Behám Blog

Wings for Life World Run Bratislava

5.5.2014

Wings for Life World Run

A je to za mnou. Wings for Life World Run. Na tento beh som sa dlho tešila. Naviac sa mi páčila myšlienka, že záleží len na mne, koľko zabehnem. A tiež tá charitatívna myšlienka. Pôvodne som začala trénovať na 15 km, však 10 km závody už mám dva za sebou, ale posledné týždne pred závodom som bežecké topánky obula len párkrát, takže cieľ som zmenila na reálnych 10 km. Na moje prekvapenie som nakoniec ubehla 14,03 km.

Wings for Life World Run je celosvetový beh pre tých, ktorí behať nemôžu. Získané prostriedky putujú do nadácie Wings for Life foundation, ktorá financuje výskum liečby poranení miechy. V 32 krajinách v 13 časových zónach vyštartovalo v rovnakom čase (10:00 UTC) viac ako 36 tisíc ľudí. Odlišným bol tento beh i tým, že cieľ nebol pred bežcami, ale išiel za nimi. Záchytné autá vyštartovali polhodinu po štarte bežcov. Výsledkom tak nie je čas, ale zabehnutá vzdialenosť.

Do Bratislavy sme prišli okolo ôsmej, aby sme v ešte prázdnom obchodom centre Eurovea v kľude zaparkovali a bez čakania vybrali štartovací balíček. Asi hodinu sme sa motali centrom Bratislavy až sa konečne o desiatej otvorila kaviareň Foxford a my sme sa mohli ísť ešte trochu najesť. Keby nejde o kaviareň lovebrandového kníhkupectva Martinus, tak by som bežala kľudne i hladná.

Čo sa totiž týka organizácie, tak to zvládli na jedničku s troma hviezdičkami. Občerstvovacie stanice na každom cca 2,5 kilometri a vždy dostatok vody, iontových nápojov, dokonca i RedBullu (i keď zrovna ten si neviem predstaviť piť počas behu) a samozrejme ovocie, čokoláda a hroznový cukor. Po dobehnutí sme dostali ešte croissanty a v Eurovea bolo ďalšie občerstvenie.

Beh začínal u nás o dvanástej, pol hodinu predtým sme začali prichádzať do určeného koridoru. Nakoľko som neuviedla čas (pol)maratónu, patrila som do poslednej časti. Môj bežecký rekord je totiž iba 10 km (ja viem, nič moc, dnes už všetci behajú maratóny) a či som schopná zabehnúť aspoň polmaratón zistím asi až v septembri, kedy by som túto vzdialenosť chcela zabehnúť na Ostravskom maratóne.

V Bratislave štartovalo takmer tisíc bežcov a tak sa mi na začiatku dostali niektorí do cesty, no keď sa postupne dav roztiahol, až do piateho kilometru sa mi darilo celkom slušne obiehať. A to aj napriek silnému vetru, ktorý takmer neustával. Na každej občerstvovacej stanici som niečo vypila a keď sa dalo i zjedla. Čokoláda ale moc dobrá voľba nebola, jednak mi nechutila (som zhýčkaná z >85% čokolád) a najmä sa strašne lepila na zuby. Za to pomaranč sa ukázal osviežujúcejší ako banán. Ponaučenie do budúcna.

Celú trasu som si zachovávala približne rovnaké tempo, po občerstvení som vždy chytila druhý dych a do chôdze som prešla len na približne 25 metrovom úseku do kopca. Po celý čas som si totiž hovorila: „Je to len v tvojej hlave, nohy ťa unesú“. Akurát občas som o tom pochybovala, pretože som niečo cítila v priehlavku ľavej nohy, ktorý som mala ani nie pred polrokom zlomený.

Niekde okolo 6 až 8 kilometru ma začalo hnevať množstvo ľudí, ktorí ma obiehali. No keď som dosiahla svoju vytýčenú métu 10 km, samou radosťou som začala obiehať opäť i ja. Naviac výhľad na Devín ma tiež trochu nakopol. Skupinka bežcov za mnou hovorila, že už bežíme hodinu a 4 minúty. To som vedela, že auto ma čoskoro dobehne. Resp. som si to myslela. A po 12 km som v to začala i dúfať. Dochádzali mi sily a auto stále nikde.

Wings for Life World Run medaila a štartovacie čísloAž keď som prešla 13 km a obzrela sa, tam niekde v diaľke som tušila konvoj s „catcher car“. Spokojne som si v pokojnom tempe teda bežala ďalej. Keď už bolo auto kúsok za mnou, presunula som sa ku kraju cesty nech nezavadziam. Myslela som si, že som na pol ceste k 14 km, na moje prekvapenie ale bola ceduľka s touto métou na dohľad. Ďaleko, ale na dohľad. A auto hneď za mnou.

Neviem kde som v sebe pozbierala zvyšok síl, ale k tomu 14 kilometru som dobehla šprintom. Následne som sa oprela o prvý stĺp a bola som rada, že som rada. Obehlo ma záchytné auto a spokojná som si ľahla do trávy neveriac, že som to dokázala a prekonala svoj rekord i stanovený cieľ.

Potom už len čakanie na autobus, zjedenie kokosového croissantu, ktorý mi nechutil, ale v tej chvíli by som bola zjedla asi čokoľvek, tak som bola vyčerpaná, vypila som celú fľašu vody a následne ešte jednu. Nohy ma neboleli, dýchať som dýchala. Takže spokojnosť. Vtedy. Teraz je to bolesť. Kolená si necítim, sotva chodím a chodidlá boli krvavé. Rozmýšľam či je to asfaltom po ktorom sme celý čas bežali a ja naň nie som zvyknutá, lebo behávam v lese alebo pri rieke, alebo mám zlé topánky na dlhšie trate. Musím zistiť a dovtedy natierať arnikovou masťou. A popracovať na technike behu.

Dostali sme i tričko a pamätnú medailu. Energiu som doplnila v príjemnej kaviarni Shtoor v Cubicone, v Martinuse som si kúpila dve knižky (jednu o dejinách behania) a unavená, ale s úsmevom na tvári som prišla domov.

Až sa mi nohy vyliečia, začnem pracovať na rýchlosti, pretože ja bežím strašne pomaly. A o 4 týždne idem na Český běh žen, ale dala som si len 5 km trasu, takže tam sa zameriam práve na rýchlosť. Do septembra snáď natrénujem na polmaratón v nejakom rozumnom čase. Medzitým by som v auguste rada stihla ďalšie tri 10 km behy (GP Bateries Night Run Brno, Česká pojišťovna Mizuno RunTour Brno a Nike We Run Prague) a jeden krátky triatlon vhodný pre začiatočníkov (môj prvý, tak preto). Ten beh ma baví čím ďalej tým viac a teraz to vyzerá, že mi to vydrží dlhšie ako jednu sezónu.

Druhý ročník Wings for Life World Run bude opäť o rok, presnejšie 3. mája 2015. Pevne verím, že pobežím aj ten.

Wings for Life World RunWings for Life World Run

Pred behom a po behu. Dokonca som sa i trošku opálila. Na ľavej strane tváre.

Mohlo by sa Vám páčiť

Žiadne komentáre

Zanechať odkaz

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.