What an amazing year!

Uff, a som opäť o rok staršia. A naviac začal nový rok, čo je čas, kedy bilancuje väčšina z nás. Sedím pri PC, triedim fotky z Budapešti, kde som bola tento víkend osláviť narodeniny a teším sa na zajtra, kedy odlietam do Londýna. Tiež len na víkend, ale takéto krátke výlety ma bavia. Uvedomujem si, že za posledný rok sú oveľa častejšie. To ma teší. A teší ma ešte mnoho ďalších vecí. Vlastne celý môj uplynulý rok. Ako to dokázal, že bol opäť lepší, ako ten predchádzajúci?

Koniec januára je už asi najvyšší čas, dať si nejaké predsavzatia. Alebo aspoň plány. No keď tak nad tým premýšľam, asi to nechám plynúť voľne. Zatiaľ to vychádza viac ako dobre.

Čo ma vlastne minulý rok bavilo najviac?

Svadba v zámockej knižnici

Moja vlastná samozrejme. Na Kačine. Hrala nám harfistka, všetko bolo dokonalé, podľa nás a mňa to doteraz dojíma. Tie fotky, limetkový cheesecake, manželov žaket a vlastne všetko. Nemenila by som nič. Som zvedavá, akou premenou prejdú svadobné šaty, už sú u krajčírky a budú z nich spoločenské. Návštevu baletov a činohier chceme rozšíriť o operu, takže sa využijú.

Cestovanie

Bola som v Alghero, Vysokých Tatrách, Londýne, poľských Tatrách, Ríme, Eindhovene a samozrejme aj na výletoch po našich krajínách. Nakoľko sme si kúpili auto, v novom roku sa tešíme na ďalšie výlety. Už sme začali, nedávno v Budapešti. Na strednej Európe je skvelé, že všetko okolo je vlastne celkom blízko, tak prečo sedieť doma?

Knihy, knihy, knihy

Prečítala som ich 130, čím som prekonala aj svoje vlastné predstavy a očakávania. Prečítala som prevažne dobré, ale pár aj zlých. S knihami som dokonca pracovala. Ešte začiatkom roka ako brigádnik na jednej malej pobočke, keď som ale v lete podávala výpoveď, už som bola zástupkyňa vedúcej na najväčšej moravskej pobočke. Boli to síce iba Levné knihy, ale i tak som to nečakala. Skúsenosti super, kolektív nádhera, ale bol čas posunúť ďalej. To nie je práca na celý život.

Už nerobím s knihami, ale aspoň si môžem dovoliť si ich viac kupovať. Ani nechcite vedieť, koľko ich za ten rok pribudlo (ja to asi vlastne ani nemám ako spočítať).

Bola som na niekoľkých autogramiádach (už mám 24 podpísaných kníh), besedách, troch knižných veľtrhoch (Praha, Havlíčkův Brod, Bratislava). A bolo tam fajn, takže v tom budem pokračovať.

Mimochodom, najlepšie knihy, aké som v roku 2015 prečítala sú: Marťan, Porodní bába, Spočítej hvězdy, Mládí, Pod sněhem, Literární spolek Laury Sněžné, Mapa Anny, Stavitelé mostů, Pálenka, Agnes a určite som ešte na nejaké zabudla.

Divadlo

Podľahli sme divadlu a už tam chodíme tuším každý mesiac. Niekedy aj častejšie, no podľa mňa je stále priestor na zlepšenie. Minulý rok som videla predstavenia Myši Natalie Mooshabrové a Mein Švejk v Divadle Husa na provázku, úchvatné drámy Král Lear a Vyhnání Gerty Schnirch, komédiu o teórii relativity Indián v ohrožení, nádherný balet Made in USA, záznam Hamleta s Benedictom Cumberbatchom v hlavnej úlohe a absolútne najúchvatnejšia bola komédia Saturnin (akože to fakt chcete vidieť. Nie kniha, nie film, ale divadelné predstavenie je najlepšie). Nesmiem tiež zabudnúť na strašne moc scénických čítaní Listování, kde každé bolo dokonalé. A párkrát sme zašli aj do brnenskej hviezdarne, kde majú tiež dobrý program.

Filmy a hudba

Sledujem menej filmov a seriálov som videla žalostne málo. Ide to na úkor kníh. Minulý rok som videla iba 60 filmov, čo je oproti tým predchádzajúcim fakt málo. Kde sú tie vysokoškolské časy kde bol film únikom od skúšok a učenia sa. Naopak hudbu počúvam viacej. Najhranejší bol album Extinct od Moonspell, ale obľúbila som si aj iné kapely a pesničky. Dokonca aj nemetalové.

Bola som na desiatom ročníku filmového festivalu Cinematik. A párkrát v kine, ale keďže neznášam ako sa tam ľudia napchávajú chrumkavým nachos a svietia mobilom, som vďačná za Netflix a malé kiná. Filmy, ktoré odporúčam? Až na výnimky takmer všetky, ktoré som videla. Tak vás presmerujem na môj csfd profil.

Jazyky

Okrem fínčiny som sa vrátila k španielčine a začala som teda chodiť ďalší kurz. A v novej práci sa komunikuje v angličtine. Mala som v tom chaos, to priznávam. Trošku mi je ľúto, že tie kurzy už nestíham, ale doma na to občas pozriem a tak mi to aktuálne stačí. Prekladateľka zo mňa nebude, ale som šťastná za každú vetu, ktorú si dokážem preložiť sama.

Jedlo

Brno je raj pre všetkých foodies. Máme tu skvelé podniky ale i festivaly jedla (Špilberk, Industra, Slavnosti moře…). O baroch ani nehovorím. Aj doma si viac vyberáme, čo uvaríme. S dostupnosťou, aká je v Brne, nie je problém sa púšťať aj do exotickejších jedál. A to nás baví. Variť síce stále veľmi neviem (ale už zvládam sushi), takže to ostáva na manželovi, no ja po ňom s láskou upratujem (a jem, varí totiž výborne). Každopádne sa jedlo stalo dôležitou súčasťou našej domácnosti a už mi nie je jedno, čo vlastne zjem.

Strieborná!

Mám za sebou 20 dobrovoľných darovaní krvi a za to mi dali striebornú Janského plaketu. Od manžela som mala krásnu kyticu a na seba som patrične hrdá. Niekedy možno až moc, ale ono je to naozaj skvelý pocit niekomu takto pomôcť. Za odmenu si kupujem knihy.

Veľa veľa zážitkov, nových skúseností, radostí a tak ďalej…

Neviem, ako si to všetko dokáže môj mozog zapamätať, ale dúfam, že sa s tým popasuje. Na rok 2015 by som nerada zabudla.