Poznámka

Drobné radosti #37

Meno Rosa Mitnik som prvýkrát zaregistrovala v súvislosti s pamätnou knižkou pre novorodencov. To je moje ste už na blogu mohli vidieť. Táto šikovná pani a matka troch detí ale okrem najkrajšej knihy, akú sme nášmu drobčekovi mohli vybrať, nádherne šije. Kabelky, organizér do nich i kozmetické taštičky. Jednoduchý strih a desiatky nádherných vzorov. Priznávam, že vybrať iba po jednom bolo veľmi náročné.

Trio krásnych vecí som dostala od manžela na Valentína. Kabelku nosím pri každej možnej príležitosti, kedy nepotrebujem pevný batoh, organizér je zbalený v taške do pôrodnice a bez kozmetickej taštičky, ktorú prehadzujem medzi kabelkou a batohom, by som už nevyšla z domu. Konečne mám všetky drobné veci pohromade.

Potešilo aj malé zrkadielko a ručne napísaný odkaz na kartičke, ktorú využívam ako záložku do kníh.

Sem-tam nenápadne nazerám na e-shop, pozorne sledujem instagram a hovorím si, že ďalšiu kabelku alebo taštičku asi naozaj potrebujem. Krásne látky pribúdajú a jedna kabelka predsa nikdy nestačí. A ak by Rosa Mitnik prišla aj s batohmi, tak pri jednom by rozhodne neostalo.

foto: rosamitnik.cz

Rosa Mitnik kabelka Rosa Mitnik kozmeticka taska Rosa Mitnik organizér

Poznámka

Drobné radosti #36

Keď som v januári kupovala lístky na komédiu Apartmá v hotelu Plaza do Mahenovho divadla, bola som zmierená s tým, že hru možno vôbec neuvidím. 10 dní pred termínom. Nie je to trošku divné ísť ešte do divadla? Nie je! Naopak, bolo to skvelé.

Hoci moja chôdza nie je žiadna sláva, gravitácia robí s bruškom svoje, dlhé státie i sedenie je nepríjemné… aj napriek všetkým ťažkostiam sa cítim vlastne dosť dobre a prechádzky mi robia radosť. O niečo menej bolesť po nich, ale nie je to nič, čo by nezachránil odpočinok (alebo spánok). Takže do divadla som sa začala tešiť už pár dní vopred.

Koniec-koncov, pár rokov potrvá, kedy si s manželom na takéto rande znova zájdeme. Do národného divadla. Na činohru, alebo pre mňa kľudne i balet či operu. Nahodiť krásne šaty (a nie tehotenské), trochu sa pohrať s make-upom, nedať vlasy iba do gumičky ale prihodiť aj ozdobu a pár minút úpravy naviac.

Myslím, že divadlo bude jediná udalosť, ktorá mi bude v stave „mám malé dieťa“ chýbať. Knihy môžem čítať pri kojení, cestovať sa dá i s bábätkom, veľa podnikov je baby-friendly, na plávanie s batoľaťom sa vyslovene teším a existujú kiná pre rodičov s menšími deťmi, kde majú stíšený zvuk a jemné osvetlenie (alebo doma Netflix). No ísť na činohru do Mahenky s pár ročným dieťaťom sa nehodí. Takže som si užila každú minútu v tom čarovnom divadelnom priestore.

Apartmá v hotelu Plaza sú tri príbehy o ľudských vzťahoch. Jedna hotelová izba a tri rozdielne situácie. Tragikomické scénky manželského páru, ktorý oslavuje výročie svadby, slávneho producenta, ktorý zvádza dávnu kamarátku a rodičov, ktorých dcéra sa pár minút pred svadbou zamkla v kúpeľni. A do toho jeden hotelový poslíček.

Výborne sme sa bavili, obzvlášť na prvej a poslednej časti. Tak ak budete premýšľať, kam za zábavou v Brne, vrelo odporúčam.

NDB.cz – Apartmá v hotelu Plaza

Pokračuj v čítaní

Poznámka

Drobné radosti #35

NILA

Zdroj: nila.cz

„Nemá toho už nejako moc?“ spýtal sa ma manžel potom, čo som mu poslala fotky balíka, ktorý dnes prišiel. Uznávam, že to tak môže pôsobiť, keďže len deň predtým prišiel z Fínska babybox plný vecí, predchádzajúci piatok sme boli pre zásielku kozmetiky/lekárne a ani nie týždeň dozadu som doniesla základ na látkové plienky. Celkovo sa mi darí kompletizovať výbavu, takže toho pribúda pomerne dosť.

