Poznámka

Ilustrovaná cesta naprieč históriou

Peter Goes Cesta casem

Autor: Peter Goes
Názov: Cesta časem: Světové dějiny v obrazech
Rok vydania: 2017
Vydavateľ: Kniha Zlín
Počet strán: 80
Orig. názov: Tijdlijn
Preklad: Veronika ter Harmsel Havlíková

. . .

Nedávno som sa rozplývala nad tenkou, no formátom veľkou a obsahom zaujímavou knihou Mapy. Dnes tu mám podobný počin a neviem sa naň vynadívať. Cestu časem som prečítala, prelistovala trikrát a je mi jasné, že sa k nej ešte niekoľkokrát vrátim, no to už spoločne s malým-veľkým čitateľom. Úprimne mu trošku závidím, že sa o histórií svetových dejín dozvie tak pútavou formou. A ja by som si dovtedy mala dejiny naštudovať, pretože mi je jasné, koľko otázok pritom padne.

Cesta časem začína Veľkým treskom a postupne sa cez prvé osídlenia a civilizácie dostáva k rôznym ríšam i národnostiam, nevynechá najdôležitejšie udalosti významných storočí, veľký priestor dostane 20. storočie a skončí v súčasnosti.

Dozviete sa, čo boli pterosaury, kedy vzniklo klinové písmo, ako sa volal meč, ktorý priniesol jeden starec Attilovi, ako to bolo z Inkmi a Aztékmi, ktoré storočie bolo storočím veľkých skladateľov, kedy sa objavil na plátne Mickey Mouse i kto vytvoril prvý animovaný zvukový film. Tých udalostí je tam naozaj veľa, kniha sa dá čítať opakovane a som si istá, že niečo nové prinesie aj dospelákom, ktorí už majú čo to načítané.

Cesta časem je nielen pre najmenších čitateľov, ale svoje si nájdu aj tí starší. Ideálna mi príde kombinácia, kedy si rodič číta s dieťaťom a spoločne spoznávajú históriu. Veľkoformátové ilustrácie zaujmú na prvý pohľad, texty nie sú dlhé ani nudné.

Jediné, čo by som knižke trošku vytkla, vzhľadom k tomu, že má osloviť aj deti, sú malé písmenká. Texty nie sú vyrovnané do riadkov, ale kopírujú jednotlivé obrázky. K tomu striedavo tmavé a svetlé pozadie, a čítanie môže drobcom robiť problém.

Inak je ale Cesta časem jedinečnou a originálne spracovanou knihou, ktorá by nemala chýbať v žiadnej knižnici. Dokonalé mi príde, ako na seba jednotlivé ilustrácie naväzujú, takže tvoria časovú os. Skvelý je výber historických okamihov, skvelé sú aj obrázky, ktoré fungujú samostatne k textu i ako celok. No skrátka nádhera.

Marec je mesiac kníh, takže ak by každé dieťa vo vašej rodine malo dostať jedinú knihu, táto je ideálna voľba.

5/5

Za poskytnutie knihy k recenzii ďakujem nakladateľstvu Kniha Zlín. Pokračuj v čítaní

Poznámka

HOSTovské knižné novinky

Nové knihy, to ja môžem. Najmä ak sú z obľúbených nakladateľstiev, krátko po vydaní a naviac s krásnou zľavou. Dnes to bude o piatich novinkách. Novinkách v mojej knižnici a zároveň tohtoročných novinkách z HOSTu. Jednu mám doma už dva týždne, ďalšie štyri prišli dnes. Darček k MDŽ. Všetky od manžela. Trošku ma tými knihami rozmaznáva, ale kto by sa bránil?

Ak sa vám niekedy dostala do rúk kniha brnenského nakladateľstva HOST, viete, že vydávajú knihy nie len pútavé, ale i kvalitne preložené a graficky vymazlené. Je mi jasné, že k týmto kúskom sa tak skoro nedostanem, do pôrodu by som rada dočítala rozčítané a tých mám viac ako desať. A už iba mesiac času. Ale nechám si ich odložené niekde na očiach, aby sa na ne dostalo čo najskôr.

