Poznámka

Drobné materské radosti

Foto: Petra Hašková (portretnifotografie.cz)

Bývali doby, kedy som si za dávala vznešené ciele. Zabehnúť 10 km. Naučiť sa fínčinu (aspoň základy). Prečítať tri knihy za víkend. Zdokonaliť sa v španielčine. Vidieť aspoň 20 filmov na festivale Cinematik…

Teraz? Pri Adamkovi som objavila kúzlo tešiť sa z drobností. Napríklad keď:

  • prečítam celý komiks alebo novelu na jeden záťah bez vyrušenia
  • zjem si akékoľvek jedlo bez Adamkovej prítomnosti
  • za dve hodiny medzi kojením upracem celý byt
  • idem spať a mám umyté riady, aj keď manžel robil večeru (varí grandiózne, ale ten bordel)
  • mám v prijatej pošte maximálne dva nevybavené emaily
  • mám v To Do liste menej ako desať položiek
  • nezabudla som Adamkovi dať trikrát denne Maltofer kvapky

Minulý týždeň ma potešilo večerné kúpanie a uspávanie Adamka. Kúpeme vždy spoločne s manželom, on napustí vaničku, ja pripravím veci… no skrátka to máme rozdelené. Lenže Apple predstavoval novinky, mali zas nejaký ten svoj event, manžel je iOS developer, takže si to nemohol nechať ujsť a prenos sledoval s kolegami v práci. Začína to o siedmej, bolo jasné, že ostanem celý večer na Adamka sama.

Liezla na mňa nejaká choroba, bola som unavená tak som si o siedmej povedala, že Adamka okúpem o hodinu skôr, ako zvyčajne a keď tak sa budeme ešte váľať v posteli. On totiž chodí spávať až o deviatej, skôr zaspával málokedy. Samozrejme vodu som neodhadla, ja milujem horúcu, ale viem, že Adamkovi takú dávať nesmiem, tak som sa fakt snažila, mne sa teda zdala nejaká vlažná, ale nie, bola horúca, začal hneď plakať a to on nerobí nikdy, kúpanie miluje, to zabudne aj na hlad, ale tentokrát sa mu nepáčilo, takže som musela ešte dolievať studenú, aby bol spokojný.

To ma teda trochu sklamalo, za päť mesiacov som ho sama kúpala len dvakrát, vodu správne neviem dať. A ešte nechty mu neviem strihať, to som nikdy nerobila, našťastie sa nemusia strihať každý deň, stačí raz týždenne (a nedajbože to premeškáme, vtedy sa mení na Wolverina).

No ale zvládla som ho sama okúpať, potrénovať ponáranie, prezliecť, nespadol mi z prebaľovacieho pultu na práčke, to je totiž jeho najnovšia záľuba, pretočí sa na kraj na bruško a pozerá dole, obliecť ho je náročné. Najedol sa podozrivo rýchlo a o ôsmej už spal. Bola som z toho celkom paf, hodinu som čakala, či naozaj spí, povešala som medzitým prádlo, zjedla guláš, zaslala som prihlášku na kurz šitia (na ktorý ma nakoniec nezobrali) a potom som išla spať tiež, čo bolo tiež skvelé, o deviatej som už dávno nešla spať.

Medzi ďalšie drobné radosti z poslednej doby patrí:

  • vypravím sa s Adamkom z domu za menej ako pol hodinu
  • Adamko spí cez deň celé tri hodiny
  • nezabudnem, že som si spravila čaj a vypijem si ho
  • viem, aký je deň
  • nepozerám jeden film dlhšie ako dva dni
  • nezabudnem cvičiť cviky od fyzioterapeutky
  • idem spať najneskôr hodinu po Adamkovi
  • zrkadlo v kúpeľni je aspoň deň čisté (Adamko sa na seba rád pozerá, takže keď s ním manžel chodí po byte, vždy sa zastavia aj pred zrkadlom a nechávajú mi na ňom ťapky. Čím viac, tým väčšiu radosť z toho majú.)
  • zobudím sa sama od seba a nie na kopanec od Adamka

A potom sú tu také obrovské radosti, ako každý jeden opätovaný úsmev a všetky tie na prvý pohľad drobné pokroky. Napríklad dnes sa začal plaziť.

Foto: Petra Hašková (portretnifotografie.cz)

Poznámka

Pražský víkend

Adamko ma neprestáva prekvapovať. Ako sme sa len tešili, keď už sme autom išli bez jediného plaču, že budeme môcť jazdiť častejšie a pomaly aj dlhšie. A on tentokrát začal už v Brne plakať, ale tak, že to sme ešte nepočuli. Trikrát sme zastavovali, prebaliť, kojenie, ponosiť. Najťažšie je to na diaľnici, keď sa ani zastaviť nedá, odpočívadlo ďaleko. Zaspal až hodinu pred Prahou.

Do Prahy som išla na blogerskú merendu. Veľmi som sa tešila, pretože odkedy mám Adamka, strácam prehľad o aktuálnych knižných novinkách. A naviac je fajn občas zmeniť prostredie a ísť medzi viac ľudí.

Ubytovanie sme si našli na Žižkove v Trinity Residence, 20 minút od VinCaffé, kde sa blogerská merenda konala. Adamka nové priestory bavili, najmä sklobetónová stena oddeľujúca kuchynský kút od zvyšku miestnosti. Celý podvečer so záujmom všetko sledoval alebo sa váľal s nami v posteli. Už mu to ide fakt rýchlo, prejsť z jednej strany postele na druhú (asi tak nanosekundu).

V sobotu som po jednej vyrazila s Adamkom v šátku. Dovtedy nespal, takže som dúfala, že sa vyspí tam. A naozaj, než som vystúpila na poslednej zástavke, očká zatvorené a len som cítila jeho pravidelné dýchanie. Dokonca sme prišli včas! Usadila som sa v skvelej spoločnosti, pri stole so skvelou Bárou z Book Journal a Jakubom z @bookscalling.

Vendy a Olga nám predstavili novinky, ktoré vyjdú najbližšie mesiace v Albatrose. Adamka to muselo strašne moc zaujímať, pretože sa zobudil a tíško sledoval. Na záver pripravovanú knihu Kaziměsti predstavil autor Martin Bečan osobne. Tu ma trochu mrzí, že som nezachytila celé jeho rozprávanie, pretože Adamko sa začínal ozývať, tak som s ním išla na záhradku, aby sme nerušili. No ale knižku sme podpísanú dostali, takže ju určite prečítam.

Potom sa rozdávali darčeky a knižky, týmto ďakujem blogerke, ktorej meno mi vypadlo, za to, že mi doniesla pár na výber, pretože som zrovna Adamka kŕmila (z fľaše, taká odvážna, aby som kojila takto na verejnosti, nie som, naviac som nebola vhodne oblečená). Vybrala som si len jednu, predsa len toho času mám pomenej, ako ostatný blogeri. Za to celkom zaujímavú knihu Machinace od Hayley Stoneovej. Z nakladateľstva Plus, takže verím v kvalitku.

Domov sa mi ešte nechcelo ísť, ale manžel bol na blízku, takže za Adamkom, ktorému sa už prestávalo páčiť (tak ono tam bol aj celkom hluk a teplo) prišiel a bol s ním vonku na záhradke. Ja som sa ešte rozprávala s Alenou z hotcoffee.cz a najmä so Zuzanou zo suzannesworldofbooks.cz. Odchádzala som až o pol piatej, čo prekvapilo aj mňa.

