Poznámka

Zasnežené Vysoké Tatry s Adamkom

Začína sa nám rodiť tradícia. Vo Vysokých Tatrách sme boli na svadobnej ceste. To bolo v roku 2015. Pri jednej prechádzke sme narazili na reštauráciu Koliba Kamzík. Pri prvej návšteve sme si ju zamilovali tak veľmi, že o rok neskôr sme sa tam rovno ubytovali a strávili tam naše prvé spoločné Vianoce. Iba my dvaja. No vlastne dvaja a pol, bola som v šiestom mesiaci. Tento rok sme chceli Tatry ukázať Adamkovi. Opäť sme sa ubytovali v Kolibe Kamzík a opäť sme boli maximálne spokojní. Myslím, že je to správne miesto aj na oslavu Adamkových prvých narodenín. Ale to už predbieham.

Tatry sme mali v celej svojej paráde. Nádherne zasnežené. V deň príchodu začalo snežiť a na druhý deň už bolo po kolená snehu. Krásneho, čistého, pod nohami pukajúceho. Tým za nás rozhodol, či pôjdeme na túru iba na Reinerku alebo rovno na Zamkovského. S Adamkom zababušeným vo všetkom zimnom, čo sme zatedy stihli kúpiť, by som si na dlhšiu cestu netrúfla. Ešteže je to nosenec, s kočíkom by sme neuspeli.

Podvečer sme zašli do wellness v hoteli Átrium. Ale dlho sme sa nezdržali, voda bola studená a Adamkovi drkotala pusinka. No zožal úspech, v plavkách je rozkošný a hneď sa pri ňom zastavilo zopár detí a nadšene sledovali, ako si s vodou poradil. Adamko im všetkým ukázal, že je zdatný ponárač, však už to má z vane riadne natrénované.

Stravovali sme sa vždy v našej kolibe. Strapačky, halušky, kapustnica… tie najlepšie slovenské jedlá. Ale i husacie a kačacie hody, ktoré zrovna prebiehali. V reštaurácií je detský kútik, kde sa občas Adamko zabavil. A keď bolo voľno, sedeli sme tam s ním, majú tam pre rodičov jeden menší stolík.

Alebo sme si jedlo objednali a oni nám ho priniesli až na izbu. To vtedy, keď Adamko nemal náladu na spoločnosť a vedeli sme, že by to bolo iba trápenie. Takto sme sa v kľude najedli. A personálu sme vďační za ochotu i pochopenie.

V jeden deň zatvorili pre silný vietor lanovky vo Vysokých Tatrách. Tak sme išli kúsok vedľa, pri Ždiar do Bachledovej doliny. Nedávno tam vyrástol Chodník korunami stromov. Lanovkou na kopec vo výške 1151 m n. m a potom už len obdivujete tu nádheru všade naokolo. No riadne nám fúkalo. Adamko lanovku preplakal, lebo chcel spať, lenže keď sedím, to ho neuspáva. No len čo sme boli späť na pevnej zemi, už si odfukoval. A my sme riadne premrzli. No stálo to za to.

Výhľady dychberúce, vetrisko jak sa patrí, snehu kopec a ľudí tak akurát.

Ešte AquaCity Poprad sme navštívili. Zavolali sme im, či aj so 7 mesačným bábätkom môžeme prísť. Môžeme. Detský bazén mal 33 stupňov, to už bolo lepšie. A voda trošku slaná. Adamko vysmiaty od ucha k uchu. Potápanie? Je to vodný živel, užíval si to, ani raz nezaplakal, nevadila mu voda v očiach, ak mu voda zabehla, trošku si pokašlal a bol pripravený na ďalšie ponorenie. Vyskúšali sme ešte jeden o stupeň teplejší bazén a to bolo radosť najväčšia, pre nás i pre neho. Aj také dve pani ho obdivovali, že je vo vode ako doma.

Na Štrbské pleso sme sa iba previezli, počasie a spiaci Adamko nás presvedčili, že z auta radšej vychádzať nebudeme. Tak nabudúce.

