Vreckové

Začali sme Adamovi dávať vreckové. Od piatich narodenín. Možno sa to zdá niekomu skoro, možno zbytočné. Možno na to ideme úplne zle. Neviem, zistíme časom. Ale nám to teraz takto dáva zmysel a takto sme to uňho nastavili. Nevylučujem, že o pol roka to bude inak a nebránime sa zmenám.

Prečo sme začali?

Doma sa o peniazoch dosť bavíme. Do veľkej miery za to môže práve naše cestovanie v obytňáku. Musíme rátať s nejakou rezervou, musíme riešiť výber peňazí, niekedy zámenu za inú menu. Tieto rozhovory prebiehajú pri Adamovi. Na rozdiel od Brna, kde som väčšinu nákupov riešila dovozom z Rohlíku a online objednávkami (aj kvôli covidu), kde Adam žiadnu platbu nevidel, teraz chodíme spolu do obchodu. Keď príde výplata, prerozdeľujeme, aby sme časť peňazí odložili a rozhodnúť, čo si môžeme dovoliť v danom mesiaci minúť. A potom o 2-3 týždne aktualizujeme podľa situácie. Aj keď sa o tom nebavíme vyslovene s Adamom, býva často poblíž a počuje. Niekedy sa aj pýta. Má teda ako-také povedomie, že máme fixné náklady, že platíme za naftu a kempy, za práčovne, niečo spravia veľké nákupy, vstupy do ZOO a múzeí, kaviarne a brunche, a ani tá hračka v Happy Meal nie je zadarmo, my sme zaň zaplatili. Snažím sa mu aj prirovnávať, aby si vedel predstaviť. Napríklad že jedno posedenie v McDonald’s je ako vstup do ZOO. Jeden deň v ZOO, keď sa tam i najeme a kúpime hračku je ako ten veľký nákup v obchode z ktorého máme jedlo na viac dní. Môžeme si to dovoliť, ale nie každý deň, iba určitý počet za mesiac.

Adam je naviac v tom období, že hoci TV a reklamy nepozná a nepozerá, vonku vidí. Vidí pekné veci v obchodoch, na turistických miestach, v múzeách i v ZOO. Na reklamných paneloch. U iných detí na ihrisku. A tie veci často chce. Našťastie sa s revom nehádže o zem, aby sme mu kúpili to či ono, no minimálne otázke, či mu môžeme niečo z toho kúpiť, sa nevyhneme. A my trpezlivo vysvetľujeme, prečo nemôžeme/nechceme. Ale aj kedy môžeme a radi kúpime. Občas sa hnevá, občas s tým nesúhlasí, na to má právo, stále má len päť rokov a je obklopený konzumnou spoločnosťou plnou vecí. Ani nám sa neodoláva ľahko. Ale práve vďaka prirovnávaniu a vysvetľovaniu sa to asi aspoň snaží pochopiť. A vreckové považujeme za nástroj, aby si hodnotu peňazí začal uvedomovať viac. Aby si reálne vyskúšal, ako rýchlo sa peniaze môžu minúť.

Pri vreckovom nám ide o…

▪️Naučiť ho odkladať peniaze. Sporenie, investovanie, šetrenie na niečo veľké… časť príjmov sa nemá utratiť, ale odložiť. Nás to nikto neučil, začali sme s tým, až keď sa nám Adam narodil. Finančnú gramotnosť sme sa učili príliš neskoro a spravili dosť chýb, takže synovi chceme vštiepiť, nech s peniazmi narába opatrnšie. Aby si určité percento vždy odložil. Obzvlášť pri väčších neplánovaných príjmoch. Preto sme teraz stanovili 20 %.

▪️Aby si za vreckové reálne niečo kúpil a mohol našetriť aj na niečo väčšie. Týka sa to hlavne vecí, ktoré by sme mu sami nekúpili. Dávame mu tým priestor, aby si kúpil napríklad hračky, ktoré sa nám zas tak veľmi nepáčia. Alebo si myslíme, že už ich má v tej kategórii dosť a ďalšiu fakt nepotrebuje. No ak si chce na to minúť svoje, má tu možnosť.