S manželom sme si dali na byt prechádzku, cez Žižkovský tunel, čo Adamko opäť prespal. Tak sme už len nakúpili, na byte si dobrú večeru spravili a pozerali tretiu sériu Narcos. Ja som si zobrala do Prahy štyri komiksy a z toho tri úspešne aj prečítala.

V nedeľu nás trochu zradilo počasie, chcela som ísť ešte do ZOO, ale pršalo. No mám skvelých čitateľov blogu, dostala som tip na Národní zemědělské muzeum. A veru dobre tam bolo. Najmä pre deti, takže sa tam vrátime, až bude mať Adamko dva-tri roky. Nech si užije aj jazdu na malom traktorčeku a všetky tie interaktívne a hravé prvky, ktoré po múzeu boli. Som zvedavá na expozície, ktoré sa ešte len pripravovali.

Úplne top je záhradka na streche s voňavými bylinkami, včelími úľmi a úžasným výhľadom na celú Prahu. Dokonca je možnosť tam piknikovať. Adamko bol v nosítku u manžela a príjemne mu bolo, zaspal už pri druhej expozícií, trochu si pomrnčal, keď sme ho prehadzovali v aute do vajíčka, ale potom opäť spinkal až po Jihlavu. Prestávam jeho spánkovým potrebám rozumieť.

Na pol ceste medzi Prahou a Brnom, v mestečku Luka nad Jihlavou, existuje výborná reštaurácia Kolnička. Varia tak dobre, že sa oplatí zísť z diaľnice. My sme ju objavili vďaka Gastromape Lukáša Hejlíka, ktorú začínam mať čoraz radšej, pretože vďaka nej spoznávamé skvelé podniky i miesta.

A o štyri týždne opäť do Prahy. Bude knižný festival Humbook!

Pokračuj v čítaní

Poznámka

Postrehy z rodičovskej?

foto: Lucie Polášková

28 týždňov materskej skončilo. Prvých šesť som ešte mala Adamka pod srdcom, 4. apríla sa po dlhom a komplikovanom pôrode narodil akútnym cisárskym rezom a odvtedy je to neskutočne krásna zmena. Za 5 mesiacov sa naučil tak veľa! A ako sa zmenil. A vyrástol. Vážne, kde je ten malý drobček, ktorého sme si priniesli z pôrodnice? Do zavinovačky sa nezmestil po druhom mesiaci, na prebaľovací pult v štvrtom, z hlbokej korbičky v kočíku a postieľky vyrastie čoskoro. Smeje sa, výska, váľa sudy, už bolo aj druhé vzpriamenie a ja viem, že ani sa nenazdám a bude loziť.

Od včerajška som na rodičovskej dovolenke. Iný názov, ale prakticky sa pre mňa nič nemení, okrem toho, že najbližších 19 mesiacov budem dostávať o desať tisíc menej, ako na materskej a začnem pracovať. Nie hneď, nie na full-time, ale vypadnúť z IT oboru na tri roky je veľa, svoju prácu mám rada, skvelý kolektív, takže od októbra na pár hodín týždenne a z domu. Uvidím, čo na to povie Adamko.

Budú postrehy naďalej? Budú, ale nie v takej forme ako doposiaľ. Zhrnutie každého týždňa dá časovo zabrať aj keď som si denne to dôležité písala do poznámok. Veľmi rada sa vraciam k starším zápiskom a teším sa, keď si ich prečítam o rok, päť či desať. No ďalšie postrehy a zápisky budú nepravidelné, viac príbehové, rôzne. Budú to moje postrehy, poznatky, zistenia, objavy, názory. Takže budú!

Bude blog ešte o knihách? Ale isteže bude. Len nie tak často. Bude viac o tých detských, o zaujímavých akciách a tipoch s tým spojených. Beletria pre dospelých dostane priestor tiež, aj keď častejšie formou súhrnov. Samostatný článok sa dostane len vybraným knihám.

A čo cestovanie? No, v zime neviem či toho prejdeme viacej, ale od jari to začne, výlety hlavne po okolí a určite najmä baby-friendly miesta. Láka ma aj zimné víkendy stráviť mimo Brno, nie každý samozrejme, tak uvidíme. Každopádne, už to bude viac bábätkovské a rozhodne to chcem poňať ako inšpiráciu pre ďalších rodičov.

No a to je vlastne i celková zmena zamerania blogu, aj keď to už je pár mesiacov celkom jasné, kam smerujem. Vlastne som pôvodne ani toľko nechcela písať o živote s Adamkom, ale zistila som, že ma to baví. Byť mama-blog mi sadne asi viac ako byť iba knižný blog.

Tak dúfam, že sa vám tu bude páčiť aj naďalej a stále viac.

Poznámka

Na materskej | týždeň dvadsiatyôsmy

Sobota

  • Manželova mamina má dnes narodeniny a ako darček od svojich detí dostala tandemový zoskok padákom. Ale keďže do auta sa piati + Adamko vo vajíčku nezmestíme, ja s ním ostávam doma. Bude mať aj video a fotky, tak si pozriem neskôr.
  • V štvrtok som si na trhu kúpila slivky a dnes sa konečne dostávam k tomu, prečo som si ich kúpila. Slivkové gule.
    • Košík múky, dve vajíčka, vody koľko znesie. Tak si to pamätám z puberty, kedy som ich robila naposledy, miery neviem, ale odhadom to dám. Teda, myslela som si, že dám. Cesto tuhé, nedarí sa mi ho rozvaľkať, nakrájam ho na malé časti, slivky sa nedajú obaliť. Tak znova, pridávam vodu, potom i múku a celý proces odznova.
    • Do toho už Adamka nebavia hračky, takže ho musím mať na sebe, no a na miešajte cesto, keď je na vás dieťa zavesené. Keď začína vyzerať nádejné, cesto správna konzistencia, ide rozvaľkať, Adamko nutne potrebuje jesť, takže tú takmer vriacu vodu môžem vypnúť, kojenie má prednosť.
    • No proste som prípravou strávila dve hodiny a s príchodom manželovej rodiny som akurát doumývala posledné riady. Aspoň mali čerstvé.
    • Predstava, že čochvíľa budem variť vlastnému synovi ma desí, keď vidím, ako dlho a s akými problémami bojujem s tak jednoduchým receptom, akým sú slivkové gule. Ešteže sa mak predáva aj pomletý, lebo to by bolo na ďalšiu hodinu.
  • Adamko dokáže vybrať moje knihy z knižnice. Som tak nejak dúfala, že toto sa nikdy nenaučí. Alebo aspoň nie tak skoro. Ja naivka!
  • Manžel si podvečer nadšene berie Adamka do nosítka, že s ním skočí do obchodu. Výborne, dám si zatiaľ dlhú horúcu vaňu bez toho, aby ma Adamko pozoroval. Ešte sa mi ani nenapustí a už mi klopú na dvere, že sú naspäť. Plakal, tak to otočil. Čo už, povyzliekal ho a dal mi ho, nech sa kúpeme spolu.
    • A ono je aj tak spoločné kúpanie najkrajšie. Keď na mne Adamko leží na brušku, pozoruje šampóny, usmieva sa, užíva si, že mu chrbátik polievam teplou vodou a rukami sa načahuje po hračkách do vody.