Po ceste domov sme aj na Kozom vršku zastavili, zásoby syrov domov pokúpili, v salaši Krajinka sa naobedovali a potom Adamko na tri hodiny zaspal a až v Brne sa zobudil.

Máte osobné skúsenosti, čo vo Vysokých Tatrách navštíviť s ročným dieťaťom?

Pokračuj v čítaní

Poznámka

Sobotienka v Bratislave

Pohodové ráno (všetci), prespinkaná cesta do Bratislavy (Adamko), rozčítaná knižka Autismus & Chardonnay (ja), výstava zmysluplných hračiek, Žufaňa, Mile pančušky, prechádzka Starým Mestom, dážď, Martinus, nové knihy, trhy na Starej tržnici, Foxford, IKEA, pohodový večer.

Prečo?

Pretože ráno sa Adamko zobudil vo výbornej nálade, spravila som mu batát s jabĺčkom, mamina spravila raňajky mne a vyrazili sme do Bratislavy. Adamko cestu prespal a ja som si mohla zatiaľ čítať perfektnú knihu od Martina Selnera. Určite si ju prečítajte aj vy.

Na ZŠ Tupolevova sa konala výstava zmysluplných hračiek. Pobrali sme letáčky, poobdivovali niektoré hračky, prehodili pár slov s predajcami, povymýšľali, čo sa kedy Adamkovi hodí a ani nie po hodine odchádzali.

Poznáte _dzejny? Janu Šlinskú? Odporúča nie iba kvalitné knihy, ale i bratislavské podniky. A do Žufane chodí tak často, že už mi to nedalo a musela som tam ísť tiež. Mamina súhlasila. Adamko nesúhlasil, ale až na mieste, pretože nemal kde plaziť. Plno bolo, málo miesta. Takže len taká rýchlovka, ale varia mňamózne a chválim prebaľovací pult.

Milujem pančušky s trakmi od mile.sk. Adamko mal dvoje a teraz má ešte ďalšie troje. Kúpila mu ich mamina v KOMPOTe na Laurinskej. A to vám je tiež aký milý obchod. Raz budem veľká, zarobím kopec peňazí a pôjdem ich tam zameniť za niektoré kúsky, ktoré ma zaujali.

Pršalo, ale dážď nám nevadí, krátku prechádzku Starým mestom sme si dali. A mne sa tuším začína v Bratislave páčiť.

Martinus na Obchodnej sme nemohli vynechať. Chcela som Adamkovi ukázať knižný raj. Ale on chcel spať a nejak sa mu to nedarilo. Tak iba zľavy sme pozreli, tri knihy som mu tam vybrala a išli sme ďalej. Foxford na poschodí, kde sme mali v pláne sa usadiť, mal až od tretej.

Adamko zaspal len čo sme vyšli z Martinusu.

Na Starej tržnici sa konali trhy, už síce pomaly končili, ale aspoň sme nakukli, tatinovi aj sebe som fajnové čokoládky kúpila a pomalým tempom sme premýšľali, kam ďalej, keď dieťa spí na mne, v tej novej krásne šátke Find the Heart od yako yako, ktorá mi tento týždeň prišla.

Tri hodiny odbili, naspäť do Martinusu sme sa vrátili, vo Foxforde výbornú vajíčkovú nátierku pojedli, melónovú limonádu vypili, s Adamkom, ktorý sa medzitým samozrejme zobudil, sa zahrali a za jeho plaču odišli. Eeej, kde sú tie časy, kedy i dve hodiny vydržal na jednom mieste. Ale zuby, ja to chápem, potrebuje pozornosť, nosiť, kojiť, tíšiť. Čakám ako na spasenie, kedy vylezie ten prvý.

Ešte aj do IKEA sme stihli. Tam to opäť prespal. A my sme za plný košík medzitým nakúpili, taká sviečka, hentaký odkladač, taká dózička, ooo vianočné sušienky už majú, jaj, ten plyšový žralok, to sa bude Adamkovi páčiť, skrinka, stolík, poduška, niečo pre Adamka, niečo pre nás…

Proste dve baby pohromade.

