Poznámka

Štyri krásne detské knihy

Thierry Robberecht – O vlkovi, který vypadl z knížky

Rozprávok, v ktorých vystupuje vlk, nie je málo. A snáď vždy je to postava záporná. Lenže čo ak by sa úlohu tak trochu vymenili? Vlk vypadne z knižky a snaží sa ho dostať obrovský kocúr. Bude to riadna fuška, pretože vlk sa úplne do každej knihy nehodí a tam, kde by zapadol, ho nemusia prijať. Kocúr je tu stále a kníh v knižnici je toľko veľa!

Pre deti od troch rokov, ale mali ste vidieť Adamka, ako sa smial, keď som mu predvádzala zdesené výrazy vlka, keď mu nevyšiel úkryt v ďalšej knihe.

Oksana Bula – Zubr si hledá hnízdo

Túto knižku by som zaradila do kategórie ňuňuňu. Ako vážne, taká rozkošnosť sa len tak nevidí. A príbeh je roztomilo milý. No najmä ilustrácie. Mimochodom, je to dokonalá jesenná kniha. Hrá tými najkrajšími farbami tohto ročného obdobia a je to čas, kedy sa zvieratká začínajú pripravovať na dlhý spánok.

Zubr je trošku veľký, trošku neobratný a tak trochu si myslí, že musí byť krásne spať celú zimu v pohodlnom pelíšku. Ja ho chápem a súhlasím s ním. Lenže uložiť sa k zimnému spánku nie je len tak. To zistí sám. Už len nájsť ten správny pelíšok dá zabrať. A čo potom? Nebudem prezrádzať, aj tak si to prečítate.

Luke Pearson – Hilda a kamenný les

Hildu netreba nijako predstavovať, Paseka vydáva už tretí komiks, tentokrát v ňom ale nie sú príbehy dva, ale iba jeden. Ale i to stačí, dokonca mi príde máličko lepší ako dvojka, naviac tentokrát sa viac zapojí aj Hildina maminka a celkovo je príbeh tak správne severský, bláznivý a čarovný.

Akurát… vážne, takýto koniec? To od autora nebolo vôbec pekné, najmä keď sa zdá, že pokračovanie zatiaľ neexistuje. Ale na konci je Vrátime se zase v roce 2018, tak tomu budem veriť a budúci rok očakávam ďalšie dobrodružstvo s Hildou a jej rozkošnou líštičkou s parôžkami.

Petr Wagner – Dřív, než půjdem spát

Štvorveršové rýmovačky o tom, ako spávajú zvieratká. Asi sa ich naučím naspamäť a budem ich hovoriť Adamkovi. On totiž rýmovačky miluje a ja mu dookola hovorím básničky „Adam v škole nesedel, abecedu nevedel…“ (dokonca som sa naučila druhý odsek o ktorého existencii som predtým ani netušila), „Oli, oli, Janko, kľakni na kolienko…“  a „Zlatá brána otvorená, zlatým kľúčom podoprená…“. Iné nepoznám. No a už by to chcelo niečo nové, kľudne i české, hlavne že sa to dobre zapamätá.

Dřív, než líšče zavře víčka,
zatočí se do klubíčka.
Utahané z běhaní je moc
Pusu na čumáček – dobrou noc!

Je mi jasné, že na pusinku Adamko nezaspí, takže sa tým zabávame cez deň. Ilustrácie sú milé, inak by ma kniha nezaujala, formát taký akurát, básničky poučné. Dúfam, že si ju Adamko raz obľúbi tak, ako ja. Tvoru ilustrátorky Ilony Komárkovej môžete obdivovať aj na fler.cz.

Poznámka

Nočníková knižka

Správne by som o tejto knihe mala písať až o rok – rok a pol. Vtedy, keď Adamkovi kúpime nočník a budeme sa mu snažiť vysvetliť, že na tie krásne látkové plienky je už veľký a je čas sa naučiť niečo nové. Ale knižku sme dostali už teraz, tak to nebudem dlhšie odkladať. Dnes to bude tak trochu o hovienkach.