Nedeľa

  • Od rána je uplakaný. Najedený, prebalený, zahrnutý našou pozornosťou, ale uplakaný. Zachránilo nás až nosenie. A nech je to nosenie zaujímavejšie, prvýkrát si ho uväzujem v šátku na chrbát. S týmto mi musí pomôcť aj manžel, sama si rozhodne netrúfam. Adamko má pekný výhľad, no i tak zaspí do desiatich minút. Hlava totálne nabok. Previažem si ho dopredu a pokračuje v spánku ešte dve hodiny.
  • Ochladilo sa. Dosť na to, aby sme preventívne objednali rukavičky, capačky, čiapku a šálik pre Adamka. Na spuntik.cz je 15 % zľava na značku Lodger a ich nová kolekcia ma zaujala. Bude mať odtieň Scandinavian Ocean.
  • Aj keď začínam mať obavy, či Adamko, zvyknutý byť len v krátkom bodyčku a ponožkách, zvládne byť tak zabalený. Na poobednej prechádzke dával najavo niečo iné. Keď sme vybrali z korbičky fusak, plakať prestal, ale po chvíľke bol celkom studený. Zajtra skúsim kombinézu, ale keď bude chladno, ako dnes, tak iba svetrík a nohavice stačiť nebudú. Naviac už druhý deň pokašliava.
  • Brat bol na víkend u rodičov a od mojej maminy priniesol Adamkovi nové vecičky a dreveného koníka a ovečku z Terchovej. Mama výletovala. Poslala nám aj bryndzu a korbáčiky, ale čo z toho, keď ja také nemôžem. Za to domáceho hrozna za kýbel, to si dám s radosťou.
  • Večer dopisujem a dolepujem fotky do Adamkovej spomienkovej knižky. Máme nádhernú To je moje od Rosa Mitnik a ilustrátorky Jany Nachlingerovej. Už som do nej dlho nič nepridala, bolo načase, nech nepozabúdam.

Pondelok

  • Adamko má 5 mesiacov.
    • Pretáča sa z chrbátika na bruško aj naspäť. Váľa sudy, najradšej v posteli, pretože na zemi je to málo adrenalínové. Hračky si prehadzuje z jednej ruky do druhej, dokáže chytiť aj ťažšie uchopiteľné predmety a vedie s nimi hlasný monológ.
    • Vie sa hrať a držať predmety v polohe na brušku pri pasení koníkov, začína sa opierať na dlane.
    • Hrá sa s nohami, ale chodidlá do pusinky zatiaľ nedočiahne. Nohami sa vie odrážať a húsenicovým pohybom “prejde” kam len chce. Ale občas nechce a to stačí zamrnčať a rodičia prídu.
    • Miery nepoznáme, tento mesiac kontrola nebola.
    • Anémia sa potvrdila, berie Maltofer kvapky na železo.
    • Možnosť jesť čokoľvek som si neužila ani mesiac, kvôli Adamkovi som na bezmliečnej diéte. Našťastie stále plne kojený, príkrmy zavádzať ešte nemusíme, aj keď priberanie mal po dvoch týždňoch maličké.
    • Ale keď se robili domáce detské výživy, zjedol mrkvičku, ochutnal hrozno, broskyňu a trochu z hotovej výživy. S celými kúskami si poradil výborne, ani sa nedrhol. BLW bude zrejme jednoduchšie, ako sme si mysleli. No zatiaľ skúšania stačilo.
    • Má za sebou RTG hlavičky, kvôli nášmu pádu na schodoch, profifotenie v ateliéri, čaká na schválenie prechodného pobytu, schválili nám rodičovský príspevok. Jeho knižnica prekročila sto kníh a z prvých fotiek za obdobie 1.-3. mesiac má dokončenú fotoknihu. (A že to dalo práce vybrať len top fotky.)
    • V noci spáva od deviatej do šiestej-siedmej s jedným zobudením. Cez deň spí každý deň inak. Niekedy iba po polhodine, ale kľudne i trikrát, niekedy dve hodiny vkuse. Stále mu je jedno, či spí na mne, na zemi, v šátku alebo kočíku.
    • Môj prvý šátok prerobili v Andala Care na nosítko. S kapuckou a uškami! Boží. Už nosí aj Marek. Ja začínam skúšať nosenie v šátku na chrbte.
    • Vie nádherne výskať, smeje sa nahlas a úsmev rád opätuje. Stále je to kľudas, ktorý sa dokáže zabaviť aj sám, no radšej má niečiu prítomnosť, nosenie na rukách a dobrý výhľad. Užíva si pozornosť druhých, nové prostredie ho fascinuje a radšej je vonku, alebo aspoň na záhrade, než doma.
    • Asi začína mať konečne rád autosedačku-vajíčko, už boli aj cesty bez jediného plaču!
    • Prečítaných 10 kníh, videné 3 filmy a 1 seriál. Mám o dve kilá menej, ako pred tehotenstvom a oblečiem všetky nohavice a šaty. Fyzioterapeutka pochválila pokrok pri rozostupe brušných svalov, pridala štyri cviky, dovolila behať a už k nej chodiť nemusím. Budúci týždeň nám s Adamkom začína jóga pro maminky s miminky.
    • Na dnešný prvý školský deň pozerám trochu inak. Posledné roky som ho ani nevnímala, ale teraz, s dieťaťom hoci i maličkým, je to zvláštny pocit, Pretože viem, že ani sa nenazdám a budem Adamka, držiac za ruku, odprevádzať prvýkrát do školy.

Utorok

  • Idem nakúpiť, Adamko v kočíku, celý čas sleduje. Nikam neponáhľam, povyberám bodyčka s dlhým rukávom, ktorých má málo a ktoré čoraz viac potrebuje, v Tescu 20 % zľava, dokúpim chýbajúce potraviny, zastavím sa v lekárni, ešte v jednom detskom obchode, to už začína mrnčať, nevadí, za 5 minút ide autobus, doma sme za ďalších desať, to na kojenie vydrží. Vyjdem z obchoďáku von a on zaspí. V priebehu asi 5 sekúnd. Spí celú polhodinu, čo idem pešo domov aj ďalšiu hodinu, čo sedím v prázdnom parku na lavičke a čítam si časopis. Som rada, že v kočíku vie spať aj bez kývania.
  • Manžel prišiel z práce skôr, berie si Adamka na starosť, ja idem prehádzať jeho izbičku. Som z toho po čase celkom zúfalá, pretože žiadne rozmiestnenie sa mi nepozdáva. Izba je dlhá, ale úzka. Nemôžem dať všetko k jednej stene, pretože by neostal priestor na posteľ, ktorá bude o mesiac-dva. Zároveň chcem, aby mal už teraz Adamko viac priestoru na hranie a váľanie sa. Niečo sa mi napokon podarí vymyslieť, ale ideál to nie je. Nateraz stačí, detaily doladím, keď bude posteľ.
  • Prechodný pobyt pre Adamka schválený, môžeme si preň prísť. To bola rychlovka.
  • Adamko zvládol druhé vzpriamenie. To je keď sa v polohe na brušku opri o dlane a zdvihne.