A uznávam, že malý nepotrebuje úplne všetko. Lenže čiernobiele leporelo na prvé týždne (a farebnejšie z druhej strany na tie ostatné) som fakt musela mať (Montessori predsa!), konečne som objavila deku, ktorá sa mi zapáčila na prvý pohľad a na niečom sa batoliť i pásť koníky musí. Tej žirafe sa tiež ťažko odolávalo, hoci väčšinou sa mi žirafy na detskom nábytku či oblečení skôr protivia. Ale táto je akási iná a sympatická.

No a bodyčko, tak to bolo v akcii, naviac som potom nemusela platiť poštovné. Na nila.cz si nejakú dobu zakážem chodiť, ešte tam náhodou objavím niečo ďalšie, čo zaručene potrebuje(m). A vôbec, získať výbavičku bez modrej a ružovej sa zdá byť oveľa jednoduchšie, ako som si pôvodne myslela.

A tá radosť, keď som zistila, že polovica vecí je od fínskej značky Mainio.

Zajtra sa tešte na ďalšie tri tipy, tentokrát výhradne z ČR.

Nila.cz

Poznámka

Drobné radosti #34

zdroj: Forest Friends od Butter Kings | bonami.cz

zdroj: Forest Friends od Butter Kings | bonami.cz

Tento rok mi meniny vyšli na víkend. V piatok to síce vyzeralo, že celý deň prespím, tehotenská imunita je dosť biedna a ja som po pár dňoch v klimatizovaných kancelárskych priestoroch celkom prechladnutá, no keďže som to do obeda dospala, zvládla som podvečer aj kurz prvej pomoci zameraný na deti a kojencov. Prvý meninový darček od manžela.

Ten ďalší príde až tesne pred Vianocami, vankúšik a hrnček s lesným motívom. Inak to bol víkend s návštevou, v kine, na vianočných trhoch, vo Fresh Freaks Bistro a tak. Od brata som dostala pokračovanie skvelého komixu Hilda se vrací a ešte v ten večer som ho prečítala. Hilda je stále boží a mne už chýbalo zaliezť pod deku a za jeden večer prečítať celú knihu. Hoci aj tak krátku.

Zašli sme do Cinema City na Fantastic Beasts and Where to Find Them a celkom milo ma film prekvapil. Ak od neho nič nečakáte, nie je to tak zlé. Síce tomu chýbala nejaká lepšia pointa, príbeh, ale efekty fajn, herci fajn, tempo fajn a vlastne je to celý tak fajn film na sobotňajšie popoludnie. Ale že by som ho potrebovala vidieť znova, to zas nie.

hilda-a-fantasticke-zvierata

Ani na vianočné trhy ma to znova neláka, pretože tie davy ľudí zvládam s bábätkom v brušku akosi menej komfortne. Ale v Turbomošt stánku som mala výborný jablčný mošt, keďže tie ich alkoholové dobroty nemôžem, nevynechali sme ani grilovaný oštiepok, čerstvé domáce chipsy a keby na trdelník nebývali také fronty, zájdeme aj pre jeden kakaový. Ešte som tam videla nejaké praclíky a voňalo tam množstvo ďalších dobrôt, tak možno sa niekedy mimo špičku prekonám, ale po zotmení si to nechám rada ujsť.

Vo Fresh Freaks Bistro mali opäť tématický víkend, tentokrát palacinky s banánmi a čokoládou. To by bola škoda nezájsť, dokonca im to tentokrát ani netrvalo nijak dlho. A boli výborné, aj tie ich domáce limonády. Doma som ešte spravila výborný vanilkovo-čokoládový puding s piškótami a mandarinkami. Mňam!

Aby tých radostí nebolo málo, dostala som malý Moleskine diár s motívom Malého princa a veľkú Ferrero Rocher guľôčku. Moje tehotenské guilty pleasure. Nie obyčajná čokoláda, ten maličký si Ferrero Rocher žiada (a kokosovú Lindt). A so štvordňovým oneskorením som aj adventný kalendár dostala, s rôznymi Kinder sladkosťami. Mám celkom strach ísť o dva týždne na ďalšiu tehotenskú kontrolu a postaviť sa na váhu.

Poznámka

Drobné radosti #33

Veľa ľudí sa ma pýta, či už mám tehotenské chute. Také tie divné, kedy sa kombinuje Horalka s kečupom alebo uhorky s Nutellou. Nuž, Horalku som nemala ani nepamätám, ku kečupu mám odpor už roky, keď kyslé uhorky, tak len tie maličké, no kyslou kapustou mi spravíte väčšiu radosť a namiesto Nutelly preferujem Ghítelu.