Amerikána mi anotáciou okamžite pripomenula román Touhy Džendeho Džongy. Hana je od českej autorky a českí spisovatelia píšu výborne. Kouzelníkův únik z reality ma zaujal na nedávnom Severskom literárnom salóne. Ďalší feel-good román zo Švédska? Áno, prosím! (Čtenáři z Broken Wheel doporučují ste už čítali, všakže?). Jackaby bol pred rokom skvelým prekvapením. Takže pokračovanie Případ ukradeného zubu bolo jasné must have. A tak isto Pojď sem, ať ti můžu dát pusu. Griet Op de Beecková ma svojou predchádzajúcou knihou Výš než v sedmém nebi maximálne dostala, preto som ďalšiu jej knihu potrebovala. Pokračuj v čítaní

Poznámka

8 lepších (i slabších) knižných tipov

Od začiatku roka sa snažím čítať veľa, aj keď mi to nejde tak, ako som si pôvodne plánovala. Síce mám podľa Goodreads náskok, ale je mi jasné, že sa blíži doba, kedy budem s láskou hľadieť na spiaceho syna, než na rozčítanú knihu. Viac ma prekvapuje, že čítaniu dám maximálne hodinu. Potom som buď unavená, bolia ma oči alebo sa mi len nechce. Prečítať knihu za jeden večer? To už sa dávno nestalo.

A preto si vyberám knihy kratšie. Ideálne do 250 strán. Poviedky a komiksy. Za posledných 10 týždňov som okrem kníh, ktoré som už v predchádzajúcich článkoch spomínala, prečítala aj týchto osem knižiek. Na samostatný článok to opäť nie je, ale rada by som vám o nich dala vedieť. Väčšinou ma totiž veľmi bavili a stoja za ďalšiu pozornosť.

Rober Fulghum – Poprask v sýrové uličce

V supermarketu jsem zahlédl známou, opravdu dávnou známou. Připlížil jsem se k ní zezadu, zakryl jí oči a řekl: „Kdo je to?“ Zlehka mi dala ruce dolů, otočila se a řekla naprosto nevzrušeně: „Vy se teda seznamujete hodně zajímavě, ale já vás znám. Teda vaše knížky.“

Prvá kniha, ktorú som v tomto roku prečítala. Pekne prvého, pretože ako na Nový rok, tak po celý rok. Vraj. Fulghuma mám rada. Píše krásne. Príjemne. Rozosmeje. Pohladí na duši. Má cit pre jazyk. Vie pozorovať. Čítať jeho poviedky a príbehy je radosť. Poprask v sýrové uličce je radosť.

Prvú knihu v roku sa snažím vyberať čo najlepšie. Aby bola pohodová, bavila ma, nie moc dlhá a aby som na ňu rada spomínala aj po ďalších desiatich prečítaných príbehoch. Tento rok mi to vyšlo. (Aj minulý s P.S. od Ani Geislerovej). Pozerám, že mám v Kindle ešte Fulghumov román Drž mě pevně, miluj mě zlehka. Keď Jitku (holkamodrookata.blogspot.cz) nalákal na hodiny tanga, tak to nemôže byť zlá kniha a zlý autor.

Na procházce v parku jsem si všiml černého MG TC ve vynikajícím stavu. (Pokud byste snad nevěděli, co to je, tak vězte, že model anglické automobilky Morris Motors, malý dvousedadlový kabriolet, drátěná kola, čalounění z červené kůže, řemen přes kapotu.) Moc pěkný sporťáček. Stál u něho pán, postarší, ale pořád ještě ve formě. „Závidím vám to vaše auto. Klasika.“ „Koupil jsem ho, když jsem se ženil.“ Zdvihl ze sedadla fotografii v rámečku. „Tady jsme. A ještě pořád tu jsme. Padesát let mám stejné auto a stejnou ženu.“ „Jak jste to dokázal?“ zeptal jsem se. „Voskuju a leštím, pravidelná údržba, občas jedeme na výlet, ale jinak pěkně zakrývat a držet pod střechou… a nikdy k tomu nikoho nepouštět.“ Netušil jsem, jestli mluví o autu, o své ženě, nebo o obojím. Bál jsem se ho zeptat. Ale nakonec jsem to udělal. Byl to Hráč – skvěle ten dvojsmysl lapil jako poskakující baseballový míček a s lehkým úsměvem pronesl: „Oboje.“