Streda

  • Manžel si zobral do konca týždňa home-office, tak využívam jeho prítomnosť. Cudzinecká polícia je na opačnej strane mesta a vždy je to tam minimálne na hodinu. Keď ma tam vezme autom, ušetrím čas v MHD a keby sa Adamko prebudí skôr, môžem kojiť v aute. Chytré. Prídeme, berieme číslo 66 a celkom zdesene pozeráme, že 20 ľudí pred nami. Minule dali 9 za hodinu. Tak ideme do Lidl nakúpiť, do Olympie pre zrkadlo Adamkovi do izby, naobedujeme sa a po hodine a pol sme späť na cudzineckej. Aké číslo išlo zrovna dovnútra? 68.
    • Tak znova. Tentokrát máme číslo 85. 17 ľudí pred nami. Dovnútra sa dostaneme o ďalšiu hodinu a pol, našťastie všetko bez problémov, Adamko má prechodný pobyt.
  • Dobrý článok: 7 kľúčových Montessori fráz a prečo by ste ich mali používať so svojimi deťmi

Štvrtok

  • Na pošte ma čakajú tri zásielky. Prvá je nezaujímavá, iba kartička Českej pošty. Ale ďalšie dve, tie sú Adamkove.
    • V obálke mi prišli objednané plienky od mamapocketshop.cz. Vybrala som motívy Love you to the moon a You are so loved.
    • V krabičke fotky z bontia.cz. Dva týždne som to v mamičkovskej skupine ignorovala, až som si povedala, že veď chcem malému spraviť scrapbook (aj keď vlastne stále neviem, čo to presne je a ako ho spravím), potrebujem fotky. 32 fotiek za cenu 99 Kč. Na výber formáty 9×13 alebo 10×15, lesklé alebo matné, klasické alebo polaroid štýl. Prišli do troch dní v krabičke. Proste marketing ako sa patrí, stačí zadať kód, platíte len to poštovné 99 Kč, fotky sú zadarmo. Tak keby niekto chce, kód je: 36d8b4
  • Manžel si Adamka dal do nosítka. Chvíľku síce protestoval, ale nakoniec si hodinu a pol pospal. Ja som medzitým spravila slivkové gule a apple pie, manžel si užíval ten pocit o ktorom mu ja už mesiace básnim. Ale vraj je to celkom náročné, nosiť ho, pohupovať sa, opatrne si sadnúť.
  • Ak by dávali Nobelovú cenu za hudbu, vyhral by to biely šum. Zachraňuje rodičov, uspáva bábätká. U nás vedie fén.
  • Film tento týždeň jeden, Wonder Woman a začala som pozerať tretiu sériu Narcos. Kniha tiež iba jedna, reportážna Akoby si kameň jedla a dva komiksy, Zaklínač Skleněný dům a Liščí děti.

Piatok

  • Whohooo, na víkend do Prahy. Zajtra je blogerská merenda Albatrosáckych blogerov a ja mám konečne možnosť ísť. Na prvú som nestihla autobus, pretože som sa zdržala na vyšetrení, to bol Adamko ešte v brušku. Tú druhú bol Adamko na svete iba dva mesiace a cez týždeň sa manželovi nedalo nás tam na otočku zaviesť. Ale do tretice nám to vyjde.
  • Adamko si povedal, že posledný deň materskej dovolenky poriadne oslávi a to v noci. Prvýkrát sa budí už po hodine, potom dvakrát po dvoch. Od štvrtej je hore a tri hodiny sa ho striedavo snažím presvedčiť, aby spal, pozorujem, ako sa mojim pokusom smeje alebo kojím. Zaspí niekedy pred siedmou a spíme až do deviatej.
    • Asi mi tým chcel ukázať, nech si nezvykám, pretože tento týždeň spal hneď trikrát bez nočného zobudenia sa. A dnes takto.
  • Čo mi ale trošku naburáva plány, lebo za dve hodiny musím oprať, povešať plienky, najesť sa, zbaliť nás, samozrejme kojiť a ešte desiatky ďalších vecí. Nakoniec vyrážame len s hodinovým meškaním oproti plánu, zastavujeme na poštu, predala som svoj žltý šátok Slncia od Sestrice a môžeme ísť do Prahy.
  • Na ceste pauza rovno trikrát, lebo Adamkovi sa vo vajíčku už zase nepáči. Taký plač sme uňho nepočuli ani keď mu brali krv z hlavičky. Ale nakoniec zaspáva a posledná hodina ubehne v kľude.
  • Ubytovanie máme na Žižkove v Trinity Residence. Novostavba, príjemne a jednoducho zariadené, kuchyňa, WiFi, parkovanie a neskutočne príjemné povlečenie. Môže byť.
  • Adamko sa začína dávať na všetky štyri. Je to nesmelé, hneď spadne, ale už to skúša a to ma trošku desí.
Poznámka

Na materskej | týždeň dvadsiatysiedmy

Sobota

  • Na víkend k nám prišiel manželov kamarát. Bude sa ženiť, Marek mu pôjde za svedka, tak že si spravia nákupnú sobotu a vyberú oblek. To som si nemohla nechať ujsť. Išli sme do Olympie, kde je veľká koncentrácia obchodov. Výsledkom je, že oni nekúpili absolútne nič, ja som na Adamka minula dve tisíc. Ale ako dobre som nakúpila?
    • V Bambule majú výpredaj oblečenia a zároveň akciu 2+1. Dá sa kombinovať! Bola som pozrieť pár vecí z výpredaja a pani predavačka hneď, že nech si vezmem ešte niečo, aby som mala 6 kusov. Na pokladni mi to automaticky rozdelili tak, aby bola zľava čo najväčšia. Díky! Ani nie za 480 Kč má Adamko 5 bodyčiek, 8 ponožiek a tričko. A to som tam pôvodne išla pre hračku od Plan Toys (vybrala som toto chrastítko).
    • V Marks&Spencer mali posledných pár výpredajových kúskov, mala som podľa cenoviek na oblečení platiť 297 Kč (dve tričká a jedna mikina), ale mali ešte nejakú ďalšiu akciu, tak nakoniec iba 207 Kč.
    • V Reserved melónové bodyčko za 50 Kč.
    • A v H&M prebieha 20 % na detské pri nákupe nad 700 Kč, tak berieme zateplenú vestu a kombinézu na chladnejšie počasie.
  • Vrátime sa domov, ale chalanom to nedá, že ešte do Vaňkovky ideme, je tam aj Le Premier, vyhliadli si nejaké topánky.
    • Misia úspešná, oblek aj topánky kúpené. Obed sme si kúpili a zobrali so sebou domov, Adamko si v šátku pospal a ja som odišla s novým svetríkom.

Nedeľa

Pondelok

  • Dobrý článok: Musíš ho posazovat, aby se naučilo sedět
  • Zbíjanie a rezanie asi železa zrejme pôsobí ako biely šum inak si neviem predstaviť, ako dokázal Adamko zaspať v posteli a spí celé dve hodiny, aj keď vonku na ulici sa to nedá počúvať a v byte mám pootvárané snáď všetky ventilačky.
  • Poobede ideme za manželom do mesta. Posedíme v Bare, ktorý neexistuje, majú nové drinkové menu (matka storočia, s dieťaťom v bare vysedáva), navštívime novootvorený Vegan Sweet Bar, kde si môžem dať donut aj zmrzku, lebo sú bez laktózy. V kníhkupectve sa zastavím pre pár kníh, zo zoznamu si neodnášam jedinú, 60 Montessori aktivit pro miminko, pretože po prelistovaní konštatujem, že je dosť zbytočná a nič nové by mi nedala.
  • Doma sa púšťam do triedenia šatníka. Komplet celého. Zistila som, že sa zmestím do všetkých nohavíc aj šiat, ktoré som nosila pred tehotenstvom. Lenže akosi mi už polovica mojich veci nič nehovorí a tak pôjdu z domu. Všetko, čo si nechám, operiem vo voňavej aviváži. Využívam slnečné počasie, vešiam na záhrade a nemusím ani žehliť. Plán je, že cez víkend bude hotovo a ja budem mať radosť z otvorenia skrine.
    • Ale celé to začalo tým, že už dva týdne nedokážem nájsť obľúbené tričko vhodné na kojenie. Mám takých síce viac, lenže toto stálo tisícku, je pohodlné a proste ho rada nosím. Len netuším, kam som ho dala.