Malý nočník, malé hovienka, jednoduchá interaktívna knižka pre najmenších. Pre batoľatá, ktoré začínajú s odplienkovaním a rodičia by ich na nočníku rady niečím zaujali, ideálne aj poučili. Obsahuje vkusné ilustrácie, vyťahovacie okienka a čo ma hneď zaujalo, pomerne bohatý slovník. Tým nemyslím dlhé vety, ale samotná potreba i jej výsledok sú vždy opísané inak, takže dieťa sa dozvie rôzne názvy.

Inak je naozaj skromná, nezaťažuje detské hlávky dlhšími informáciami. Stručne, jasne a výstižne, v podobnom duchu ako MiniPÉDIA, o ktorej som už na blogu písala. Vrátane zaoblených rohov a tvrdých strán, čo pri Adamkovom záťažovom testovaní oceňujem najviac.

V hlavnej úlohe sú obľúbené zvieratká, ktoré batoľatá už zvyknú poznať. Psík, mačička, zajačik a koník. Po nich nasleduje starší brat a na záver malý drobec, ktorý sa má na nočník naučiť. Nenásilnou formou sa tak dozvedá, že je to prirodzená vec a na jej vykonávanie máme určené miesto.

Jedinú výtku by snáď mohli mať rodičia dievčat, pretože knižka končí pochvalou smerovanou na syna. („Výborne! Teraz už si veľký chlapec.“) Ale to je detail, ktorý zrovna nám nevadí.

Nateraz ukladám Malý nočník, malé hovienka do knižnice, ale o rok sa na nejaké obdobie určite dostane medzi najčítanejšie. Na záver musím dať ešte do pozornosti jednu obsiahlejšiu nočníkovú knižku, ktorá zaujme trošku staršie a zvedavejšie batoľatá. Volá sa Pozri sa pod okienko – Čo je to hovienko? a vyšla tiež vo vydavateľstve Svojtka.

Pokračuj v čítaní

Poznámka

Myšák Očko zachraňuje brnenské zvieratká

Mysak Ocko

Pár týždňov dozadu som dostala príležitosť spoznať knižku Myšák Očko. A takéto projekty mám rada. Myšák Očko nie je totiž len tak nejaká kniha. Odohráva sa na skutočných miestach v Brne a na nich má vlastné značky! Takže moja optimistická predstava je, že o pár rokov, keď bude vedieť Adamko kresliť, tak si zbalíme deku, jabĺčko a Horalku do batôžka, vyberieme sa na opačnú stranu Brna, než bývame, nájdeme značku, prečítame si príbeh, vyfarbíme maľovanku na začiatku knihy, presunieme sa na ďalšie značky a strávime príjemný letný deň.

Než sa tak stane, aspoň vám o knihe prezradím viac a prečo ma vlastne bavila. V prvom rade je to už spomínaná lokácia. Ktorý čitateľ by sa nechcel aspoň občas preniesť do sveta svojich hrdinov? Obzvlášť v detstve, kedy naša fantázia pracuje na plné obrátky. Myšák Očko nebýva nikde ďaleko, spolu s kamarátmi obýva miesta, ktoré sú vďačnými cieľmi brnenských rodičov pri prechádzkach.

Hneď potom je to jazyk, príbehy sa príjemne čítali; a mená zvierat, ktoré mi tam akosi prirodzene sedeli. A do tretice je to poučenie, ktoré bolo zrozumiteľne zakomponované do deja a okamžite mi frnklo do nosa. Len tu si nie som istá, či by to menšie deti pochopili aj samé, alebo by bol treba „zásah“ rodičov, ktorý im to prípadne ešte dovysvetlia.