Čo sa mi ale na chutiach zmenilo je opakovanie toho istého. Najradšej by som jedla stále müsli s gréckym jogurtom a medom na raňajky, na prvú večeru krupičnú kašu a na tú druhú opekané zemiaky s maslom, pohárom mlieka a miskou domácej sudovej kapusty. Celkom nuda v podstate. Iba obedy mám pestrejšie a ovocie v priebehu dňa dosť striedam, lebo jeden deň jablko áno a druhý sa už bábätku akosi nepáči.

Sú to jedlá, ktoré mám rada od detstva, takže žiadna novota, lenže teraz nemám problém ich jesť dookola každý deň. A jediné zaujímavosti sa dajú robiť s müsli.

pecene-musli-od-janova-pec

Čo mi nedávno spravilo obrovskú, ba priam až neskutočnú radosť, je objavenie pečeného müsli od Janova pec. Sedem rôznych príchuti a všetky úžasné. Čokoládové, jahodové, ovocné, semienkové, zo sadu, kakaové a slivkové s makom. Tak akurát ovsených vločiek a hriešne veľa ostatných prímesy, či už orieškov alebo sušeného ovocia. A zapečené s medom. Mňam.

Normálne sa každé ráno teším až sa zobudím a dám si svoju porciu, a to, podotýkam, mám od druhého trimestra so zobúdzaním sa problém. Pred ôsmou sa oči odmietajú otvoriť bez ohľadu na to, či mám za sebou sedem, osem alebo rovno desať hodín spánku (a že si dopriavam). Naviac ma bavia aj ich veselé obaly a rôzne doplňovačky, krížovky a hádanky na zadnej strane.

Takže ak budete hľadať dobré a kvalitné müsli, Janovu pec odporúčam. Naviac si môžete objednať i pečené oriešky s medom, lyofilizované ovocie alebo sušienky. A podporíte českého výrobcu. Môj najväčší favorit sú kakaové. Tie budem nabudúce brať v kilovom balení a rovno dvakrát.

Poznámka

Drobné radosti #32

drobne-radosti-32-new-books

Nové knihy. Veľa nových kníh, len-tak pre radosť. Ani neviem ako sa stalo, ale zrazu som mala tri objednávky (paradoxne z toho istého e-shopu) a v priebehu pár dní mi prišlo deväť výborných knižných kúskov.

Na nových knihách, obzvlášť keď ich mám viacero naraz, ma najviac baví, že v priebehu týždňa ich hneď niekoľko prečítam. Samozrejme k ostatným sa dostanem až neskôr, o týždeň, mesiac, či rok, aj takých mám dosť. Ale mám také podozrenie, že nakupovanie podporuje čítanie. Čím viac si ich kúpim, tým viac ich prečítam.

Prvé dve som zvládla ešte v ten deň, kedy mi prišiel balík. Ďalšie nasledovali nasledujúce dni. Výhoda predĺžených víkendov a množstva voľného času. Niektoré ma milo prekvapili, niektoré ľahko sklamali a na niektoré sa zatiaľ necítim, pretože sú smutné. Ale mám radosť z každej jednej a vôbec mi nevadí, že knižnica sa pomaličky približuje k dosiahnutiu maximálnej kapacity.

new-books

A proto skáču je veľmi milá kniha o malom autistovi. Určite ste o nej počuli, možno ste ju aj čítali. Nie je dlhá, nezaberie veľa času. Ale veľa sa dozviete o výnimočnom svete autistických detí, prečo sa tak správajú, ako sa cítia, čo by chceli. Trošku to zmení váš pohľad nie len na ľudí s touto diagnózou. Určite vám pomôže im lepšie porozumieť.

Zbláznila ses? bolo trošku slabšie, ako som predpokladala. Úplne mi nesadol štýl, nebavili ma snové pasáže, aj keď rozumiem, čo chcela autorka vyjadriť. No od príbehu som čakala podstatne viac. Vlastne najviac ma bavili tehotenské pasáže, pretože si tým sama prechádzam a chápem radosť hlavnej postavy nad ultrazvukovou fotkou pol centrimetrového embrya. Tiež mám jednu doma a rozplývam sa nad ňou doteraz.

Divoký květ som chválila vo včerajšom príspevku.

Sedem minút po polnoci som čítala dlho, pretože v tehotenstve sa vyhýbam priveľmi smutným príbehom. A tento bol smutný. Ale chcela som ho prečítať, tak som si ho dávkovala pomaly a postupne. Tie ilustrácie sú perfektné, dotvárajú atmosféru príbehu. Len ma prekvapuje, že kniha je určená mladším čitateľom. Nie zrovna jednoduché čítanie pre mládež.

Sůl moře mám rozčítané. A asi to tiež nebude zrovna veselé, pretože viem, ako loď Wilhelm Gustloff skončila. Ale Ruta ma baví, píše naozaj dobre, takže po pár kapitolách sa postupne dopracujem až na koniec. No dám si na čas a doplním to menej emotívnymi knihami.