Utorok

  • Na materskej milujem, že sa do obeda môžem s Adamkom váľať v posteli. Maximálne si odbehnem dať pranie, povešať môžem aj neskôr, však je teplo, uschne to rýchlo.
  • Takže okrem leňošenia celý deň periem. A vešiam, triedim, premýšľam, čo si nechám, čo nechcem. Pôvodne som to chcela predať na bazári, ale keď som videla tu hromadu, kúpim radšej veľké vrecia a zanesiem to do košov na charitu. Manžel usúdil, že aj on niečo také potrebuje a nakoniec triedime aj jeho skriňu. A tak periem ešte viac a ešte pár dni budem. Päť práčok denne, viac nie, ďalšie by už nestihli večer uschnúť.
  • Adamko váľa sudy. Najradšej na posteli, pretože z postele sa dá spadnúť. Na zemi to nie je taká zábava.

Streda

  • Prišlo nám nosítko. Pred troma týždňami som poslala do Andala Care môj prvý šátok Babylonia BB Slen. Rozhodli sme sa ho dať pretvoriť v nosítko, aby mohol nosiť aj manžel. A už je hotové a ja mu ho asi budem brávať, lebo kapucka s uškami, to na šátku nemám.
  • Manžel si ráno obieha kolečko po doktoroch, má prechladnutý chrbát. Potom ostáva doma na home-office. Keď si dokončí svoju prácu, sadáme do auta. Prvá zástavka na Mendláku, obchod s fotopríslušenstvom, pošta a veganská točená zmrzlina od Božský kopeček. Odtiaľ do IKEA.
  • Adamkovi pribúda hračiek, tak aby v tom bol poriadok, zatiaľ ich má iba v košíku. V IKEA idem vytlačiť kartičku IKEA FAMILY, pretože vždy ju zabudneme doma, aj keď vieme, že tam ideme a potrebujeme ju. Adamka mám v nosítku, síce malo byť pre manžela, ale počkáme, než si chrbát dolieči, zatedy si ho užijem ja. Ale späť do IKEA. Pred sebou schody, prvý, druhý… pitomé sandálky, už som letela. S Adamkom v nosítku. Ako som dopadla ja, už ani neviem, prvá reakcia v duchu bola: „No do r**i“, druhá nahlas: „Ideme na pohotovosť“. Hlavičkou rovno na roh schodu. Jeho, nie moja.
    • Chvíľku plače, ale upokojil sa, v aute spustí znova, manžel tuším prekračuje rýchlosť, ale je to asi dobré, nekrváca, neomdlieva, neblinká, ale rozklepená som ako nikdy (ak nerátam zastavovanie kontrakcií pred cisárskym), no nesmiem si dovoliť akékoľvek zaváhanie, stres alebo slzy, Adamko by to cítil.
    • V detskej nemocnici sa hlásime na evidencii, odtiaľ na chirurgiu, chvíľku čakáme vonku, ale ľudí je málo, ide to rýchlo. Doktorka ho pozerala, Adamko sa už občas aj usmial, odkedy sme v nemocnici, ani neplače. Ideme na RTG hlavičky. Manžel ho drží, dostal taký ten oblek proti veľkému ožiareniu či čo. Ja čakám za dverami, aby som ho nerozptyľovala, musí pozerať pred seba a nie na mňa.
    • Pri manželovi je kľudnejší, na mne cíti mlieko a veru už by si aj dal. Z RTG späť na chirurgiu, to už čakáme docela dlho, ľudí pribudlo a ide sa postupne. Adamko už začína byť fakt hladný, manžel ho stále nosí, na mne hneď plače. Ale zvláda to statočne. RTG je v poriadku, sme poučení, že ho máme ešte v noci sledovať, keby dačo, okamžite sa vrátiť, inak stačí zajtra k pediatričke.
    • Adamko už začína byť celkom ospalý, s jedením vydrží až domov. Kúpeľ vynechávame, pri kojení zaspáva. Manžel má budík na každú celú hodinu, ja medzitým. V noci sa zobudí na kojenie dvakrát, inak krásne spinkal.
  • Sandálky vyhadzujem do koša.

Štvrtok

  • Vstávame o ôsmej, napodiv ani nie som unavená. Adamko je veselý, ani nevie, že sa mu niečo stalo. I tak ale pediatričke na kontrolu ideme. V čakárni skoro nikoho, dnes to bude rýchle. Malého pozrela, skontrolovala, prehmatala a nič závažne nenašla. Ešte ho máme 48 hodín sledovať, ale nemyslí si, že by sa niečo zhoršilo.
  • Manžel si zobral voľno, aby mohol byť s nami. Celý čas sme pri Adamkovi, on teda viacej, ja stále periem a vešiam a strhávam oprané veci. V izbe je neskutočný bordel, všade samé kôpky vyradeného oblečenia, oblečenia na pranie, už opraného, len ešte do skrine nezaradeného.
  • Poobede druhý pokus s IKEA. Tentokrát bez ujmy na zdraví, kúpime všetko, čo treba, Adamko si pospí, manžel sa tam aj naobeduje, ja nie, nemajú nič schopné bez laktózy, jahody si pýtam bez šľahačky. Adamkovi sa trávenie konečne upravilo, už ani Maltofer kvapky mu nevadia a znáša ich dobre. Tak si to nepokazím nejakým pokusom s trochou nevhodnej suroviny.
  • Na večeru k Mikimu, polhodinová prechádzka tam a potom naspäť. Ale Adamko vymýšľa, takže najprv si rýchlo zjem ja svoj tataráčik z lososa a potom manžel to svoje. Čašníčka je z Adamka nadšená a on si chvíle pozornosti užíva. To on vie.
  • Večer ho uspávam ako vždy, ale tentokrát sa po hodine budú so silným plačom. Príde mi, že má plné dutiny, ale odsať sa mi nepodarilo takmer nič. Na druhej strane, balónová odsávačka nič moc. Asi by sme predsa len mali uvažovať nad odsávačkou na vysávač (ale keď to znie tak desivo!). Podarí sa mi ho uspať a do rána sa zobudí už iba raz, prechladutie sa našťastie nerozvinulo.