Chodím po světě a hledám Hráče. Lidi, kteří v sobě mají pošetilou radost. Lidi, díky nimž je žal na tomto světě ještě docela snesitelný. Jejich smích prosvětluje temnou zimu.

5/5

Péter Gárdos – Horečka nad ránem

Prežil koncentraťný tábor Bergen-Beslen, zvládol cestu do Švédska, kde sa mal uzdraviť. Mal začať nový život, namiesto toho počuje neúprosnú diagnózu. Ostáva mu pol rok života. Maďarský básnik a novinár Miklós sa nehodlá vzdať len tak. Píše sa rok 1945 a on napíše viac ako stovke krajankám, ktoré sa, rovnako ako on, vo Švédsku zotavujú. Odpíše mu viacero z nich, ale iba s jednou prerastie obyčajná konverzácia do niečoho viac. Skutočný príbeh Miklósa a Agnes zbeletrizoval ich vlastný syn Péter Gárdos.

Horečka nad ránem je krásne i smutné čítanie zároveň. Je iným povojnovým príbehom, než býva bežne, je iným príbehom o láske, než býva zvykom. Má aj slabšie miesta, to vám zas nebudem klamať, ale vo výsledku je to jedno. Proste krásny príbeh o láske v povojnových časoch.

4/5

Atiq Rahimi – Kameň trpezlivosti

Krátky a pomalý monológ ženy starajúcej sa o svojho muža. Po zranení v boji upadol do kómy, nekomunikuje, nevníma, je odkázaný iba na ňu. Ale ona nevládze. Žije vo vojnou zmietanej krajine, kultúre, kde ženy nemajú práva, aké si zaslúžia. Postupne odhaľuje svoje tajomstvá, minulosť a život. Svojmu mužovi, čitateľom, ale svojim spôsobom ich priznáva aj sama sebe. Nepochybne je to silná žena, ale ako dlho vydrží starať sa o polomŕtveho manžela, keď nádej je v nedohľadne a chýbajú aj základné lieky?

Kameň trpezlivosti sa mi nečítal ľahko, no každou stranou som bola zvedavšia a zvedavšia, kam až obetavosť ženy zájde, a čo zo svojej minulosti ešte prezradí.

4/5

Kateřina Dubská – Malé zázraky

Mám veľmi rada román Člověk Gabriel od Kateřiny Dubskej. Je to jedna z prvých českých autoriek, ktoré sa ku mne dostali a ja som začala objavovať kvality a krásu súčasnej českej literatúry. Neviem sa dočkať, kedy prečítam jej druhý román s názvom Dcery, ale zatiaľ som trochu predbehla a uprednostnila kratšie a novšie poviedky. Aká škoda, že ma vo výsledku tak sklamali. Po kráse príbehu a jazyka v jej prvotine som mala príliš veľké očakávania. Lenže Malé zázraky sú až príliš obyčajné.

Na poviedkach je nešťastné aj to, že viete, ako skončia. Dvanásť príbehov, dvanásť ľudských osudov, kedy sa zdá byť všetko stratené, no stačí drobná zmena a všetko môže byť inak. Lepšie. Netají sa tým anotácia, ani autorka v úvode knihy. A tak po druhom-treťom príbehu nastane pocit, že vás to vlastne ani neláka čítať ďalej. Možno, ak v svojom živote hľadáte nejaké svetielko nádeje, uistenie, že nech je akokoľvek, môže byť, určite bude, aj lepšie, vtedy vás kniha pohltí, nepustí a stane sa vám akousi útechou. Ale ak ste šťastní, tak skutočne, úprimne, baví vás život, rodina i práca, plníte si sny, ste na seba hrdí, neopustilo vás zdravie, tak vtedy Malé zázraky nefungujú. A sú len obyčajným čítaním.

