Blog

Prvý štvrťrok a ako sa darilo mojim cieľom

2.4.2020

O cieľoch na rok 2020 som písala v tomto článku. Nastavila som ich takto:

  1. štvrťrok: Upevnenie minuloročných návykov
    I. otužovanie -> Wim Hof
    II. cukrfree + pôst
    III. digitálny minimalizmus
  2. štvrťrok: Pridať niečo nové
    IV. AJ na výbornej úrovni, nové jazyky na základnej úrovni
    V. joga a meditácia ako životný štýl
    VI. pravidelné cvičenie (core, beh, plávanie, lezenie)
  3. štvrťrok: Dlhodobé ciele
    VII. naučiť sa dobre variť
    VIII. písanie (vďačnosť, denníky, diár) + krasopis (kurz kaligrafie)
    IX. turistika, púte, chôdza
  4. štvrťrok: Nový životný smer
    X. Finančná gramotnosť, investovanie a pasívny príjem
    XI. Dokončiť obytňák
    XII. Van life, slow living, slow travel

Prvý štvrťrok, ktorý práve uplynul, som sa chcela zamerať na upevnenie návykov. To sa mi podarilo. V jednej chvíli mi napríklad pri otužovaní prišlo, že už si bez toho neviem sprchu predstaviť. Už to nie je len občas, ale denne. Automaticky končím (niekedy aj začínam) studenou a pridávam ľadovú (zatiaľ na nohy). Chcela som zájsť na nejaký kurz s Wim Hofovou metódou, ale kvôli koronavirusu to jaksi nevyšlo. No zistila som, že Wim Hof má skvelo spravenú aplikáciu a videá na YouTube, takže teraz už každý deň venujem štvrťhodinku vedomému dýchaniu. Pôvodne som chcela mať studenú sprchu hneď ráno po zobudení, ale vôbec mi tak nevyhovuje. Ráno sa zobudím a keď vyleziem z postele, tak idem svoju rutinu. Odostrieť, vyvetrať, ustlať, vyvetrať v ostatných miestnostiach, popratať riady, nachystať Adamovi raňajky… Takže hocikedy cez deň, ale nie hneď po zobudení, to mi nesedí do môjho zabehnutého rytmu.

Nízkosacharidové stravovanie i digitálny minimalizmus sa perfektne darili, až pokiaľ neprišiel koronavirus. Už som sa dokonca dostala pod priemer 40 minút denne. Na Instagrame som písala o jendoduchých krokoch, ktoré som si nastavila, uložila som ich aj sem na blog do článku: Digitálny minimalizmus – jednoduché kroky, ktoré som začiatkom roka zaviedla a pomohli. S príchodom koronaviru som chcela byť viac v obraze, viac čítala správy, máme home office… no proste som si to celkom pokazila, prvý týždeň som to ale neriešila a potom už som sa začala cielene znova zameriavať na elimináciu. Stále to nie je tak ako pred troma týždňami, ale do konca obmedzení to určite zvládnem.

So stravou to bolo také 50:50. Odkedy sme doma, začali sme variť dvakrát denne, takto pestro a zdravo sme sa nikdy nestravovali, ale zároveň obzvlášť ten prvý týždeň pribudlo viac sladkého a po večeroch chipsy a víno. No je nám jasné, že na konci by sme boli ako balón, takže sme to začali opäť eliminovať a teraz už si toľko nedopriavame a zameriavame sa znova na zdravé stravovanie. Pôstujeme už väčšinu dní v týždni. Večeru mávame medzi šiestou a siedmou, ďalšie jedlo potom až na obed na druhý deň. Vynechávame teda raňajky, ktoré nám už takmer vôbec nechýbajú. Manžel do toho išiel so mnou.

S angličtinou som pohla od začiatku roka, z práce máme kurz na Speexx, kde sa musím venovať gramatike, cvičeniam, písaniu a absolvovať minimálne dvanásť videohovorov s ľuďmi z celého sveta. Okrem toho máme každé dva týždne hodinovú konverzáciu s rodilým mluvčím a v tomto mi pomáha aj koronavirus, pretože máme viac videohovorov. Síce stále hovorím s chybami, ale hovorím, hovorím často, dlho a na rôzne témy.

Z nových jazykov som si pre začiatok vybrala arabčinu, ktorú sa učím cez aplikáciu Duolingo. Každý deň. Chcela som ešte portugalčinu, ale strašne sa mi do toho motá moja základná znalosť španielčiny, takže zatiaľ sa sústredím na arabčinu a zlepšovanie angličtiny.