Kniha obsahuje dva príbehy. Příšera z Mariánského údolí a Olympiáda u Růženina lomu. Oba sú krátke, okolo 30 strán, sem-tam nejaká ilustrácia. V oboch je hlavným hrdinom myšiak Očko, ktorý ako detektív dohliada na poriadok vo svojom okolí. V prvom príbehu sa rozhodne rozlúštiť záhadu, prečo z rybníka odišli všetky zvieratká a kto je tá záhadná príšera, ktorej sa boja. V druhom príbehu si musí poradiť s neférovým konaním počas olympiády. Nuž, jednoduché to mať nebude.

Sympatická mi je celá myšlienka, ako kniha vznikla. Šárka je totiž učiteľka v MŠ a príbeh vznikol na prechádzkach s deťmi. Na materskej mu dala ucelenú podobu a vznikol Myšák Očko v podobe, akej sa už dá zakúpiť. Podporuje ho Magistrát mesta Brna, odporúčajú pedagógovia MŠ a ZŠ. Hlavným cieľom je poslať deti von s knihou v ruke. Nádherná myšlienka, ktorú rada podporím.

Chcela som miesta s Adamkom navštíviť a pridať aj reálne fotky, no už týždeň bojujeme všetci s nachladnutím, takže sa von na dlhšie výpravy nepúšťame. Ale v knižke fotky nechýbajú, nájdete tam aj mapy, takže verím, že pri hľadaní značiek sa nestratíte.

Myšák Očko je skvelý počin obzvlášť pre deti z Brna a okolia. Je to tak trošku interaktívna kniha, ktorá deti vyženie von, ktorá im umožní si obľúbené postavy vyfarbiť, niečo nové ich naučí a nenásilne poučí. Chválim, naozaj chválim. V poslednej dobe ma potešilo veľa detských kníh a môžem povedať, že táto je medzi nimi. Dúfam, že Myšák Očko rozšíri svoje pôsobenie aj do okolia Královho pola. Videla by som to na záhadu na letisku Medlánky.

mysak-ocko.webnode.cz

5/5

Za knižku ďakujem autorke Šárke. Knižku je možné dostať na viacerých miestach po Brne, nazrite na túto stránku. Okrem knižky sú aj tématické magnetky, pohladnice či pexeso.

Poznámka

MiniPédia pre najmenších

Po leporelách pre najmenších a leporelách pre malých-väčších prichádza článok o leporele pre… väčších-malých? No proste pre detičky vo veku 1 až 3 roky. Adamko je naň ešte maličký, pretože má výchovný charakter a ten ho zatiaľ nezaujíma. Baví ho ale spoznávať nový tvar, najmä veľkosť, pretože medzi hračkami nič také nemá. No plne ho ocení až od toho roka.

Reč je o MiniPÉDII z vydavateľstva Svojtka. Adamkova prvá knižka z tejto bohatej série je MiniPÉDIA – Objavujeme svet! Telo. Prvá a rozhodne nie posledná, v hľadáčiku máme ešte ZOO, Les, Čísla, Lúka a Farby. Celková ponuka obsahuje viac ako dvadsať titulov rôznych zameraní. Bude z čoho vyberať.

Najradšej máme pohyblivé prvky v knižke, už som ich chválila v minulom článku pri knižkách z edície Kto je tam? Adamko si na nich môže rozvíjať jemnú motoriku, posúvať idú jednoducho aj pre jeho maličké prsty, ktoré sa ešte len učí používať. Len musí trafiť príslušnú oblasť.

Samozrejme si vyžaduje moju spoluúčasť, pretože vedome ešte nevie, čo vlastne robí. Ja mu ich čítam formou hry a aj z posúvania obrázkov máme zábavu. U knižky sa dá výborne improvizovať a čítať ju zakaždým inak. Najmä posledná dvojstrana o napodobovaní nás baví najviac. Je zábavné sledovať, ako sa Adamko naozaj snaží po mne niektoré zvuky opakovať (a niektoré mu už pekne idú).