3/5

Philippa Rice – Slaďák

Krátke, ilustrované, nežné. O tom, čo robí lásku láskou a vzťah vzťahom. Že je to celé o drobnostiach, každodennostiach, milých pozornostiach. Skromné obrazy a minimum textu. Prelistované za pár minút. Ale úsmev na tvári ostane ešte dlho.

4/5

Mariana Enríquez – Co nám oheň vzal

35 mrtvých, Šest dní hněvu a teraz Co nám oheň vzal. Ďalšia kniha z HOSTu, ktorá ma odzbrojila jazykom, prostredím a mimoriadnym príbehom. Drsné a svojim spôsobom skutočné. Kým v prvých dvoch knihách, ktoré vám rozhodne odporúčam, patria k mojim TOP, išlo o komplexný príbeh, Co nám oheň vzal sú poviedky. Zmes fantázie i realizmu v rôznorodých príbehoch. Odvážnych, smutných, škaredých i bežných. Žiaden nie je taký, ako predchádzajúci, každý má niečo do seba, každý z nich prekvapí, občas šokuje.

Autorka je surová, sype to na vás vetu za vetou, nedáva si pozor na opisy ani prostredie, neprikrášľuje, neospravedlňuje. Dokonca sa ani nesnaží ohromiť. Píše tak, aby čo najvernejšie ukázala inú tvár nášho sveta. Tú špinavšiu. Argentína tak, ako ju nechcete poznať. Čo ale chcete, je prečítať si túto knihu.

5/5

Art Spiegelman – Maus

Minulý rok sa nejedenkrát presvedčila, že komiks je žáner, ktorý má čo ponúknuť. Že to nie sú len tak nejaké obrázky s bublinkami a textom. A že niektorým príbehom komiksové spracovanie pristane.

O holokauste sa toho napísalo veľa. Čo rozhodne nie je na škodu. Maus nie je iba ďalším príbehom v rade. Teda vlastne je, ale ako mnoho ďalších, aj tento stojí za prečítanie. Aj keď máte pocit, že tých kníh ste už prečítali veľa. O hrôzach, ktoré sa stali v našej nie tak dávnej minulosti a môžu sa kedykoľvek opakovať, nie je nikdy na škodu vedieť, čítať, informovať a rozprávať. Pripomínať ich, aby sa na ne nezabudlo a najmä sa nestali znova.

Art Spiegelman nahradil ľudí zvieratami, zobral príbeh svojho otca, zakomponoval proces tvorby a vznikol Maus. Komiks, ktorý mi odporúčalo tak veľa ľudí, že ho nešlo ignorovať. Oceňujem úprimnosť. To, ako syn videl svojho otca. To ako prirodzene ukázal, čo môže pobyt v koncentračnom tábore spraviť s psychikou človeka a ako sa vtedajšie podmienky podpísali na jeho správaní aj desiatky rokov po vojne. A v neposlednom rade oceňujem netradičné spracovanie.

Mimochodom, autor za knihu získal Pulitzerovú cenu.

4/5

David Mitchell – Dům za zdí

David Mitchell je bezpochyby briliantný spisovateľ, čo mne dokázal Atlasom mrakov. A určite sa chystám na ostatné jeho romány. Ale predtým som chcela niečo kratšie. V kníhkupectvách nedávno pristála pomerne útla novinka Dům za zdí. „Zložito prepracovaný román rozkročený cez päť desaťročí, od konca sedemdesiatych rokov do súčasnosti, ktorý preskakuje z jedného žánru do druhého a ozlomkrky sa rúti k ohromujúcemu záveru, vás vtiahne do pozoruhodného sveta, kde starý príbeh o strašidelnom dome dostáva nový rozmer.“

To znelo lákavo. Aj meno na obálke znelo lákavo. Ale samotný príbeh už tak lákavý nie je. Vlastne som pomerne skoro začínala tušiť, že toto nie je nič pre mňa. Ani záver to nijak nezlepšil. Skôr naopak. Akési prekomplikované, mätúce, nezaujímavé. Ešteže Tisíc podzimů Jacoba de Zoeta, román, ktorý na mňa pozerá z knižnice, má lepšie hodnotenia.

