety, aké slová vyberala, opisy, ako sa pohrala s jazykom. To ma zaujalo. Ale príbehy samé o sebe už menej. Niektoré trošičku viac, niektoré trošičku menej, vo výsledku sa ale žiadne nadšenie nekonalo.

3/5

Poznámka

České smoothie

Autor: Kateřina Kuranova
Názov: České smoothie
Rok vydania: 2016
Vydavateľ: Esence
Počet strán: 160

. . .

Už si ani nespomínam, ako sme prešli na smoothie. Odšťavňovač sme dostali pred dvoma rokmi ako svadobný dar, no ten je skvelý len na veľmi šťavnaté a vodnaté ovocie. Pomaranče, ananás, melón… Lenže so zeleninou si moc neporadí, drobné lesné ovocie je doň škoda. Tak sme začali zapájať Kenwood robota, ktorý má nadstavec na mixér. Dovtedy si poradil so všetkým, takže nejakého ovocia a zeleniny by sa nemal báť.

Naše prvé smoothie boli metódou pokus-omyl. Čo sme mali doma, to sme do mixéru hodili a niečo z toho vzniklo. Napodiv nám všetky kombinácie chutili, lenže tak nejak sme tušili, že smoothie je viac ako iba ovocie a sem-tam nejaká zelenina. Čo rôzne oriešky a semiačka? Med, datle, agáve sirup, kokos, škorica? Čo okrem baby špenátu a mrkvy sa k sebe hodí? Uhorka, ružičkový kel, šalát, avokádo?

No skrátka chcelo to konečne knihu od niekoho, kto smoothie rozumie viac ako my, má overené kombinácie a naviac používa najmä lokálne suroviny. Ananás a mango sú síce fajn, lenže tam nie je moc čo skaziť. My sme potrebovali vidieť, ako kompletne zúžitkovať farmársku debničku, ktorú si sem-tam objednáme.

Výber padol na České smoothie od blogery Kateřiny Kuranovej (Smooth cooking). Páči sa mi rozdelenie na ročné obdobia, takže suroviny sú najmä z plodov, ktoré sa viac vyskytujú v danom období. Na konci je ale i kapitola Za hranicemi, kde to vonia po exotickom ovocí.

Všetky recepty sú krásne nafotené, za čo môže šikovná Petra Novotná (Food style). Nečakajte žiadne záludnosti ani zložité kombinácie. České smoothie je aj pre najväčších amatérov. Stačí mať doma mixér a suroviny. Autorka na začiatku knihy prezradí nie len niečo málo o sebe, ale i pár tipov, ktoré vám celý proces prípravy dokonalého smoothie uľahčia.

Kniha má 160 strán, receptov je okolo sedemdesiat. U každého je ešte poznámka, takže výsledok ide pri ďalšom pokuse pozmeniť. No hlavne vám nič nebráni s nimi ďalej experimentovať a v knihe sa iba inšpirovať. Autorka sama pri smoothie s názvom Z letní zahrádky píše: „Nebojte se experimentovať a zkoušet i další ovoce, které máte na zahradě.“

Postupne doma skúšame jednotlivé recepty, príjemne ma prekvapilo napríklad Vianočné smoothie so škoricou a kakaom. Nikdy by ma nenapadlo dať kakao do smoothie, ale výsledok je skvelý. Páčia sa mi aj jednoduché kombinácie zo štyroch surovín. Najviac sa ale teším na jar/leto, kedy budú záhradky i farmárske trhy plné sladkého ovocia, to sa ešte len bude kombinovať. Už teraz sa neviem dočkať smoothie zmrzliny.

Kuchárka České smoothie je skvelá pre smoothie začiatočníkov a tých, čo tápajú v kombináciách. Je to perfektný odrazový mostík a úvod do smoothie sveta. Je prehľadná a z českého prostredia, takže suroviny nebudú problém. No skrátka je to kuchárka, ktorá u nás získala čestné miesto a v poličke sa dlho neohreje, stále do nej nazeráme.

4,5/5

Poznámka

Aristokratka po tretie

aristokratka-na-koni

Autor: Evžen Boček
Názov: Aristokratka na koni
Rok vydania: 2016
Vydavateľ: Druhé město – Martin Reiner
Počet strán: 172

. . .

Pred dvoma rokmi som čítala vtedy už ospevované knihy Poslední aristokratka a Aristokratka ve varu. Obe ma nadchli, bavili a prečítala som ich prirýchlo. Keď pred pár dňami, na Veľký knižný štvrtok, vyšiel dlho očakávaný tretí diel, bolo jasné, pre akú knihu si pôjdem.