▪️Komunikácia o peniazoch, ale i všetkom, čo s tým súvisí. Prečo toto áno, prečo radšej nie. Prečo sa niekedy oplatí počkať. Rozdiel medzi chcem a potrebujem. Komu tie peniaze idú, kvalita výrobku, materiál, spracovanie, tourist trap a predražené suveníry atď. Skrátka veci, ktoré denne zažíva a vidí. Trochu do toho idú aj iné meny, že 100 CZK je dačo iné ako 100 EUR alebo 100 NOK. Toto ale súvisí s tým, že sme na cestách a vidí, byť iba v ČR, tak to máme nastavené inak a riešime iné situácie. 

▪️Dobročinnosť a spraviť radosť. S týmto ho ešte veľmi nezaťažujeme, ale keď k tomu príde príležitosť, tak sa pobaviť o tom, že za peniaze môžem niekoho pozvať na zmrzlinu, kúpiť darček k sviatku, spraviť si radosť alebo darovať tam, kde aktuálne treba. 

Predpríprava

O tom, že bude dostávať vreckové vedel už pred narodeninami. Dala som mu všetky 1, 2 a 5 centové mince, ktoré som v peňaženke našla, aby si s nimi počítal. Zrovna teraz mi príde výhodou byť v krajine, kde sa platí eurom. Do dvadsať narátať vie a keď sa sústredí, dá dohromady aj pár čísel 20+. Na malých centovkách sme si ukazovali transakcie. Máš 3 centry, ja ti pridám 4 centy, ty si kúpiš vec za 2 centy, koľko ti ostane? A čo ak ďalšia vec stojí sedem centov, máš ešte toľko peňazí? A tiež sa hráme na obchod a platíme mu práve tými malými centovkami. Toto je ale tiež veľmi individuálne a ak by ešte nevedel narátať ani do päť, rozhodne by sme tieto hry nerobili. Keďže je ale z jeho strany záujem sčítať (resp. odčítať) a do dvadsať bezpečne napočíta, tak sa priam žiadalo využiť ten záujem na niečo reálnejšie. S týmito menšími peniazmi sa nám teraz pracuje lepšie ako s desiatkami až stovkami, čo ho čaká o pár mesiacov keď bude dostávať české koruny. Bol to teda taký úvod a malé intro do počítania ale tiež že za tie centy si reálne nič nekúpi, pretože majú príliš nízku hodnotu. To sme mali pár týždňov pred narodeninami.

Začíname

Narodeniny mal v pondelok, takže tento deň sme zvoli za deň, kedy bude dostávať vreckové. Každý týždeň, pretože je ešte malý a mesiac nám prišiel ako príliš dlhý úsek. Keď bude starší, pravdepodobne to posunieme na dva týždne a neskôr na mesiac.

Výšku vreckového sme zvoli 5 €. Niekomu to možno príde veľa. Vychádzali sme z našich možností, aktuálne životnej situácie a faktu, že sme chceli, aby si za tie peniaze reálne niečo kúpil. Aby s nimi pracoval. Keby mu dáme euro tak si nekúpi ani kopček zmrzliny. Na Lego by si odkladal veľmi dlho. 5 € každý týždeň nám prišlo idálne. Keď budeme v ČR, bude dostávať 100 CZK. Ako budeme vreckové zvyšovať uvidíme časom, ale minimálne rok to vidíme iba na 5 €, resp. 100 CZK.

20 % odkladanie

Druhá vec je, že Adama chceme úplne od začiatku viesť k tomu, aby si 20 % akýchkoľvek príjmov odložil. Takže hoci dostane 5 € (neskôr 100 CZK), reálne nám jedno euro (potom 20 CZK) dá hneď naspäť, aby sme mu ich investovali do budúcnosti. A ostanú mu k dispozícií 4 € (80 CZK). Ide nám o to, aby si zafixoval, že sa peniaze odkladajú. Toto budeme robiť, aj keď neskôr dostane nejaké extra peniaze od starých rodičov, na narodeniny alebo kdekoľvek inde. 20 % ide bokom a nemíňajú sa. Ani keby neviem ako veľmi chce čokoľvek iné, ak na to ešte nemá, nemôže siahnuť po tých odložených 20 %. Môžeme sa dohodnúť inak, počižať, prispieť, ale na 20 % sa nesiaha.