2/5


Poznámka

Niet nad dobrých susedov

Autor: A. J. Banner
Názov: Dobří sousedé
Rok vydania: 2017
Vydavateľ: Kniha Zlín
Počet strán: 242
Orig. názov: The Good Neighbor
Preklad: Pavel Černovský

. . .

Na gymnáziu som milovala seriál Zúfale manželky. Navonok ideálne, malebné a bezchybné predmestie, ktoré ale skrývalo veľa tajomstiev. Susedia neboli vždy takí, za akých sme ich považovali, nie všetko, čo malo ostať skryté, naozaj skryté ostalo, intrigy sprevádzali každú sériu. A presne na tento seriál som si spomenula, keď som sa začítala do novinky Dobří sousedé.

Malebné mestečko Shadow Cove obklopené lesmi. Perfektné miesto na pokojný rodinný život pre mladý pár. Starostliví a milí susedia, kľudné ulice, atmosféra bezpečia. Aspoň tak sa to javilo hlavnej hrdinke Sarah do udalosti, ktorá navždy zmenila jej život. V jeden októbrový večer sa v noci náhle prebudí a všimne si, že susedný dom zachvátili plamene, dym zahaľoval celé okolie.

Z horiaceho domu sa jej podarí zachrániť iba malú Miu, rodičia dievčatka nemali také šťastie. Susedia považujú Sarah za hrdinku, no ona sa z tragédie nevie spamätať. Krátko po nešťastnej udalosti sa začínajú objavovať prvé správy o príčine požiaru a všetky naznačujú jediné. Požiar bol založený úmyselne. Lenže kto by chcel odstrániť obľúbenú rodinu, ktorá nemala s nikým konflikt? A prečo je tých záhad čoraz viac, zasahujúcich aj do života Sarah a minulosti jej manžela?

Dobří sousedé sú skvelá thrillerová jednohubka. Veľmi rýchlo si uvedomíte, že dej rýchlo odsýpa, stránky sa otáčajú samé a vy sa neviete dočkať, až odhalíte všetky zákutia príbehu. Knihu si najlepšie vychutnáte večer sami doma. Obzvlášť, ak bývate na tichej ulici s milými susedmi.

Hlavná hrdinka Sarah je veľmi sympatická. Kým u iných ženských postáv krútim hlavou nad ich správaním ohľadom podozrenia z partnerovej nevery alebo iných nevypovedaných tajomstiev minulosti, Sarah ide do všetkého napriamo. Manžela konfrontuje okamžite, síce si predstavuje rôzne negatívne scenáre, ale vždy sa snaží dopátrať pravdy a pýtať sa.

Výborne vykreslené sú aj ostatné postavy mestečka a za nimi nezaostáva ani prostredie, samotný príbeh, zápletka a celková atmosféra. Rýchlemu spádu nahráva aj pomerne malý počet strán. U thrilleru s podobným zameraním by som čakala viac ako 400 strán, no Dobří sousedé ich nepotrebujú ani 250.

Tých vecí, ktoré by sa dali príbehu vytknúť, je máličko. Sú to len drobnosti z celkového dojmu, ktoré si počas čítania takmer neuvedomíte. Pripísala by som ich skutočnosti, že ide o prvotinu a som si istá, že s druhou knihou sa z nich A. J. Bannerová vypíše úplne. Podľa anotácie vyzerá druhá kniha The Twilight Wife ešte pútavejšie, takže možno sa nám rysuje ďalšia skvelá thrillerová spisovateľka.