Domov sme prišli o siedmej. Vybaliť, oprať, okúpať a dobrú noc.

Poznámka

V lese

Vyšla som si s Adamkom do lesa. Pôvodne som chcela ísť hneď ráno, ale bola hmla, Adamko mi znova zaspal v náručí už o deviatej, išli sme ešte do obchodu, tak nakoniec to vyšlo až na poobednú prechádzku.

Hoci som kedysi na hríby chodila, trávila veľa času v lese a na dedine, už je to dobrých 15 rokov. V lese som si uvedomila, že už si ani nespomínam, ako sa hríby hľadajú. Na jednej strane mi to prišlo ako veda, niečo vzdialené a pre mňa už takmer zabudnuté, na druhej strane sa mi vybavili spomienky na detstvo u babičky.

Vstúpiť do lesa je vlastne úplne jednoduché. Proste si vykračujem po ceste a náhle odbočím do lesa. Kopec hore ma neodrádza, ale obuv som mohla zvoliť vhodnejšiu. Čím hlbšie vchádzam do lesa, civilizácia sa stráca z dohľadu, tým lepší pocit mám.

Chodiť mimo cestu, krížom krážom je také rebelské. Samozrejme, na výletoch sme lesom prechádzali často, no vždy po značenej ceste. Ale zísť z tejto cestičky a stúpať po listoch, pozorne sledovať okolo a dávať pozor na každý krok, to už zaváňa mladíckou romantikou.

Vôbec si nepamätám, ako vyzerajú jedlé hríby. Dubák by som určite spoznala, ale dubáky sú už dávno vybrané. Viem, že bedle sa dajú pomýliť s niečím prudko jedovatým, matne si vybavujem suchohríb a kuriatka. Tým moje znalosti končia a ja sa zmierujem s tým, že si proste kúpim šampiňóny v obchode. Hríbov som našla síce veľa, ale som presvedčená, že ani jeden sa ako jedlo pre ľudí nehodí. Obzvlášť ten fialový pôsobil už od pohľadu jedovato a ani tomu v čistej bielej farbe neverím.

Dávam za pravdu tým, ktorí hovoria, že les lieči. Stačí zastaviť a započúvať sa. Občas to síce prekazí zvuk motorovej píly niekde v pozadí, ale aj chvíľka v lese nabíja pozitívnou energiou. Ešte by som si mohla zopakovať vtáctvo našich lesov a o pár rokov môžem pred Adamkom machrovať, čo za vtáčika to vidíme na strome. Vlastne by som si mohla zopakovať aj rastlinstvo.

Z lesa ide strach aj cez deň. Ako fakt neviem, čo by som robila, keby uvidím diviaka. A on mňa. S dieťaťom v šátke a v nevhodnej obuvi. Niektoré zvuky pôsobia veľmi tajomne. Ešteže už hmla ustúpila, bolo slnečno a do západu slnka ďaleko.

Fotiť hríby nie je tak jednoduché, ako som si v prvom momente myslela. No niektoré sú vážne fotogenické.

Pokračuj v čítaní

Poznámka

Pražský víkend

Adamko ma neprestáva prekvapovať. Ako sme sa len tešili, keď už sme autom išli bez jediného plaču, že budeme môcť jazdiť častejšie a pomaly aj dlhšie. A on tentokrát začal už v Brne plakať, ale tak, že to sme ešte nepočuli. Trikrát sme zastavovali, prebaliť, kojenie, ponosiť. Najťažšie je to na diaľnici, keď sa ani zastaviť nedá, odpočívadlo ďaleko. Zaspal až hodinu pred Prahou.

Do Prahy som išla na blogerskú merendu. Veľmi som sa tešila, pretože odkedy mám Adamka, strácam prehľad o aktuálnych knižných novinkách. A naviac je fajn občas zmeniť prostredie a ísť medzi viac ľudí.