Piatok

  • Ráno sa budím s tým, že dnes bude náročný deň a mám čo robiť, aby som to stihla.
  • Plienky dám prať hneď o štvrtej, kedy sa Adamko zobudí na kojenie. Ráno stíham poupratovať oblečenie, venovať sa Adamkovi, nachystať materské mlieko a o deviatej z domu. Na Českej podávam Adamka s hračkami, plienkami, oblečením a mliekom manželovi, ja odchádzam fyzioterapeutke.
    • Moja posledná návšteva u nej. Pridala mi štyri celkom náročné cviky. Budem musieť cvičiť ráno a nie až večer, kedy bývam unavená. Rozostup ešte mám, ale malý, bruško sa pekne zatiahlo. Dáva mi naň malé tejpy a dostávam povolenie začať behať. Nakoniec so mnou všetky cviky prejde ešte raz a ja utekám späť do centra. Adamko vypil celú fľašku, ale stále je hladný, píše manžel.
  • V Panos si kupujem šalát, ktorý zvládnem zjesť u manžela v práci, popri kojení. Majú tam jednu miestnosť, ktorú nevyužívajú, tak nemusím do Family Pointu ísť. Len čo Adamkovi trošku odľahne, ideme domov. Vystupujem o zástavku skôr, do kvetinárstva pre kyticu. Svokra má zajtra narodeniny.
  • Doma stihnem upratať skoro nič, ožehliť pár vecí, pobaliť rekvizity, nakŕmiť Adamka a znova na šalinu do centra. Na Českej sa k nám pridáva manžel a ideme ďalej, niekde na Viedenskú, kde nás čaká profi fotenie v ateliéri.
  • Dvojhodinovka fotenia ubieha príjemne a rýchlo, Adamko medzitým vypije jeden a pol fľaše, radšej som mlieko nachystala, z fľaše pije rýchlejšie, kojenie by bolo na polhodinu. (A vraj po treťom mesiaci sa to upraví a bude piť kratšie. Tak určite. Adamko je gurmán, on si dáva načas.) Ale dnes takmer nespal, takže ku koncu je už unavený a začína to dávať dosť najavo. No myslím, že fotky budú skvelé.
  • V centre si kupujeme večeru a rovno domov. Manžel sa venuje Adamkovi, ja zatiaľ robím veľké upratovanie. Kúpeľňa, vysávať, kuchyňa, smeti povynášať, oblečenie na vyhodenie do vriec podávať, zjesť si večeru, okúpať malého, nachystať čisté povlečenie, kojenie, uspať malého a keď bolo všetko hotovo, prišla manželova rodina. Tak som to nakoniec celé stihla.
Poznámka

Na materskej | týždeň dvadsiatyšiesty

Sobota

  • Pol tretej ráno. Čo robí Adamko? Smeje sa na mňa z postieľky. Chce sa hrať. Prečo sa chce hrať o pol tretej ráno?
  • Včera večer sme mali predsparťanskú grilovačku, takže zase som spánku veľmi nedala.
  • Ráno nevyspatá, balím veci na tri dni, vrátime sa v pondelok. Chválim samu seba, pretože som nás všetkých troch zbalila do jediného kufra! A aj to do menšieho. Priznávam, látkove plienky neberieme a to spraví dosť.
  • Dnes smer Litovel na Spartan Race. Pôvodne mal štartovať aj manžel, ale pre ostruhu na nohe musel prestať trénovať. Ideme aspoň povzbudzovať partiu, je ich tam dosť. Prichádzame akurát krátko pred ich štartom. Do dvoch hodín sú všetci v cieli, porobíme im veľa fotiek, niekoľkokrát prejdeme celým areálom. Adamko? Polovicu prespí a polovicu so záujmom pozerá. Je úžasný.
    • Naviac musíme omrknúť terén, pretože o štyri roky pôjde Adamko na Spartan Kids.
  • V Olomouci sa zastavujeme všetci na jedlo a odtiaľ sa naše cesty rozídu. My ešte prebehneme obchoďák, moja mamina mala včera narodeniny a meniny, tak poriadnu kyticu k darčekom chceme priniesť.
  • Z Olomouca smer Slovensko k mojim rodičom. Nechceme to zakríknuť, ale Adamko asi začína mať rád autosedačku, pretože dnes v nej skoro vôbec neplakal, hoci tam dohromady strávil takmer štyri hodiny.
  • Adamko sa má rád. Rodičia majú kúpeľku spravenú tak, že nad práčkou je veľký odkladací priestor, kde máva Adamko prebaľovací pult, ked sme u nich. A hneď na stene je zrkadlo, takže keď sa vykrúti alebo pasie koníky, tak sa na seba pozerá. A to ho náramne baví, smeje sa nahlas a výska radosťou. Len prebaľovať sa vtedy nedá.

Nedeľa

  • Broskyne + jablká a broskyne + mrkva. Takéto kombinácie detských výživ pripravujeme. Mamina zohnala domáce, tak musíme využiť. Sú mňamózne, že by som ich Adamkovi najradšej zjedla už teraz.
    • Dostal kúsok jemne uvarenej mrkvičky. Celý kúsok. Najprv že len nech si ju oblíže. Ako bola mäkká, tak sa mu polovica odlomila. A už sme len videli nafučané líčko a zrazu fuč… on ju spapal. Trošku vypľul, ale s väčšinou si poradil a potom dojedol aj zvyšok. BLW bude nakoniec jednoduchšie, ako sme si mysleli.
    • Pooblizoval ešte broskyňu, hrozno zo záhradky a kúštik hotovej detskej výživy. Presne takto sa s prvými príkrmami začínať nemá. Adamkove bruško si s tým ale poradilo, nebolelo, alergická reakcia nenastala a mrkvička sa dostala presne tam, kam mala, čiže do plienky.
    • Ďalšie pokusy s normálnym jedlom až o 1,5-2 mesiace, nateraz stačilo.
  • Adamko začína objavovať svoje nohy. Už si ich vie zdvihnúť tak, že sa drží za kolienka alebo si dokáže dať dole ponožky. Zrovna schopnosť dať si dole ponožky sa na prichádzajúcu jeseň úplne nehodí, o tom s ním ešte musím hodiť reč.
  • Poobede ideme do mesta s maminou a známymi. Pochodíme centrum Piešťan, nakúpim pár drobností, aby som ich nemusela nosiť z Brna (košík na veci na prebaľovanie, podložka, klasické štvorcové plienky a pod.), najprv posedíme v kaviarničke na námestí, neskôr ešte v úžasnom podniku Concept Coffee Roasters. Tam sa určite rada vrátim, pretože ten čokoládovo-malinový koláčik (bez laktózy!) je úplne že TOP!

Pondelok

  • Prečo sa deti v posteli tak rozťahujú? Vraj spanie s rodičmi je dobré na psychiku a tak, ale mohli by sa trošku snažiť, aby vôbec mali kde rodičia ležať.
  • Výsledky zo štvrtkového sterú sú v poriadku, žiadna baktéria v trávení. Takže naozaj za to môžu mliečne výrobky, ktoré mu začali robiť v brušku neplechu až teraz, po štyroch mesiacoch. Odkedy som ich vyradila, veľmi sa to zlepšilo. Ešte ho občas preháňa, ale to je skôr z Maltofer kvapiek. No už mu nebýva tak nevoľno, ako prvé dni.
  • Na obed ideme do mesta, o dva týždne nás čaká profi fotenie, potrebuje nové neokukané oblečenie. Ponuka v piešťanských obchodoch nás celkom sklamala (a vysoké ceny zaskočili), ale nakoniec sme dva sety objavili.
  • A poobede späť domov do Brna. Po hranice sa hral a rozprával s hrkálkou, potom dva-trikrát zamrnčal, asi aby sa nepovedalo a potom zaspal.
  • V Brne sme sa zastavili v Olympii, kúpiť Adamkovi usínačka. Zas si palček začína cmúlať.
  • Od dnešného dňa nie je hrazdička na to, aby na nej boli zavesené hračky. Od dnešného dňa je hrazdička na to, aby sa z nej hračky zhodili a hrazdička sa ZDVÍHALA! Jednou rukou prosím pekne.