A aby som tie neveselé knihy skompletizovala, za dva večery som prečítala aj Ešte netlačte. O stave slovenského pôrodníctva. Síce na Slovensku rodiť neplánujem, ale ako tehotnú ma to zaujímalo (a po dočítaní nemilo šokovalo). Som rada, že autorky venovali tak veľa svojho času, aby poukázali na problémy v pôrodníctve. Je ich veľa, treba ich riešiť a ja ich za túto sumarizáciu obdivujem. Otvorili dialóg a ja verím, že veci sa posunú k lepšiemu.

Zostávajúce tri knihy, Mischling, Pršení je super, tati! a Zvuk slunečních hodin si nechám na neskôr. Možno na blížiacu sa dovolenku, možno vianočné voľno a možno až na materskú. Ani jedna nevyzerá pozitívne, tak sa do nich nebudem náhliť.

Ale! Bližia sa Vianoce a ja potrebujem doplniť knižný wishlist o výborné knihy, takže ak máte nejaké tipy, vítam ich v komentároch (ideálne aj s odkazom na vašu recenziu).

Poznámka

Drobné radosti #31

Ubehli takmer tri roky, kedy som naposledy napísala článok začínajúci s Drobné radosti #. Nie že by mi odvtedy prestali robiť veci a zážitky radosť, ale častokrát vydali na veľký samostatný príspevok alebo naopak nakoniec nebol čas o nich napísať.

Spomenula som si na ne nedávno. Odkedy som tehotná, milujem odpočívanie a čas doma. V prvom trimestri to bolo najmä únavou, aj keď som zvládla dve dovolenky (nie že by dovolenky boli náročné, ale letecká preprava je unavujúca), nejaké tie výlety, chaty a reštaurácie. V druhom trimestri si ale vyslovene užívam, keď je náš spoločenský život minimálny.

Nemám takú potrebu byť niekoľkokrát za mesiac v kine či divadle (ale už asi tri mesiace mám rozpísaný článok o skvelých divadelných hrách, ktoré som minulú sezónu videla), nelákajú ma nové podniky v meste (no od leta pripravujem článok o tých, ktoré som medzitým navštívila a bavili ma), voľný víkend už nie je priam sviatkom ale každotýždňovou skutočnosťou.

No aj napriek tej lenivosti zažívam mnohé radosti, tak som si povedala, prečo si ich z času na čas nepripomenúť alebo vám nedať sem-tam nejaký tip. Dokonca ma opäť baví vo veľkom čítať (a nakupovať!) knižky. Tak začnem radšej hneď teraz s tým, čo mi spravilo radosť túto stredu.

zibura-pesky-mezi-buddhisty-a-komunisty

Zibura: Pěšky mezi buddhisty a komunisty

Čítali ste 40 dní pěšky do Jeruzaléma? Mali by ste. Skvelé, vtipné a veľmi osobité rozprávanie o 40 dňovej pešej ceste z tureckého mestečka Pinarhisar do izraelského Jeruzalema. Ladislav Zibura sa potom vrátil, spravil prekvapivo veľa prednášok, vydal knihu…

… a keď mal toho plné zuby, tak si zbalil 90 litrový batoh, poriadne topánky a odišiel do Nepálu a Číny na ďalšiu cestu. Tentokrát tam strávil tri mesiace a prešiel 1400 km. Na jeho verejnom facebook profile si môžete pozrieť viac ako dvesto fotiek s originálnym popisom, 15. novembra mu vychádza ďalšia knižka (Pěšky mezi buddhisty a komunisty), no to, na čo vás chcem nalákať, sú jeho prednášky.

Neprekvapilo by ma, ak by boli vo veľa mestách vypredané, ale ak budete mať možnosť niektorú navštíviť, neváhajte. So svojským humorom komentuje fotografie z cesty, rozpráva zážitky, sem tam padne nejaké múdro. Dozviete sa, akí sú ľudia neskutočne pohostinní, že svet vlastne nie je tak zlý, ako sa nám z tepla domova môže zdať a nebude chýbať ani video s pandami a obrázok šteniatka.

Zvládne rozprávať dve hodiny a prakticky celý čas sa smejete. Až som si hovorila, že ísť na nejaké predstavenie koncom zimy, tak od smiechu predčasne porodím.

Pripravovanú knihu si rozhodne nenechám ujsť a ako sa poznám, nebudem čakať do Vianoc. A tak trochu zákerne a sebecky dúfam, že bude mať tých vystúpení znova plné zuby a znova sadne do lietadla, aby pešo precestoval ďalší kút zeme.