Leporelo má veľmi tvrdé strany a zaoblené rohy, úspešne tak odoláva Adamkovmu objavovaniu. A ten sa s tým nepapre. MiniPÉDIU popozeral od prvej po poslednú stranu, poobracal, prevrátil a neunikla ani jeho pusinke. Takže väzbu chválim, pre nás je toto najdôležitejšie a ešte pár mesiacov bude. Hádam vydrží v dobrom stave aj do doby, kedy sa z neho začne učiť.

A to je druhá vec, ktorá sa mi na knižke páči. Je kratučká, obrázkov v nej nie je veľa, malé dieťa sa tak nestratí v záplave nových informácií. Zatiaľ ale neviem posúdiť, ako je to s pozornosťou u batoliat. Niekedy Adamko vydrží polhodinu počúvať moje nadšené ukazovanie, kde má noštek, ruku a koleno, inokedy na mňa ani nepozrie a naďalej sa venuje otáčaniu z chrbátika na bruško a naopak.

Spomínala som, že obrázkov je málo. Na druhej strane, od každého sa dá odpichnúť a rozprávať sa o ňom, takže zabaví na dlho. Hovoriť si, aký sme mali my deň, ukazovať si jednotlivé časti tela. Teraz je to celé v mojej réžií, ale Adamko býva našťastie vďačný poslucháč (keď má náladu).

Bavia ma knižky, kde je potrebná spolupráca dieťa – rodič. Kde sa priam žiada, aby sme si k tomu s Adamkom sadli spoločne. A MiniPÉDIA presne taká je, k tomu jednoduchá, kvalitne spracovaná a interaktívna s ohľadom na vek dieťaťa. Bude zaujímavé pozorovať, ako bude Adamko na knižku pozerať o mesiac, pol roka a ďalšie letá.

Pokračuj v čítaní

Poznámka

Čítací kútik pre dieťa

V knižnej blogosfére ste pravdepodobne zaregistrovali články s vysnívanými kútikmi na čítanie. Ide o súťaž pre blogerov a tak trošku i inšpirácia pre našich čitateľov, ktorú organizuje biano.cz a Martinus. Rozhodla som sa tiež zapojiť. Ale keďže som si už svojim vysnívaným miestom na čítanie prešla (články Moja knižnicaMoja nová knižnica a Farebná knižnica) a aktuálne doma riešime, ako prispôsobíme Adamkovi izbu, tak spojím príjemné s užitočným, a môj príspevok bude o vysnívanom kútiku pre Adamka.

Väčšina čitateľov, vrátane mňa, by určite chcela pohodlné kreslo. Lenže Adamko by ho pre jeho výšku akosi neocenil. Za to obrovský priestor v podobe nízkej domčekovej postele by sme uvítali obaja. Môžeme si tam listovať knižkami spoločne a Adamko môže do postele kedykoľvek prísť alebo z nej odísť bez toho, aby si rozbil hlavu. Hlavne bezpečne.

Viem si predstaviť, až bude trošku väčší a listoval by knihami sám, aj hojdačku do izby. Ideálne väčšiu, aby sme sa do nej zmestili obaja.

V knižnici mám tiež jasno. Farba? Biela. Alebo aspoň svetlá. Do tmavej knižnice by som už nešla. Na dizajn moc nehráme, v jednoduchosti je krása, severania to moc dobre vedia a preto aj jeho izba bude inšpirovaná severom Európy. Najlepšia je jednoduchá knižnica cez celú stenu. Ale keďže detské knihy nie sú veľmi veľké, trvalo by ju zaplniť. Vzhľadom na bezpečnosť nášho bábätka, ktoré ešte len začne loziť, preskakujem aj všetky atypické, hranaté, vratké, sklenené… No skrátka obyčajný obdĺžnikový alebo štvorcový tvar je maximálne vyhovujúci.

Poznáte blog malý pampúch? Obdivujem ich knižnicu aktuálne čítaných kníh. Jednoduché poličky na stene a na nich knižky otočené obálkou do priestoru. Pár kúskov, ktoré Pampúchovci zrovna čítajú. Skvelé a praktiké riešenie, ktoré od nich rada odkukám.