Časom chceme pridať aj to, že časť peňazí darujeme, pretože aj my posielame nepravidelne, podľa možností a udalostí, na rôzne zbierky. Ale nechceli sme s tým Adama zaťažovať hneď na začiatku. O pár mesiacov, sa s ním o tom porozprávame, vysvetlíme, prečo je dôležité pomáhať, keď tú možnosť máme a aké sú možnosti. On sám už teraz pridáva tie drobné centovky do rôznych zbierok pri pokladniach. Alebo v ZOO. Vidí to u nás, opakuje, a mne to príde na začiatok fajn.

Ešte k tomu odkladanu 20 % každý týždeň. My samozrejme neivestujeme jeho jedno vrátené euro týždenne. Tam ide skôr o vytvorenie zvyku prídu peniaze -> odložím časť peňazí. To, čo sme sa my naučili až neskoro v dospelosti, no teraz už tiež takmer 20 % príjmov odkladáme na rezervu, sporenie a investujeme. Aj Adam má nejaké dva roky založený účet na Portu, kde mu každý pondelok (pondelky sú super!) posielame 1000 CZK. Takže investujeme mu už dlho. To jedno euro ide naspäť nám do peňaženky a keď sa mu to nazbiera, spravíme jednorázový vklad na jeho Portu. No to mu teraz hovoriť nebudeme. Časom mu to samozrejme vysvetlíme, môžeme sa pobaviť, či chce zmeniť to percento, ale v piatich rokoch je to asi ešte príliš abstraktné. Aj vlastný účet a kartu uvidí až o pár rokov. Lebo vieme, že peniaze na karte sa míňajú ľahšie, ako v hotovosti.

Na čo môže vreckové míňať?

To, že má teraz vlastné peniaze, ešte hneď neznamená, že si môže kúpiť čo chce. Minimálne spočiatku, prvé mesiace nám má oznámiť, ak si chce niečo kúpiť. Vreckové má na veci, ktoré nám nevadí, že si kúpi, ale sami by sme mu ich skôr nekúpili. Kinder vajíčko dobre, ale nejaká úplne vyslovene umelá sladkosť nie (s tým že mu vždy vysvetlíme prečo). Hračka v poriadku, ale hlúposť, ktorá dlho nevydrží… no asi vyslovene zákaz nedostane, ale vysvetlíme mu, prečo to nepovažujeme za správne. Rozhovor nevedieme skrz zákaz, to zas nie. Ale aby vedel, kam a komu tie peniaze idú. Či si niečo podobné nemôžeme vyrobiť. Alebo už nemáme. Že je to predražený tourist trap a vieme, kde to majú lacnejšie. Alebo kvalitnejšie. A keď tam bude niečo, čo prejde našimi kritériami, no sami by sme mu to nekúpili, nech sa páči, od toho máš vreckové. Alebo keď pôjdeme opäť do Sinsheimu, kde majú veľa atrakcií za euro. 

Pretože vidíme, po ktorých veciach túži dlhšie a kedy ide o chvíľkový rozmar spôsobený daným momentom. K čomu inklinuje. Tak ho v tom trochu usmerniť. A naučí sa to, čo obzvlášť mne dlho robilo problém. Počkať si. Alebo prehodnotiť. Nemať hneď. A nebyť sklamaná, že niečo nie je vôbec.

Ďalšia kategória je, keď chce sám platiť. Napríklad ak ideme na pastel de nata a on chce byť ten, kto pozve a zaplatí. Alebo si na pláži kúpi limonádu. V meste zmrzlinu. Aj také maličkosti, ktoré by sme bez problémov zaplatili my, no on to chce urobiť, pretože teraz už môže a chce.