Utorok

  • Akosi sa rozvýskal. Niekedy je to až šialené, ako zvesela výska a piští. A robí to kľudne celú hodinu.
  • Adamkova prvá fotokniha je doma.
  • Keď ho tak sledujem, už sa po pretočení na bruško hneď nehnevá, ale vydrží tak dlho. A dokáže sa hrať s hračkami. Pritiahnuť si k sebe tie na dosah ruky, samozrejme hneď smerujú do pusinky. Na brušku začína tráviť asi polovicu aktívneho času. Však už i koníky pasie veľmi pekne.
  • Poobede prechádzka po Lužánkach s kamarátkami – maminami. Božský kopeček tam bol so svojim autíčkom a Božský kopeček je božský aj pre nás, čo nesmieme laktózu, takže som si dala rovno dva kopčeky, pretože dobrôt mám teraz pomenej.
    • Hlavný dôvod tejto mini-oslavy je fakt, že som sa dostala na predtehotenskú váhu. 23 kg, ktoré som získala behom 9 mesiacov, som zhodila za 4,5 mesiaca. Mám zo seba radosť.
  • Nejak sa nám ochladzuje, asi by sme mali dokúpiť aj teplejšie oblečenie ako len nohavice, čiapka a body s dlhým rukávom. Ešteže som prezieravo po narodení, keď pár dní snežilo, kúpila väčšie svetríky a stále sa do nich zmestí. Ale čiapočku má vlastne len tenkú, ponožky stačiť nebudú a keď tak nad tým uvažujem, rukavičky asi tiež budú musieť byť, keď bude v šátku.

Streda

  • Zisťujem, že na čítanie papierových kníh je najlepšie ráno. Vtedy, keď Adamko leží vedľa nás, manžel zvyčajne ešte spí, ja už zaspať neviem, pretože malý je prebalený, najedený a odmieta ešte aspoň hodinku spať. Tak si máva hračkou nad hlavou, vydáva tie svoje zábavné zvuky a ja si môžem hodinku čítať, aj keď pravda, niekedy je tak rozkošný, že radšej pozerám naňho, než do knihy.
  • Krst a autogramiáda knihy Rawmania
  • Beletria tento týždeň jediná, skvelé Kruté časy od Iana Manooka a z detských Lumpíček a Rošťanda. Na filmy a seriály nebol čas. Ale budúci týždeň začína tretia séria Narcos a končí Game of Thrones, na oboje sa teším.

Štvrtok

  • Adamko sa tuším každý deň učí nový zvuk. K výskaniu sa pridáva niečo ako prskanie a proste taký džavot, že na to ani slová nenachádzam. Je to mega moc rozkošné. Ani hudbu cez deň doma nepúšťam, len aby som ho vždy počula.
  • Celkovo je nejaký ukecaný. A večer, keď s ním blbne manžel? To by ste ešte len mali počuť. Podarená dvojica.
  • Idem na poštu, tam zaspí. To si rovno skočím do Lidl nakúpiť, mám kočík, môžem spraviť veľký nákup. Stále spí. Doma by sa zobudil, tak si to zamierim do parku posedieť. Zaparkujem kočík, prichádza čašník, objednám si uhorkovú limonádu a Adamko sa zobúdza. Mohol počkať ešte pár minút, než si ju vypijem.
  • Dobré články:

Piatok

  • Začala vychádzať Zlatá sbírka pohádek Disney. Prvý diel je Lví král a stojí 9 Kč. Druhý diel o dva týždne bude Snehulienka za 39 Kč a tie ďalšie budú po 99 Kč. Dohromady 80 kníh, dostať v trafikách a na pošte. Samozrejme že som prvý diel chcela, už len kvôli cene. Najprv sa mi predstava zbierania páčila, ale po prelistovaní som zhodnotila, že tie útle knižôčky so skráteným dejom za 99 Kč nestoja. Druhý ešte kúpime, ale naďalej zbierať nebudeme.
  • Takmer každý večer cvičím cviky od fyzioterapeutky. Uspím Adamka, chvíľku ešte vedľa neho ležím a potom idem do jeho izby, je tam koberec, nemusím hľadať podložku na cvičenie. Dnes ale odmieta zaspať, polhodinu si džavoce a dáva jasne najavo, že proste spať nie. Beriem ho za sebou, nech sa hrá vedľa mňa, kým budem cvičiť. No čo myslíte, že spravil, kým som skončila? Zaspal na zemi a na brušku. No môže toto?
Poznámka

Na materskej | týždeň dvadsiatypiaty

Sobota

  • Hodiny vo Vida centre. Strávime tam poobedie s našimi známymi. Objavíme nové miesta, ktoré nám pri poslednej návšteve unikli a vraciame sa k obľúbeným. Sme tam tak dlho, že kútik na kojenie navštívim s Adamkom rovno dvakrát. Týmto ma centrum u mňa velké plus.
  • Na jedlo zájdeme do vegetariánskej reštaurácie Forkys. V Rebio už naši známy boli, tak skúšame niečo nové. Mne moje jedlo nechutilo, mala som Stir-fried noodles, ale čo nás veľmi nemilo prekvapilo, bolo odmietnutie misky alebo taniera. Svoju porciu som dostala v nejakom papierovom tégliku a nedala sa nijako rozumne premiešať. Ale keď sme požiadali o tanier, tak nám ho nedali so slovami, že oni to takto servírujú. Tak tam už sa nevrátime.
  • Ideme spať o druhej v noci. O druhej! Dokonca aj ja, čo mi v noci hrozí minimálne jedno zobudenie, som nešla spať najneskôr hodinu po Adamkovi, ale bavím sa s nimi v kuchyni. A popíjam víno a je mi fajn pretože občas aj takýto večer treba, hoci viem, že zajtra budem nevyspaná. Ale zajtra nikam nejdeme, tak mi to môže byť jedno.
  • Výborný recept: kakaový termix

Nedeľa

  • Nový fotoaparát (Sony Alpha A6000) sme si za víkend zamilovali. Z pôvodného „vyskúšame dva týždne a keď tak ho vrátime“ sa dostávame „aký objektív k nemu dokúpime?“
  • Samozrejme, že som nevyspaná, Adamko sa prvýkrát zobudil hneď o druhej, keď sme išli spať, potom nad ránom okolo piatej. Spánku som veľa nedala, takže doobeda odmietam čokoľvek robiť a až večer sa s manželom vypravíme na prechádzku po okolí.
  • Prečítané knihy tento týždeň? Žiadna! Mám nejaké málo čítacie obdobie, iba Kruté časy od Iana Manooka mám rozčítané. Film iba jeden, Guardians of the Galaxy Vol. 2. Ale teda čakala som od neho viac. Natočené pekne, hudba super, no príbeh dosť slabý.