Samozrejme nesmú chýbať doplnky v podobe mäkkého koberca, dobrého osvetlenia a hromadou vankúšikov. A myslím že na teepee stan na dobrodružné knižné výpravy sa tiež miesto nájde. No… vidím, že nás ešte čaká veľa hodín strávených nad výberom najvhodnejších kusov nábytku, ale aspoň som si dala dohromady prvú predstavu.

Tak na záver ešte knižné tipy. Adamko odporúča Justýnka a asistenční jednorožec, ja odporúčam mongolskú krimi Kruté časy, o ktorej som vám pôvodne chcela dnes napísať, ale nechám to až na zajtra. Alebo si pozrite naše wishlisty, ten Adamkov (kvôli babičkám vedie na slovenský martinus), je už väčší ako môj.

A ak máte pre mňa vy tipy, či už tie knižné, alebo čo by nemalo chýbať v prvej detskej izbe, sem s nimi.

Poznámka

Leporelá pre malých-väčších drobcov

Už som písala o leporelách pre najmenších aj o Adamkových obľúbených hračkách. Dnes som si pripravila ďalší článok z kategórie „ako sa s Adamkom hráme“. Adamko posledné týždne pokročil s pasením koníkov a držaním predmetov, takže nie je odkázaný iba na pasívne sledovanie veľkých leporel.

Vedú uňho dva druhy knižiek. Prvé sú farebné leporelá s veršovaným príbehom z nakladateľstva Junior. O mravenečkovi z lesa, O kuriatku z dvorčeka, O kachničce od rybníčka. Myslím, že viac ho baví počúvať môj hlas, ako mu ich čítam. Najradšej si ľahne, pozerá a počúva. A keď ho pritom hladkám po chrbátiku, spokojnosť najvyššia.

Druhé sú knižky Kto je tam? Tak sa volá séria z vydavateľstva Svojtka&Co, ktorá nás s Adamkom baví najviac. Vždy to pojmem ako hru, pretože Adamko ešte ani nevie, čo sú to tie zvieratá a že ich bude raz rozoznávať. Takže keď sa niečo schováva, zakryjem sebe alebo Adamkovi oči. Keď sa spomínajú uši, pohladkám ho na ušiach. Bublinky a vlnky? Prstom mu ich nakreslím na brušku. Každé poodhalenie okníčka sprevádza moje nadšenie a následne Adamkov úsmev. Pretože úsmevy, to mu ide. Myslím, že s týmito knižkami sa budeme baviť ešte dlho.

Uhádneš, ktože sa tam schováva? Kto to je? Všade čakajú zvieratká, ktoré sa chcú s tebou hrať. Stačí ich nájsť a spoznať. Ale rýchlo, než ti utečú! Toto hravé leporelko je svojou jednoduchosťou, názornosťou a veľkosťou určené pre najmenšie deti, ktoré sa pomocou vyťahovacích okienok nie len naučia rozpoznávať zvieratká žijúce v pralese, ale precvičia si aj šikovnosť prstíkov. zdroj: svojtka.sk

Podobnú knižôčku máme aj Kukuk, kto je tam? od Pro solutions. Zvieratká v nej sa dajú zobraziť jednoduchým posunutím prstom, netreba ťahať na kraji knižky, čo ide o niečo ťažšie. Posledným leporelom, ktoré máme, je Kačenka. Tiež zo Svojtky. No to je len na krátke zabavenie, kedy Adamkovi ukazujem obrázky. Zatiaľ ho veľmi nezaujíma, ešte k tomu je celkom ťažké, takže ani do ruky si ho veľmi neberie.

S malými leporelami a knižkami máme na nejakú dobu vystarané. Zatiaľ sme len na začiatku toho, ako ich môžeme využiť. Teším sa, keď bude o pár mesiacov Adamko viac chápať obrázky, keď sa začne učiť, aké zvuky vydávajú rôzne zvieratká, ktorí sa v nich vyskytujú. Dovtedy ho budem s nimi zoznamovať hravou formou.