Ubytovanie sme si našli na Žižkove v Trinity Residence, 20 minút od VinCaffé, kde sa blogerská merenda konala. Adamka nové priestory bavili, najmä sklobetónová stena oddeľujúca kuchynský kút od zvyšku miestnosti. Celý podvečer so záujmom všetko sledoval alebo sa váľal s nami v posteli. Už mu to ide fakt rýchlo, prejsť z jednej strany postele na druhú (asi tak nanosekundu).

V sobotu som po jednej vyrazila s Adamkom v šátku. Dovtedy nespal, takže som dúfala, že sa vyspí tam. A naozaj, než som vystúpila na poslednej zástavke, očká zatvorené a len som cítila jeho pravidelné dýchanie. Dokonca sme prišli včas! Usadila som sa v skvelej spoločnosti, pri stole so skvelou Bárou z Book Journal a Jakubom z @bookscalling.

Vendy a Olga nám predstavili novinky, ktoré vyjdú najbližšie mesiace v Albatrose. Adamka to muselo strašne moc zaujímať, pretože sa zobudil a tíško sledoval. Na záver pripravovanú knihu Kaziměsti predstavil autor Martin Bečan osobne. Tu ma trochu mrzí, že som nezachytila celé jeho rozprávanie, pretože Adamko sa začínal ozývať, tak som s ním išla na záhradku, aby sme nerušili. No ale knižku sme podpísanú dostali, takže ju určite prečítam.

Potom sa rozdávali darčeky a knižky, týmto ďakujem blogerke, ktorej meno mi vypadlo, za to, že mi doniesla pár na výber, pretože som zrovna Adamka kŕmila (z fľaše, taká odvážna, aby som kojila takto na verejnosti, nie som, naviac som nebola vhodne oblečená). Vybrala som si len jednu, predsa len toho času mám pomenej, ako ostatný blogeri. Za to celkom zaujímavú knihu Machinace od Hayley Stoneovej. Z nakladateľstva Plus, takže verím v kvalitku.

Domov sa mi ešte nechcelo ísť, ale manžel bol na blízku, takže za Adamkom, ktorému sa už prestávalo páčiť (tak ono tam bol aj celkom hluk a teplo) prišiel a bol s ním vonku na záhradke. Ja som sa ešte rozprávala s Alenou z hotcoffee.cz a najmä so Zuzanou zo suzannesworldofbooks.cz. Odchádzala som až o pol piatej, čo prekvapilo aj mňa.

S manželom sme si dali na byt prechádzku, cez Žižkovský tunel, čo Adamko opäť prespal. Tak sme už len nakúpili, na byte si dobrú večeru spravili a pozerali tretiu sériu Narcos. Ja som si zobrala do Prahy štyri komiksy a z toho tri úspešne aj prečítala.

V nedeľu nás trochu zradilo počasie, chcela som ísť ešte do ZOO, ale pršalo. No mám skvelých čitateľov blogu, dostala som tip na Národní zemědělské muzeum. A veru dobre tam bolo. Najmä pre deti, takže sa tam vrátime, až bude mať Adamko dva-tri roky. Nech si užije aj jazdu na malom traktorčeku a všetky tie interaktívne a hravé prvky, ktoré po múzeu boli. Som zvedavá na expozície, ktoré sa ešte len pripravovali.

Úplne top je záhradka na streche s voňavými bylinkami, včelími úľmi a úžasným výhľadom na celú Prahu. Dokonca je možnosť tam piknikovať. Adamko bol v nosítku u manžela a príjemne mu bolo, zaspal už pri druhej expozícií, trochu si pomrnčal, keď sme ho prehadzovali v aute do vajíčka, ale potom opäť spinkal až po Jihlavu. Prestávam jeho spánkovým potrebám rozumieť.

Na pol ceste medzi Prahou a Brnom, v mestečku Luka nad Jihlavou, existuje výborná reštaurácia Kolnička. Varia tak dobre, že sa oplatí zísť z diaľnice. My sme ju objavili vďaka Gastromape Lukáša Hejlíka, ktorú začínam mať čoraz radšej, pretože vďaka nej spoznávamé skvelé podniky i miesta.