Pondelok

  • Pondelky sú ako stvorené na byrokraciu. Dnes som sa rozhodla vybaviť Adamkovi prechodný pobyt. Ale najprv k doktorke pre železo, Adamko dostal kvapky Maltofer.
    • Úprimne povedané, smrdia. Dnes mu ich ešte dávať nebudem, ale neprekvapilo by ma, keby ich bude vypľúvať.
  • Od pediatričky fotografovi, na prechodný pobyt potrebuje dokladovú fotku. Keďže Adamko bol nejaký nepokojný v šátku, dohodli sme sa, že bude jednoduchšie, ak ho odfotím doma s bielym pozadím a on už mi iba vytlačí taký formát, aký potrebujem. Fotiť ho priamo tam by bolo na dlho, musel by pozerať do objektívu, tváriť sa normálne a tak.
    • Nemôžem povedať, že doma by prejavoval o seriózne fotenie záujem, ale aspoň máme pár skvelých fotiek a aj jedna vhodná sa našla.
  • S tým som mohla ísť na cudzineckú políciu. Po ceste zaspal, ideálny stav. Knihu som si zobrala, poučená z minulosti viem, že tam je to na dlho. No dnešná návšteva prekonala všetky moje hrozné predstavy.
    • Prídem tam, 17 ľudí predo mnou. To je fakt veľa, ale dám tomu šancu.
    • Po hodine sa Adamko zobúdza. Už nechce byť v šátku. Chce jesť. Mne sa nechce kojiť v maličkej čakárni plnej ľudí a nikde nenachádzam súkromie. Predo mnou stále desať ľudí.
    • Prechádzam sa po chodbe. Ide nejaká úradníčka. Pýta sa ma na moje vyvolávacie číslo. Nechá ma vyvolať hneď, ako sa uvoľní prvý pracovník, aby som tam s dieťaťom nemusela čakať. Najradšej by som ju vyobjímala. Adamko je tiež rád, lebo stále neplače. Ja byť na jeho mieste, tak už som hladná.
    • Samozrejme budú potrebovať ešte jeden papier, lebo to by bolo divné, keby sa mi podarí niečo niekedy vybaviť hneď. Stačí doposlať poštou a potom približne o 2-3 týždne by malo byť rozhodnutie. Uff a teraz rýchlo preč.
    • Sadám na prvý autobus odtiaľ smerom do centra, pri Vaňkovke vystupujem a dúfam, že majú miestnosť na prebaľovanie. Ha, keby len to. Oni rátajú s tým, že matky koja a miestnosť je to teda fajnová, kresielko, obrázky na stenách, dokonca i vlastnú toaletu tam máme. Môže byť.
  • Obed som si kúpila vo Vaňkovke, zjedla u manžela v práci a pobrala sa domov. Dnes upratovací pondelok nebude.

Utorok

  • Dobrý článok: Jsem jenom máma
  • Na happyfoto.cz majú 50 % zľavu na fotky, tak dávam vytlačiť rovných 100 kusov. Všetko samozrejme Adamkove fotky, pre našich rodičov. Ale pár si ich dáme vyvolať aj my, najmä tie milníkové.
  • Maltofer kvapky prekvapivo nevypľúva. Ale nie je mu po nich dobre, poznať, že je Adamkovi akosi nevoľno. No snáď ho to prejde.
  • Podvečer máme v Lužánkach rodinné minifotenie. Konečne nejaké fotky, kde budeme všetci spolu.
  • Na každodenné kúpanie máme vaničku od Stokke. Bolo k nej aj lehátko, vraj vhodné už od narodenia. No Adamko nám v ňom prišiel stratený, pokrútený a neprirodzene ohnutý, takže sme ho nepoužívali. Ale teraz nás napadlo lehátko opäť vyskúšať. Toľko radosti z Adamkovej strany sme fakt že nečakali.
    • Povedzme si úprimne, pri dĺžke vaničky 66,5 cm sa do nej už nejaký ten čas nezmestí. Tým, že je skladacia, nie je našťastie úplne pevná, takže aj keď sa odráža, kraje sa trošku „posunú“. Keď je na lehátku, chodidlami akurát dočiahne na kraj. A čo je na tom pre Adamka najzábavnejšie? Že keď kope, voda je všade. Čím viac kope, tým väčší kus kúpeľne zasiahne. A ešte ten lišiacky úsmev, ktorý nahodí, keď mám kompletne premočené nohavice! Čistá úprimná radosť.

Streda

  • Dobrý článok: Je to mamánek aneb separační úzkost pod lupou
  • Bude to zaujímavé s Maltofer kvapkami. Už tak má niekoľko dní trávenie znova ako novorodenec, prebaľujem ho každú chvíľu, teraz je naviac po nich stále nesvoj a viac sa vykrúca. Ale už aspoň toľko neplače.
    • Ako bonus sú kvapky tmavé, Adamko rád máva ručičkami, takže keď netrafím lyžičkou do pusinky, kvapky sú všade, áno aj na tom čistom prestieradle, ktoré som zrovna nahodila, aj na bodyčku, aj na mne. 6 kvapiek, ale sú všade, len tam kde by mali byť, nie.
  • Poobede som mala stretnutie s bývalými kolegyňami, tiež už maminkami. Adamko bol prvýkrát v detskom kútiku, aj keď iba sledoval, čo sa deje okolo neho.
    • Park Lane Cafe pri Lužánkach je fajn kaviareň, kde robia skvelý šalát s prosciuttem, nektarinkou, ricottou a lanýžovým medom, a citrónovú tortičku se snehovými pusinkami.
    • Od kamarátok dostal nejaké darčeky, ale najviac ho nakoniec bavila darčeková taška, ktorú nechcel pustiť z ruky. Deťom k radosti stačí málo.

Štvrtok

  • Od pol piatej je hore, o ôsmej musíme byť u doktorky a čo on spraví o siedmej? Zaspí. A ešte ako smiešne.
    • Preváženie po týždni. Pribral 100 g, síce to stále nie je dosť, ale nárast oproti minulému váženiu tam je, takže môžem kojiť naďalej, príkrm nemusíme dávať.
    • Preventívne mu zobrala ešte ster zo zadočku, keďže sa nám jeho trávenie za posledný týždeň úplne nepozdáva a viac blinká. A vieme, že to nie je Maltofer kvapkami. Výsledky budú v pondelok.
    • Ale pravdepodobne pôjde o nejakú formu alergie alebo neznášanlivosti bielkoviny kravského mlieka.
    • Takže ja mám bezmliečnu diétu a minimálne 6 týždňov musím vylúčiť všetko jedlo, v ktorom je laktóza. To by ma zaujímalo, čím nahradím ranný jogurt, maslo na zemiačkoch a čokoládu, bez ktorých si pomaly neviem predstaviť deň.

Piatok

  • Máme nový objektív k fotoaparátu. Sony 35mm f/1,8. Manžel je z neho nadšený, vraj robí krásny bokeh. S tým súhlasím. Lenže s objektívom sa nedá zoomovať, takže aby sa mi napríklad Adamko celý zmestil do záberu, musím byť dosť ďaleko. Pre mňa na rýchle fotenie momentiek je nepraktický.
  • Čoraz častejšie Adamko zaspáva spôsobom, že sa v postieľke otočí o 90° a nohy si dá tam, kde by mala byť moja hlava. Ja to chápem, že má menšiu postieľku, ale stále sa do nej zmestí, tak prečo sa tak vytočí, mi je záhadou. A ja potom spím nalepená na manželovi, pretože nechcem riskovať zobudenie posunutím.
  • Začína byť nebezpečné nechávať Adamka samého pod hrazdičkou. Keď som si na chvíľku odbehla z kuchyne, kým som sa vrátila, už podliezal nosné dosky. Ako sa tam dostal, mi je tiež záhadou.
  • Prišiel papier z úradu práce o schválení rodičovskej. To bola rýchlosť, na to, že som tam papiere poslala minulý štvrtok. Majú na vybavenie 30 dní a ejhľa, po týždni to mám čierne na bielom. Máme radosť.
    • Na rodičovskú nastupujem plynulo po skončení materskej. Od štátu dostanem 220 000 Kč, ktoré si môžem vybrať v priebehu 19 až 43 mesiacov. Maximálne mesačná čiastka je 11 500 Kč, minimálna 5 116. Ja som si vybrala najrýchlejšie čerpanie, takže rodičovskú dovolenku budem mať do Adamkových dvoch rokov. Ale teda než som sa v tom zorientovala, chvíľu mi to trvalo. Teraz mi už celá záležitosť a vybavovačky prídu jednoduché.