A tuším že i nad tým všetkým reálne premýšľa. Bavíme sa, že za tie 4 € čo má k dispozícií každý týždeň si môže kúpiť to či ono, nejakú hračku, ktorú vidí vo výklade obchodu, no keď počká ešte štyrikrát, bude mať dostatok napríklad na Lego auto, ktoré sme videli dávnejšie a stále ho spomína. A tak je opatrný a nemíňa. Aj keď už to vyzeralo, že si chcel niečo kúpiť, len aby si niečo kúpil, pobavili sme sa o tom, koľko to stojí, koľko stojí niečo vedľa, koľko má k dispozícií, koľko bude mať, než odtiaľto odídeme. Dakedy mám pocit, že úplne vidím tie čísla v jeho hlavne ako spočítava. Možno bude fakt dobrý v matematike. Ideálne ale, aby bol fakt dobrý vo finančnej gramotnosti.

Darčeky a zážitky len tak pre radosť

Ešte dodám, že hračky nedostáva iba na sviatky. Kupujeme si ich aj len tak. Pre radosť. To je najmä taký môj “pozostatok”, pretože som neznášala, keď čokoľvek, čo som dostala, bolo akoby k nejakému sviatku (dôvodov bolo viacero, samozrejme i peniaze, to nie je výtka že to bolo zle, len konštatovanie, ako som to vnímala ako dieťa a prečo to u Adama robím inak a on to možno bude u svojich detí robiť zas inak). Skrátka, keď tie hlavné darčekové sviatky (meniny – Vianoce – narodeniny) máte v priebehu sotva dvoch mesiacov, a potom desať mesiacov maximálne drobnosť za vysvedčenie, ako dieťa ma to štvalo dosť. U nás sa preto dávajú darčeky a prekvapenia aj len tak (nie vždy hmotné veci, ale i zážitky alebo čosi spojené s jedlom).

Nájsť rovnováhu medzi “spraviť radosť” a “nerozmaznávať vecami” je síce občas ťažké a určite som pár prešlapov spravila a Adam ich definitívne spraví tiež. A keď bude trvať na niečom, čo nám zmysel nedáva, ale on na tom stále bude trvať, a my mu to po vysvetlení následkov (napríklad že mu neostane na niečo drahšie čo chcel už dlho a bude opäť čakať) umožníme kúpiť. No veľmi rada Adama (ale i manžela) občas prekvapím len tak. Hoc aj niečím drahším, ak je to možné. Alebo tým zážitkom. Do ZOO a kaviarne nechodíme za odmenu, ale pretože nás to baví (a áno, aj preto, že môžeme). A to by sa mi páčilo, aby si v tomto Adam osvojil zdravý prístup. Nekupovať niečo len za odmenu alebo k sviatku. Ale zároveň aby rozumel hodnote tej kúpy, aby to bolo niečo, čo bude mať dlhodobý úžitok či radosť. Aby mu to dávalo zmysel a nebolo mu potom ľúto, že tie peniaze tak rýchlo a zbytočne minul na niečo, čo vlastne naozaj nechce. I preto nám dáva zmysel, aby sa s peniazmi a nákupmi pod naším dohľadom zoznamoval už teraz. Uvidíme ako to bude fungovať, veď zmeniť to môžeme vždy.

Ako to máte vy?

No a keďže sme v tomto začiatočníci a vlastne sme si ani vopred nezisťovali, ako začať s vreckovým, uvítam i vaše skúsenosti a názory. Ako to máte vy s vašimi deťmi v podobnom veku? Asi nemá zmysel riešiť výšku vreckového, to je podľa mňa veľmi individuálne podľa životnej situácie každej rodiny a tiež vreckové u stredoškolákov bude úplne iná kapitola. Ale čo účel vreckového u predškolákov a malých školákov? Dáva vám zmysel ich viesť k finančnej gramotnosti takto skoro a nejakým spôsobom? Alebo majú čas a začnete až neskôr? Učíte ich odkladať si alebo rovno investovať? Majú 100 % voľnosť v tom, na čo vreckové minú alebo do toho ešte zasahujete? Alebo celkovo vreckové považujete za úplne zbytočné?