Poznámka

Berlin Zoological Garden

V piatok som na svoj instagram dala fotku s popiskom: „31 týždeň tehotenstva je náročnejší, ako som si myslela. Manžel je na IT workshope, tak som si plánovala prejsť pomalým tehotenským tempom berlínsku ZOO. Ale aj to pomalé tempo a fakt, že som odpočívala na lavičke v každej krytej hale (a že ich tam majú) nestačil. Tri hodiny a úplne vyčerpaná som sa vrátila na hotelovú izbu. 😄  S krabičkou #DunkinDonuts a knihou počkám na manžela. Odhadujem, že za 5 minút budem spať.“

Zaspala som asi až za 15 minút, ale zaspala. A Dunkin’ Donuts vydržali až do príchodu manžela, ktorý mi s nimi s radosťou pomohol. Knihu na fotke som rozčítala o pár hodín neskôr a zatiaľ ma baví. Takže dnes to nebude o rozčítanej knihe, ale o zvieratkách zo ZOO. Pretože keď už som tam bola, prešla ju, aj keď nie celú a ako zombie sa dotackala na hotel, tak by bola škoda si tento úspech nezaznamenať na blog. Aspoň v podobe fotiek.

ZOO v Berlíne bola otvorená v roku 1844, rozkladá sa 35 hektároch v centre Berlíne. Patrí k najnavštevovanejším v Európe a nájdete tu viac ako 1500 druhov živočíchov. Okrem samotnej ZOO sa v jednej budove nachádza aj akvárium a terárium. Odporúčtam zakúpiť lístok aj tam, mňa najviac fascinovali medúzy, ktorých tam majú viacero.

ZOO je moderná, čistá, teraz v januári tam bolo máličko ľudí. Výbehy sú na svoje možnosti priestranné, mreže len tam, kde naozaj treba a veľa budov, takže zvieratá boli v zime vo vnútri, ale viditeľné návštevníkom. Trošku ma mrzí, že som ju nezvládla prejsť celú, ale v lete má byť nový výbeh s pandami, ktorý sa teraz prerábal, takže o dôvod viac sa tam vrátiť. Naviac sa Berlín javil ako krásne mesto, tak si ho aspoň prejdem. To už budem mať viac energie. Snáď.

Pokračuj v čítaní

Poznámka

Zasnežená Dolní Morava


Na Dolní Moravu a rozhľadňu Stezka v oblacích ma to lákalo už dlhšie. Nakoniec som sa tam dostala tak nejak omylom-náhodou. Brat rád závodí. Triatlon, Spartan Race. Každým rokom si dáva viac závodov, viac výziev. V tomto je skvelý a ja ho v tom obdivujem a podporujem. A keďže na preteky je lepšie ísť autom, robíme mu s manželom spoločnosť. On si odbehne ten svoj závod a my si medzitým zájdeme na výlet.

Vďaka Winter Spartan Race Sprint sme včera navštívili tu slávnu rozhľadňu. Vo výše 1116 metrov n. m. sa pred rokom, v decembri 2015, otvorila nevšedná stavba s názvom Stezka v oblacích. Okrem klasických schodov, ktoré nájdeme na každej rozhľadni, tu nechýbajú ani drevené cesty a dokonca i šmykľavka. A kto sa nebojí, na samom vrchu sa môže postaviť do siete v tvare kvapky. Ľudí unesie veľa a pod nohami sa vám naskytne pohľad až na pevnú zem. 55 metrov pod vami.

Za pekného počasia musí byť výhľad perfektný. My sme naň mali šťastie tak nejak obojako. Na jednej strane síce bola hmla a iba sem-tam sa rozfúkala, takže sme videli aj na lyžiarov a Spartanov dole. Na strane druhej ale bola okolitá príroda tak nádherne zasnežená, že ma to fascinuje doteraz. Stromy úchvatne biele a snehu toľko, že pri neďalekých stánkoch im zakrylo stôl i stoličky.

Aj keď za tú hmlu som vlastne rada. Aspoň som si tak neuvedomovala, ako vysoko sme. Výšky stále neznášam dobre, i lanovka, ktorou sme išli, mi dala zabrať. Síce krátko, ale manžel ma i na tú sieť dostal. Na zem aj napriek hmle vidieť bolo a 55 metrov je prosím pekne už pekná výška.

Celá oblasť sa mi ale veľmi páčila a naviac, ako budúca mamina som po očku sledovala, či je family-friendly. A ona je! Takže si myslím, že na Dolní Moravu sa ešte niekedy vrátime. To navštívime aj Mamutíkov vodný park, pieskový svet, lesný zážitkový park, bobovú dráhu a mnoho ďalších atrakcií, ktoré sa v lokalite nachádzajú. A pochodíme poriadne okolie.