Niekoľkoročné čakanie na pokračovanie novinke vlastne len prospelo. Hoci boli úvodné knižky skvelé, predsa len je to stále ten istý štýl, humor, postavy. Obávam sa, že čítať Aristokratku na koni pred tými dvoma rokmi, už by ma tak nebavila. Teraz som si ale čítanie vychutnala a celý čas sa usmieval.

Avšak oproti prvému dielu to už nie je tak ohromné. Nahlas som sa zasmiala iba párkrát a veľa vecí som akosi očakávala. Neprekvapilo ma správanie svojráznych postáv zámku Kostka ani ústredná zápletka. Nič to ale nemení na tom, že ak bude aj štvrté pokračovanie, rada si ho prečítam. Kľudne si pár rokov počkám.

Témou Aristokratky na koni je predčasná smrť mladučkej Marie III. Po vzore svojich predchodkýň by mala umrieť mladá a keďže sa blíži ten správny vek, prečo z toho nespraviť turistickú atrakciu? Už sa vidia na titulke bulvárneho časopisu a rátajú príjmy od senzáciechtivých návštevníkov. Lenže to by nemohlo dopadnúť všetko inak. A vlastne to  pre obyvateľov zámku môže dopadnúť ešte horšie. Najmä ak sa nezaplatia hromadiace sa účty.

Rozsahovo je novinka medzi prvými dvoma knihami, čo je tak akurát na jeden večer. Pre zábudlivcov alebo odvážlivcov, ktorý sa púšťajú hneď do posledného dielu, je na konci malý slovníček, ktorý oživí miesta a postavy. Ale všetko dáva zmysel aj bez neho. Časovo sa odohráva v lete roku 1997.

Aristokratka na koni má drobné chybičky, ale stále je to úsmevné a milé čítanie o živote na zámku. Čítanie na jeden večer, ku ktorému sa pravdepodobne už nikdy nevrátite, na druhej strane vám knižka v domácej knižnici spraví radosť.

A na záver tu mám jednu pozvánku pre Brno a okolie. Najbližší štvrtok sa v Knižnici Jiřího Mahena stretnú viacerí autori posledného Veľkého knižného štvrtka. Nielenže o knihách pohovoria, ale rovno vám ich podpíšu. O 17:00 na Kobližnej 4 a Evžen Boček nebude chýbať.

4/5

Poznámka

Víkend s Radkou Třeštíkovou

Vikend s Radkou Trestikovou

Minulý víkend sme strávili na chate v lese, kúsok od Brna, takže kniha nesmela chýbať. Alebo rovno dve. Vybrala som si druhú a tretiu knižku Radky Třeštíkovej, pretože jej prvotina Dobře mi tak ma nedávno veľmi bavila. Nemohla som si vybrať lepšie. Oba romány ma neskutočne pohltili a tak pútavé čítanie, od ktorého som sa nechcela odtrhnúť, som popravde ani nečakala. Po prvej knihe som mala ako-takú predstavu o tom, ako Radka píše, no aj napriek tomu ma znova dostala.

Babovky a To prsi more I

Hoci majú obe knihy rozdielnu tému, isté spoločné znaky si nešlo nevšimnúť. Je to najmä spôsob, akým Radka rozpráva svoje príbehy. To, ako napínavo strieda postavy i časové obdobie. To, ako vysloveným vetám predchádzajú nevyslovené myšlienky. To, ako realistické postavy v jej knihách vystupujú. A v neposlednom rade to, že sa púšťa do náročnejších tém.

Veľkú úlohu v oboch príbehoch zohrávajú vzťahy. Tie rodinné, milenecké, súrodenecké i na pracovisku. S nimi to autorka naozaj vie.

Babovky a To prsi more II

Relatívne ešte novinka, dvanásť poviedok pod názvom Bábovky, stále dominuje na prvých priečkach predajností kníh. Určite za to môže meno, aké si Radka už vybudovala a lákavá obálka. Vyššie očakávania vďaka reklame a kladným recenziám sú napokon prekonané, sklamanie neprišlo. Bábovky sú úžasne prekombinovaný a miestami až prehnaný prepletenec príbehov žien. Ale to bolo na tom to najlepšie.

Asi ako nejedna čitateľka, aj ja som sa po čase trošku strácala. Tých postáv bolo naozaj veľa a rovnako tak okolností, za akých sa poznali. Ale nemala som po ruke papier a pero, takže som sa plne sústredila na dej a snažila si zapamätať kto, s kým, ako a prečo. Kto pozná koho, s kým sa ich osudy pretli, ako sa to stalo, prečo je to dôležité.