A o štyri týždne opäť do Prahy. Bude knižný festival Humbook!

Pokračuj v čítaní

Poznámka

Sonnentor

V Čejkoviciach je jedno úžasne voňavé miestočko. Majú tam chutné domáce koláčiky, tie najlepšie limonády a ľadové čaje, krásnu vyhliadku, jedlú záhradku, originálne pexeso, milý personál a najmä desiatky čajov a korenia. Chutného, zdravého a voňavého.

Prehliadku sme jaksi nestihli, lebo Mr. Adamko dostal hlad a na ďalšiu sa nám čakať nechcelo. Ale do Sonnentoru to nie je ďaleko a leto ešte neskončilo.

sonnentor.cz

Poznámka

Raj na Pálave

Išli sme zrúcaninu hradu Sirotčí hrádek. Krásne výhľady, prechádzka tak akurát, všetko super, až na tie tridsiatky teploty a oblaky až kdesi ďaleko. Na poludnie, čo sme čakali, že áno.

Premýšľame, kam odtiaľ, ideálne najprv obed, vrátiť sa do Mikulova alebo ísť ešte ďalej, smerom na Dívči hrad? Len tak náhodou otvárame gastromapu Lukáše Hejlíka, však on cestuje naprieč krajinou, možno bol tu niekde a ejhľa, on bol aj priamo v Klentnici a vďaka tomu sme v dedine s ani nie 550 obyvateľmi objavili raj. Volá sa Cafe Fara.

Názvom sa nenechajte pomýliť, varia tu. A varia priam grandiózne, jedlá stále i sezónne. Jedálny lístok je skromný, prostredie nádherné, personál milý, majú aj obchodík. Ale to jedlo. To bolo niečo úžasné. A nádherné. Ale hlavne chutné.

No vykašlali sme sa na nejakú ďalšiu turistiku, zašili sa v ich relax zóne, kde nikoho nebolo, takže breastfeeding-friendly, Adamko predsa neostane hladný a na materskej oceňujem aj takéto drobnosti. Húpali sa v sieti, pili bezinkovú limonádu a bolo nám fajn. Až moc fajn.

Nabudúce tam pôjdeme rovno bývať, aspoň na víkend. Ale keďže sa mi páči ich Levandulový apartmán aj Rajský pokoj, tak na dva víkendy. cafefara.cz

Pokračuj v čítaní

Poznámka

Lednicko-valtický areál

Mali sme výborný obed U tlustých, prešli sme si záhrady, na konskom povoze sa odviezli k Janohradu, tam posedeli pri riečke, loďou sme sa plavili k minaretu, videli sme niekoľko voláviek, vyšli sme 302 schodov na 60 m vysoký minaret a prešli sa pešo späť k zámku.

V pondelok tam nebolo veľa ľudí, o to lepšie pre nás.

Výletovanie s 3,5 mesačným bábätkom sa ukazuje ako mimoriadne jednoduché, stačí naviazať do šátku, buď spinká, alebo sleduje, už pekne drží hlavičku, tak býva vystrčený von ako surikata, sleduje všetko naokolo. Do batohu prihadzujeme deku, aby sa dalo odpočívať na lúkach, jedlo má pripravené okamžite, odľahlé miesto na kojenie sa vždy nájde. Netreba ho ešte strážiť, nikam neutečie, nestratí sa. Po celom dni v prírode je večer príjemne unavený, zaspáva rýchlo a ani sa v noci nebudí.

Škoda, že materskú dovolenku nedostávajú na leto aj otcovia, to by sme boli preč celé dva mesiace. Takto sme sa vybrali aspoň na minidovolenku na Pálavu. A ja som konečne navštívila ten slávny Lednicko-valtický areál. Fakt je tam krásne a na celý deň s bábätkom ideálne.

Pokračuj v čítaní