Pokračuj v čítaní

Poznámka

Leporelá pre najmenších

Prvé leporelo som Adamkovi kúpila, keď bol ešte v brušku. Zvířátka – Rozkládací knížka pro nejmenší od Maxine Davenport. Narazila som naň na jednom detskom blogu, keď som hľadala Montessori inšpirácie pre najmenších. Časom pribudlo pár ďalších.

Adamko ich videl už v prvých týždňoch. Jedno mal pri prebaľovacom pulte, druhé sme mu dávali cez deň na posteľ, kde trávil čas, keď nespal. Od približne dvoch mesiacov sa presunul najmä na zem a nesmeli chýbať ani tam. Všetky tie leporela sú totiž pomerne veľké, no najmä kontrastné. Pár týždňové bábätko jemné odtiene nevidí, miluje čiernobiele farby, s prvkami červenej. Keď mal niekto oblečené čierne tričko s bielymi pásikmi, mohol na ňom oči nechať dokonca aj keď postával ďalej.

Čiernobiele leporela mu pomohli pásť koníkov. Pre nerodičov: to je poloha na brušku, kedy novorodenec najprv iba bezmocne leží, postupne začína otáčať hlavičku, dávať pod seba ručičky a zdvíhať sa. Najskôr sa opiera o lakte pod sebou, neskôr i o dlane. Aby Adamka poloha na brušku bavila, mal pred sebou leporelo. Čiernobiela ho fascinovala, jednoduché tvary dokázal dobre vidieť a so záujmom ich sledoval.

Okrem Zvieratiek som objavila od tej istej autorky aj Počítání 123. Tam už pribudlo pár farieb, ale stále v podobnom kontrastnom a jednoduchom duchu. Tieto sa dajú pomerne bežne kúpiť v kníhkupectvách. A stoja len okolo 150 Kč. Adamko má štyri mesiace, stále si ich rád prezerá, takže to nie je záležitosť na pár týždňov.

Na FB stránke Knihovničkin svet som objavila ďalšie krásne leporelo, tentokrát už s výraznejšími farbami. Double Sided First Book od Tiny Love, ktoré mi poradila kúpiť na brendon.sk.

Spomínané leporelo na prebaľovacom pulte je látkové, takže sem-tam ho Adamko vezme do svojich malých rúk a celé ho oslintá. Je to nádherné Pitter Patter Penguin od Wee gallery, ktoré som objavila na nila.cz. Mávajú aj iné zvieratká. Keby nestálo takmer 500 Kč, tak by som dokúpila aj ďalšie, takto trošku váham, pretože kníh má pomerne dosť a myslím, že ďalšie podobné by už tak veľmi neocenil. Ale tučniaka má stále veľmi rád a najmä teraz, keď už sa prevracia, kope a pozerá z jednej strany na druhú, je skvelé, keď sa aspoň na chvíľku zameria ne jednu stranu. Obzvlášť pri prebaľovaní.

Mám tu ešte pár tipov pre kreatívne maminy, ktoré nechcú leporela kupovať, ale plánujú vyrobiť vlastné. Ak si netrúfate kresliť zvieratká, Svojtka vydáva obkreslovacie karty. Stoja síce 200 – 250 Kč, ale využijú ich neskôr aj detičky.

Lacnejšia možnosť je na montessoridoma.cz, kde nájdete odkazy na kartičky, ale keď si ich poskladáte k sebe, máte leporelo. Ja som kartičky vytlačila iba na papier a prvé týždne ich Adamkovi ukazovala. Teraz už ho toľko nezaujímajú, ale je pravda, že mu ich tak často ani nedávam. Myslím, že sa k nim ešte vrátime, len ich dám zalaminovať, pretože Adamko všetko musí chytať do ručičky a čo je v ruke, smeruje rovno do pusinky.

Zo Svojtky ešte pár leporel máme, ale o tých až nabudúce. Adamko sa s nimi zatiaľ iba zoznamuje.