Najviac ma bavilo, že na jednu situáciu existuje viac pohľadom. Že udalosti nie sú iba také, aké ich vidí jedna postava, ale z pohľadu tej druhej vyznievajú inak. Odkrývajú sa úplne nové skutočnosti, niektoré tajomstvá a ako to už býva, stránka za stránkou dáva dohromady kompletný obraz. Ale vedela by som si predstaviť niektoré príbehy rozvinúť ešte viac. Tých tristodvadsať strán ubehlo rýchlo a koniec prišiel nečakane… a možno až skoro.

Babovky a To prsi more III

To prší moře sa mi čítalo dlhšie a ťažšie. Už to nebolo iba oddychové čítanie do húpacej siete. V prvom rade to bol komplexný príbeh o Hanke, ktorá stratila svojich najbližších skôr, ako skutočne dospela. Prvá kapitola začína tým, ako Radim, Hankin otec, spácha samovraždu. Jeho posledný deň, rozhodnutie, rozlúčka. A potom smršť nešťastných príhod, ktoré Hanku poznačia na celý život.

A taktiež Ilonu, Věru a Aleša. Ale Hanku najviac. Od otcovej smrti Hanka netancuje, jej vzťah s matkou je stále komplikovanejší, zamiluje sa do Aleša, ktorý mal byť jej brat. Vzdor, piercing, odchod k nevlastnej matke. A keď tragicky zahynie aj jej vlastná mama, zdá sa, že Hanka už nenájde cestu späť do normálneho života.

Aj tu autorka zvolila postupné odhaľovanie pravdy. Postáv už nebolo toľko, no opäť striedala ich pohľady. Najväčší priestor dostala Hanka, ale práve vďaka ostatným postavám sa dozvedáme celú pravdu. Veľmi ma zaujal aj príbeh Zori, Hankinej babičky, ktorá sa o ňu chvíľu starala.

Je zaujímavé si uvedomiť, že nie len my sa trápime, ale aj ostatní, hoci na prvý pohľad obyčajný ľudia s obyčajným životom, majú tajomstvo, ktoré ich bolí a o ktorom nerozprávajú nahlas.

Babovky a To prsi more IV

Obe knižky zaujmú skôr ženské čitateľky. Ale v žiadnom prípade nejde o jednoduché romány o láske. Naopak, komplikované vzťahy sú podané prekvapivo zaujímavo, najmä v prípade To prší moře sa dotýka pomerne vážnej témy, ako nás udalosti v detstve poznačujú na celý život, aké ťažké je pre dieťa vyrovnať sa so smrťou rodičov.

V oboch prípadoch som hodnotila 5/5 a keď Radka Třeštíková príde s ďalšou knihou, nad jej kúpou nebudem vôbec váhať. Vlastne sa už teraz teším na to, čo si na náš vymyslí. Odhadujem, že to nebude nič veselé, no aj tak to prečítam jedným dychom.

Poznámka

Od afrických románov k detektívke [rozhovor]

Nedávno som dostala ponuku na recenziu novej českej detektívky. Českú literatúru i detektívky mám rada, takže prečo nie? Ponuku som prijala a ako sa mi kniha Lovci lebek páčila, si už môžete na blogu prečítať (klik!). Teraz vám ešte trochu predstavím autorku a vlastne sa o nej dozviem viac aj ja. Pripravili sme spolu krátky rozhovor, tak verím, že vás trochu naláka na jej tvorbu.

Hana Hindrakova foto

foto: Karel Mezihorák

Vaša posledná kniha Lovci lebek je detektívka, ale zistila som si, že predtým ste napísali štyri romány z afrického prostredia. To je celkom veľká zmena.

Ano, to opravdu je, ale zajímalo mě, zda dokáži napsat něco jiného než knihu z afrického prostředí, které dobře znám. Byla to výzva a já jsem ji přijala. Nyní je na čtenářích, aby posoudili, zda se to podařilo. Já doufám, že ano.

Plánujete napísať ešte nejakú krimi knihu alebo raz stačilo?

S další knihou – Smrtící byznys – se vracím zpátky do Afriky, konkrétně do Ugandy. Bude se rovněž jednat o thriller.

Okrem spomínaných afrických kníh a novinke Lovci lebek máte na konte aj tri cestopisy, z Nového Zélandu, Škótska a Južnej Ameriky, precestovali ste ale podstatne viac krajín. Ktorá, okrem Keni samozrejme, vám prirástla k srdcu najviac?

Kromě Keni je mou srdcovou záležitostí také Skotsko, kam se moc ráda vracím. Fascinuje mě místní nádherná krajina. Také se mi moc líbilo v Nepálu a v Portoriku. Pokračuj v čítaní