Keď budete najbližšie v kníhkupectve, v oddelení detektívok, thrillerov a napätia, hľadať dobrú knihu, siahnite napríklad po novinke Dobří sousedéSom si istá, že si získajú aj vás.

4/5

Za poskytnutie e-knihy k recenzii ďakujem nakladateľstvu Kniha Zlín.

Poznámka

Farebná knižnica

Od poslednej prerábky knižnice ubehol takmer rok. Naviac mi dnes začala materská dovolenka, tak som si povedala, že ju začnem aktívne. Na prehádzanie knižiek som sa ale tešila tak dlho, že som stihla ešte včera večer. Za tri hodiny! A to som si myslela, ako nad tým strávim celú sobotu.

Tentokrát som zvolila triedenie podľa farieb. Už som to tak kedysi veľmi dávno mala, ale z výrazne menším počtom knižiek. Jediné knihy, ktoré sú mimo toto triedenie, sú knihy kuchárske, športové, detské a encyklopédie, resp. náučné. Zvlášť mám tiež zbierku Malého princa a knižky v malom formáte.

Môj pôvodný systém bol veľmi osobitný. Prioritu mali knihy fínske a podpísané. Nasledovalo rozdelenie podľa nakladateľstiev. Zvlášť boli knihy, ktoré mám oddelene aj teraz a knihy v angličtine.

Myslela som si, že ak dám knižky jednu vedľa druhej, podľa farieb, vznikne nový priestor. Rozdelenie podľa nakladateľstiev malo totiž tú nevýhodu, že knihy zaberali napríklad jeden a pol štvorca. Nedopĺňala som prázdny priestor iným nakladateľstvom.

Teraz sú ale všetky štvorce na doraz. A keď myslím na doraz, myslím to doslovne. Ja si nemôžem kúpiť žiadnu novú knihu, už by som ju nemala kam dať. Na nové knižky budem potrebovať novú knižnicu. A to som detské knihy presunula do detskej izby, pretože malému sme kúpili knižnicu. Ten sa má, ešte sa ani nenarodil a už má knižnicu.

S farbami bol ešte trošku problém, pretože neexistuje iba jedna zelená, jedna modrá alebo jedna červená. Týmto apelujem na vydavateľov, aby pri obálkach mysleli viac na farby. Vydávali menej čiernych kníh, nedávali 50 odtieňov bielej a viac zvýraznili buď zelenú, modrú alebo hnedú, a nie všetky tri do jedného. O odtieňoch sivej ani nehovorím, toľko ich nemal ani Christian Grey.

Skrátka to bola pomerne výzva a u niektorých kníh som si doteraz neistá, či by nemali ísť o poličku inam, pretože ich farba sa hodí viac tam. Ale zatiaľ ich nechám tak ako sú. Koniec koncov, do pôrodu mám ešte 6 týždňov, takže hromada času na prípadne úpravy.

Vedľa knižnice sa už plánuje akvárium, budúci mesiac by mohlo byť napustené a pribudnú prvé rybičky. Sofa na čítanie sa preto posunula a otočila. Je hneď pod oknom, takže viac svetla a výhľad na záhradu. V tomto príspevku môžete nazrieť, ako to vyzeralo pred rokom.

A takto u nás vyzerá teraz, v miestnosti, ktorá mala pôvodne slúžiť ako obývačka s jedálenským stolom a kuchynským kútom. 

Pokračuj v čítaní

Poznámka

Atlas krajín, ktoré neexistujú

Autor: Nick Middleton
Názov: Atlas zemí, které neexistují
Rok vydania: 2016
Vydavateľ: Nakladatelství 65. pole
Počet strán: 230
Orig. názov: An Atlas of Countries That Don´t Exist
Preklad: Rani Tolimat

. . .

Atlas zemí, které neexistují som kupovala bratovi na Vianoce. On totiž veľa cestuje a toto by mohla byť zaujímavá inšpirácia. Aj keď jeho cestovanie sa odvíja skôr od toho, kde majú zrovna lacné letenky, než od toho, že by ho nejaká krajina vyslovene zaujímala. Takže bez výčitiek svedomia som mu knižku po Vianociach uchmatla a prečítala ju prvá.