Pokračuj v čítaní

Poznámka

Pohodové Vianoce vo Vysokých Tatrách

Darčeky objednané cez internet v novembri, stromček ozdobený začiatkom adventu, koláčikov si do sýtosti užijeme aj u rodičov, netreba to preháňať aj s pečením doma, okná umyje LidskaSila.cz v novom roku. Tehotenstvo je úžasné a keď aj manžel trvá na tom, aby som sa zbytočne nenamáhala a odpočívala, čo to dá, treba to využiť na 110 %. Vianoce sú pre väčšinu ľudí všetko, len nie sviatky pokoja a bez stresu. A my sme ich chceli skutočne pokojné a bez stresu.

Pred rokom sme spravili Vianoce u nás, pozvali obe naše rodiny, postarali sa o večeru i výzdobu, dokonca i tie okná som mala umyté a prakticky bez skúsenosti som sa do zdravého pečenia pustila. Lenže minulý rok som nebola dva týždne chorá a v 6. mesiaci tehotenstva. Tento rok sme naviac mohli mať prvé a zároveň posledné Vianoce len my dvaja. O rok s osem mesačným bábätkom to bude úplne iná radosť. Tak sme sa chopili príležitosti.

V štvrtok sme zbalili veci a darčeky, a vyrazili smer Vysoké Tatry, na kolibu Kamzík v Starom Smokovci. Reštauráciu sme objavili pri našej poslednej návšteve Tatier, teraz sme včas rezervovali aj posledný voľný apartmán. Majú to tu nádherné. Moderné, ale stále v duchu našich tradícií. Výzdoba krásne ľudová, jemné detaily na vankúšoch, obrazy i lampy. Pripravuje to majiteľka osobne, čo kus, to originál. Varia úžasné slovenské jedlá, z reproduktorov sa šíri príjemná folklórna hudba i vianočné koledy. Na raňajky voňavá vianočka, bryndzová nátierka alebo korbáčiky. Pokračuj v čítaní

Poznámka

Puerto Princesa a Manila

Po hektickejších dňoch som si našla chvíľku, aby som dopísala posledný článok z Filipín. Už bola naša cesta tam a prvý deň, aká je tam podzemná rieka a ako sme relaxovali v Honda Bay. Dnes to bude o samotnom meste Puerto Princesa a krátko i o Manile.

Tri dni v tropickom pásme spravili svoje a my sme sa po niekoľkých tours na ostrove rozhodli pre ničnerobenie. Dlhý spánok bez nutnosti vstávať na dohodnutý výlet privítal každý. V samotnom meste ale nič nie je, naviac obyvateľov má síce menej ako Brno, pritom rozlohou je desaťkrát väčšie.

Pokračuj v čítaní

Poznámka

Honda Bay

honda_bay_04

Aj tretí deň na Filipínach sme uprednostnili platenú tour pred vlastným programom. Už sme mali za sebou mesto i podzemnú rieku, chcelo to konečne more a pláže. Počasie nám vyšlo. Deň predtým pršalo, ale v nedeľu, kedy sme sa rozhodli preskúmať ostrovy Starfish, Cowrie a Luli, sa i slnko ukázalo. Bolo síce zamračené, ale stejnak sme sa všetci spálili pri prvej zástavke.

Záliv Honda sa nachádza severozápadne od Puerto Princesa, ani nie polhodinu autom. Nachádza sa tam pár ostrovov, my sme navštívili tri z nich, ale verím tomu, že iné cestovky majú i iný itinerár a určite to ide aj na vlastnú pesť. Nám vyhovovalo, že za pomerne lacný peniaz (v prepočte okolo 600 Kč/osoba) sme mali zaistenú dopravu z/do hotela, prenájom lode, vstupy, sprievodcu a obed.