Minulý rok som sa v rámci jogy chcela naučiť stojku na hlave. Tento rok mi kolegyňa povedala podobný cieľ a poslala článok Hlavou dolů. Jak jsem se naučila stoj na hlavě a vy to dáte taky. Je to na 40 dní tak som si povedala, prečo nie. Stojku som nakoniec spravila v prvom týždni, takže do druhého štvrťroku vchádzam s cieľom naučiť sa, ako sa robí stojka na rukách a ďalšie zložitejšie asány. Prvé dva mesiace som zvyčajne dvakrát za týždeň išla na lekciu do Yoga House a jednu intenzívnu jogu som mávala aj v práci. S koronavirusom som sa musela definitívne presunút do domácej praxe. Našťastie Yoga House spravilo niekoľko online videí, našla som si programy na www.doyou.com a tak cvičím, občas sama, občas s Adamom. Ale cvičím takmer denne. Aj meditujem. Obzvlášť meditácia je skvelá, aj keď je to len 10 – 15 minút.

V Hangári som si zaplatila trenérku a začala sa učiť základy lezenia po boulderingovej stene. Naučila ma aj rôzne cviky na spevnenie, ktoré teraz cvičím doma, keďže Hangár je zatvorený. Okrem toho som si doma dala dve tridsadňové výzvy. Jednu na kliky a druhu na drepy. Keďže mi je to málo, tak teraz začínam aj plankovú výzvu. Až toto všetko skončí, snáď budem pevnejšia a flexibilnejšia. Behať nechodím, je mi to blbé v tejto situácii a plávať som bola naposledy týždeň pred zatvorením plavárne.

Na druhý polrok mám už väčšie ciele. Varíme síce dvakrát denne, ale pravdou je, že prevažne varí manžel, ja po ňom upratujem. Jednak mu to ide lepšie a v neposlednom rade, doma sme obaja, on síce viac pracuje, ale ja sa viac venujem Adamovi. Takže domáce povinnosti máme podelené a on má zrovna to varenie. Pred koronavirusom som ale pri sporáku stála častejšie. A prepadla som takzvaným poké bowl. Misky, kde sa dá dať tak veľa zdravého. Sú rýchle, jednoduché a má ich rád aj Adam.

Bola som na kurze modernej kaligrafie a trénujem krasopis aj doma. Aktuálne nie denne, ale prvý mesiac po kurze to bolo takmer denne. Písala som si aj krátkodobé ciele, ale opäť to spadlo s koronavirusom a že sme už tri týždne doma. Žiadne plány, žiadna potreba otvárať diár. Vďačná som, najmä to, že sme zdraví, máme stále prácu, záhradu, môžeme si objednať potraviny až domov, nemusíme nikam chodiť a ešte si môžeme dovoliť lokálnych dodávateľov. Ale písať si to každý deň sa mi akosi nechce.

Z pochopiteľných dôvodov sa aktuálne nekoná ani turistika a o nejakých desať tisíc krokov každý deň si môžem nechať len zdať. Takže v kondícii sa udržiavam len cvičením doma.

S financiami sme tiež pohli. Investujeme pre Adama, jeden investičný účet na dôchodok máme už aj pre nás, okrem toho posielame časť peňazí aj na sporiaci účet. Začala som čítať viac o finančnom vzdelávaní a investovaní. Nenakupovanie sa tiež darí, nejak nemáme moc do čoho dávať peniaze, keď chceme ísť do obytňáku. Z oblečenia som si kúpila len jedny nohavice na doma, lebo oboje čo som mala sa roztrhli. Kúpila som si aj knižky, pretože som usúdila, že trilógiu od Juval Noach Harari chcem vlastniť. To je tak všetko. V dlhodobom wishliste som mala štyri veci, po ktorých som túžila. Aroma difúzér a vonné oleje od Nobilis Tilia, zvonkohru Koshi, jogamatku od Dhaara a Marimekko kabelku a taštičku od Rosa Mitnik. Takže väčšinou i podpora lokálneho a slow fashion. Všetky tieto veci som nakoniec dostala od rodiny.

Vzhľadom na koronavirus nebude nejakú dobu ani cestovanie (na konci marca sme mali letieť do Fínska), čo nám tiež dosť ušetrí. Najväčšie výdavky (okrem pravidelných) máme aktuálne do dodávky. Aj napriek obmedzeniam sa niečo málo na nej dá robiť a stále je celkom reálne, že to dokca roka stihneme. Či vyrazíme na slow travelling/slow living ukáže až situácia na konci roka a otvorené/zatvorené hranice.

Úvodný obrázok je z pixabay.com.

Mohlo by sa Vám páčiť

Žiadne komentáre

Zanechať odkaz

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.