Nick Middleton vybral 50 krajín, ktoré nie sú uznané ako samostatné, no krajiny si o to nárokujú. V úvode spomína, že krajín by mohlo byť podstatne viac, ale v niektorých prípadoch by išlo o podobné prípady. Tak vybral len jeden z nich. Zaradil krajiny z celého sveta, od najmenších, ktoré nemajú žiadneho obyvateľa (už ste počuli o republike Minerva alebo ostrove Redonda?), až po niekoľkomiliónové, ako Nagalim či Západná Papua. Väčšina štátov vám bude pravdepodobne neznáma, no nechýbajú ani tie najznámejšie, napríklad Grónsko, Tibet a Krym.

Kniha je zaujímavo spracovaná a veľmi stručná. Každému štátu sú venované presne štyri strany. Na prvej je iba názov, vlajka a krátky popis. Druhá uvádza základné informácie – dátum vyhlásenia nezávislosti, hlavné mesto, rozloha, počet obyvateľov, kde sa nachádza a ako sa tam hovorí. Na tretej strane nájde čitateľ zaujímavé informácie z histórie a štvrtú stranu predstavuje mapa.

50 štátov, 50 strán dlhšieho textu plus úvod. Čítanie na jeden večer alebo občasné listovanie.

Kniha nie je v žiadnom prípade podrobnou príručkou alebo encyklopédiou. Je skôr zaujímavou a nevšednou publikáciou pre tých, čo radi cestujú, či už skutočne alebo prstom na mape a stránkach kníh. Práve toto minimalistické spracovanie ma na knihe bavili najviac.

Kniha si nedáva za cieľ informovať nijak podrobne, je to skutočne len letmý náhľad toho, že na hranice, tak ako ich poznáme,  má niekto iný názor. Niekedy oprávnený, niekedy menej. Atlas zemí, které neexistují vám ukáže krajiny, štáty, národy i pár jednotlivcov, ktorý by niektoré hranice chceli trochu prepísať a získať nezávislosť a samostatnosť.

4,7/5

Poznámka

Súťaž o knihu Our Love Challenges

Vo februári som vám trochu predstavila zaujímavý český projekt a knižku Our Love Challenges. Dúfam, že vás zaujala rovnako ako mňa. Najmä ak ste si obľúbili populárne deštrukčné denníky, Our Love Challenges sú väčšie výzvy a s partnerom si užijete veľa zábavy.

Keďže je Valentín, jednému z vás spravím knižkou radosť. Stačí mi do komentárov napísať, aká je vaša obľúbená romantická kniha. Či už je to napínavá dráma s nejasným koncom, nevšedná young adult, harlekýnka alebo dokonca krimi s romantickými prvkami. Som zvedavá, čo vás baví.

Súťaž potrvá do konca týždňa, takže na vaše komentáre sa budem tešiť až do polnoci nedele 19. 2. Zúčastniť sa môže ktokoľvek s českou alebo slovenskou doručovacou adresou. Na druhý deň jedného z vás vyberiem a kontaktujem na email. Ideálne ak by mi do 72 hodín odpísal naspäť, inak vyberiem niekoho ďalšieho.

Knižku do súťaže venovali chalani z ourlovechallenges.cz, za čom im veľmi ďakujem.

Predchádzajúce články

Užite si Valentína, či už s partnerom, rodinou alebo kamarátmi, hlavne s niekým, s kým vám je dobre. Som zvedavá na vaše knižné tipy.

. . .

V Ý H E R C O V I A

Nakoniec som sa rozhodla vybrať výhercov až dvoch, takže na knižku Our love challenges sa môžu tešiť Daffodila Slavíčková a Tyrkysová knihovnička. Výherkyne som už kontaktovala na ich e-mail. A ostatným ďakujem nie len za účasť, ale najmä množstvo skvelých knižných tipov.