Priamo v prístave sme si mohli ešte prenajať obuv do vody, výbavu na šnorchľovanie, prípadne plutvy. Ale k to mal vlastné, ušetril tých pár korún. My sme platili 600 PHP (~300 Kč) za jedny plutvy, jedny topánky do vody a dvoje okuliare so šnorchľom. Fakt je to tam strašne lacné.

honda_bay_01 honda_bay_02 honda_bay_03

Prvý ostrov, kde sme zakotvili, bol Luli Island. Je zaujímavý tým, že sa ukáže iba pri odlive. Keď je príliv, vidno iba stovky mangrovníkov, pár domčekov postavených na drevách a skokanský mostík do vody. Samotný ostrov je ale pod vodou. Nezdržali sme sa tu dlho, ale stačilo to na to, aby po prvom polhodinovom plávaní a šnorchľovaní mal každý z nás spálený chrbát.  Pokračuj v čítaní

Poznámka

NP Puerto-Princesa Subterranean River

puerto-princesa-subterranean-river_13

Puerto Princesa Subterranean River je národný park v krasovej oblasti na severe filipínskeho ostrova Palawan. Podzemný úsek rieky je dlhý 8,2 km z celkovej dĺžky vyše 24 km a ústi do Juhočínskeho mora. Ide o jeden z najväčších jaskynných priestorov na svete. Pre turistov je prístupných len približne 1,5 km. Celková rozloha parku je viac ako 222 kilometrov štvorcových.

Oblasť je dôležitá na zachovanie svojej biodiverzity, nachádza sa tu rozmanité množstvo fauny aj flóry, a preto je od 4. 12. 1999 zapísaná v Svetovom dedičstve UNESCO. Pred piatimi rokmi sa dokonca dostala medzi novodobých sedem divov prírody.

Toľko stručný úvod k miestu, ktoré sme dnes navštívili. Viac vám prezradí wikipedia alebo portál gopalawan.travel.

puerto-princesa-subterranean-river_02 puerto-princesa-subterranean-river_03 puerto-princesa-subterranean-river_04

Tour nám zabezpečila majiteľka za nejakých 1450 PHP (~750 CZK) na osobu (doprava, vstupy, poplatky, obed…). Pripravila nám raňajky a o pol ôsmej pre nás prišiel minibus. Šťastie, že sme ho vôbec stihli, pretože ráno tak pršalo, že nikto nepočul budík, mne môj zvonil 20 minút vedľa postele, odignorovali sme aj klopanie na dvere. Dobre sa pritom daždi spalo. Ale na poslednú chvíľu sme sa dostavili aj k raňajkám, aj do autobusu.

Cesta trvala dve hodiny, sprievodkyňa nám medzitým porozprávala niečo málo o okolí i mieste, kam ideme. Vybavila nám všetky povolenia a vstupy, takže my sme len čakali a popíjali čerstvý mangový džús. Už som spomínala, aký je úžasný?

puerto-princesa-subterranean-river_01 Pokračuj v čítaní

Poznámka

Filipíny – cesta tam a prvý deň

letecky-na-filipiny

Tak sme zase niekam odleteli. Tentokrát na filipínsky ostrov Palawan. Niekedy začiatkom jari narazil brat na akčné letenky a keďže mimo Európu sme s manželom ešte neboli, pridali sme sa k nemu. Spiatočná letenka Amsterdam – Filipíny bola za približne sedem a pol tisíc českých korún. Naviac do pomerne lacnej krajiny.

Do Amsterdamu sme išli v noci autom, ~1 100 km sme s prestávkami stihli za trinásť hodín. S dostatočnou rezervou sme zamierali rovno na letisko, kde sme krátko po obede nasadli do lietadla spoločnosti China Airlines a nechali sa odviesť o sedem časových pásiem dopredu. Keď sme odchádzali z Brna, snežilo. Prileteli sme do tridsiatich stupňov.

Spolu osemnásť hodín v lietadle s prestupmi v Bangkoku, Taipei a Manile. Najmä ten posledný sme stihli len zázrakom. Štyri minúty pred zatvorením brány nás ešte len taxík vysadil pred terminálom. Zaplatiť, prejsť všetkými kontrolami, nájsť správnu gate a na poslednú chvíľu nasadnúť do lietadla. Stihli sme.

filipiny_01 filipiny_02 filipiny_03

Za tmy sme pristali v Puerto Princesa, našej cieľovej destinácii. Prečo práve Palawan? Niekde sme našli informáciu, že ide o jeden z najlepších ostrovov na svete. A je tu dosť aktivít na celý týždeň. Takže keď sme vyberali, kam konkrétne na Filipínach zájsť, toto bola jedna z najlepších možností (ak nie rovno najlepšia).

Ubytovanie máme v By the Bay, Jacana B&B, malom rodinnom hotelíku s pár izbami. Veľmi príjemná majiteľka nám zaisťuje snáď úplne všetko. Keď nevaria, objednala nám jedlo z odporúčaného podniku, keď sme potrebovali taxi, zavolala nám ho, vybavuje nám tours do rôznych oblastí na ostrove. Takže na pláne toho máme veľa, vrátane najkrajších pláži a národného parku Puerto-Princesa Subterranean River.

filipiny_04 Pokračuj v čítaní