- Hoc aj v zime si v prírode vleziem do studenej vody a ešte sa z toho a na to budem tešiť
- Viem stojku na hlave
- Učím sa fínčinu každy jeden deň
- Varenie ma baví a dokonca mi to aj ide
- Deň nezačínam raňajkami, vlastne raňajky vôbec nepotrebujem, pretože som objavila kúzlo prerušovaného pôstu
Štyri veci, ktoré mi teraz prídu vzdialené, ale o dva roky ich (možno) budem vedieť
- Zabehnem desiatky kilometrov
- Zvládnem stojku na rukách
- Viem hrať na ukulele
- Plynulo hovorím a čítam vo fínčine a viem základy francúzštiny a(lebo) portugalčiny
. . .
Či sa mi tie štyri veci naozaj podaria neviem. Verím že áno, lebo si nedávam cieľ ich spraviť o mesiac, ale až o dva roky. A viem ako na ne. A mám vnútornú motiváciu ich dosiahnúť. A tých päť, ktoré už mám za sebou, neboli zas tak ťažké. Rozhodne nie tak, ako som si pred dvoma rokmi myslela.
So stojkou to bolo takto. Bývalá kolegyňa mi poslala článok Hlavou dolů. Jak jsem se naučila stoj na hlavě a vy to dáte taky a keďže mi to prišlo ako fajn výzva, do ktorej som sa tak či tak chcela pustiť, išla som do toho. Stojka sa mi podarila po pár dňoch. Lenže tomu predchádzalo to, že som vtedy už viac ako rok a pol chodila na jogu. Síce prevažne pomalšie typy jogy (jin joga, na zdravý chrbát), no telo spevnelo dosť na to, aby si poradilo aj s balancom naopak. Naviac som už lepšie dýchala, takže stojku som na svoje prekvapenie zvládla tak rýchlo vďaka pochopeniu, ako dýchať a ako zapojiť core.
S otužovaním to bolo dlhšie. Začala som strašne pomaly a trvalo skoro dva roky, než som sa zo sprchovania studenou vodou presunula do prírody. Čo mi ale pomohlo boli videá (priamo na profile Wima Hofa), aplikácia a články od Wima Hofa. A potom to, že v mojom okolí otužovalo už veľa ludí. Takže tam bolo trochu ego, že keď to dokážu oni, prečo nie aj ja? A tak som koncom jesene minulého roka povedala manželovi, aby ma zaviezol k Váhu, že idem do vody. Úžasný pocit, odvtedy sa na každý výjazd teším, len som si našla iné miesto. Vždy keď tam idem, je tam minimálne jeden ďalší otužilec a to ma trochu povzbudzuje.
O otužovaní a Wim Hof metóde si môžete prečítať napríklad v knihách Metóda Wima Hofa priamo Wima Hofa alebo Co tě nezabije od Scotta Carneyho.
Fínčina bola moja srdcovka už na strednej. V lete minulého roka som sa viac oprela do učenia sa jazykov. Zamilovala som si aplikáciu Duolingo, zaplatila premium a každý deň strávim 15-30 minút učením sa. Po 100 dňoch som mala kurz kompletne hotový. Fínsky kurz je ale na Duolingo krátky, na ten francúzsky si dávam minimálne rok. Tento rok.
K vareniu ma nakopla koronakaranténa. Čo iné doma robiť? I tak som sa v tom chcela zlepšiť, teraz som mala dostatok času. A tak som si zaobstarala a od kamarátok i z knižnice napožičiala všemožné kuchárske knihy, vybrala si tie, ktoré ma zaujali najviac a pustila som sa do toho. Presne podľa návodu. Trpezlivo. A najmä často. A ono to išlo a každý náročnejší úspech ma povzbudil a odhodla do ešte náročnejšiho či exotickejšieho receptu. Pre niekoho to môže byť taká blbosť, lenže ja som nevyrastala v rodine, kde by sa vareniu dával veľký význam, nikto ma to nenaučil, potom som žila na intráku a všetci vieme že vysokoškolský inzerát nie je gastro raj a v neposlednom rade, môj manžel varí perfektne. Je síce po ňom bordel, ale radšej som pristúpila na hru, že on varí a ja po ňom upratujem. Takže prvých 30 rokov života som variť jaksi nemusela/nechcela/nevedela. A popravde, až na výnimky (guláš či kapustnica) nezjem niečo, čo bolo pripravené pred dvoma (alebo nedajbože viac) dňami. Lebo som vyrastala v tom, že sa navarilo cez víkend a dojedalo v týžni. Odkedy som sa z domu odsťahovala, tak som sa tomu snažila čo najvoac vyhnúť. A teraz radšej každý deň navarím čerstvé.
Kuchárske knihy, ktoré sa mi osvedčili najviac sú Kuchařka pro dceru, Mamachef: Radosť v kuchyni, Cat&Cook kuchárske knihy a na IG účet Maškrtnica, vďaka ktorej so msa prestala báť kvásku. Menej často využívané, no stále obľúbené sú aj knižky Gastrokroužek a Cukrfree.
K prerušovanému pôstu som sa dostala postupne. Začalo to ale tým, že som sa už v roku 2019 rozhodla znížiť príjem cukru. Najmä toho nezdravého. Predtým sme sa doma niekoľko mesiacov stravovali aj v paleo štýle a v čomsi nám to vyhovovalo, ale nie dlhodobo, každý deň, pri životnom štýle a podmienkach aké sme vtedy mali. No postupne som dospela k akémusi dlhodobo udržateľnému stravovaniu, ktoré mi vyhovuje a prospieva, a najmä pri ktorom nemám večne chute na sladké (okrem jedného-dvoch dní počas PMS, to sa mi ťažko vzdoruje a tak nevzdorujem) a výkyvy nálad či energie. Nakopnutie dala i kniha Kompletní průvodce půstem. Jak léčit své tělo pomocí jednodenního i dlouhodobějšího vynechání jídla od Jasona Funga a Jimmyho Moorea a Cirkadiánní kód. Využijte přirozený rytmus těla pro zdraví, výkon a zhubnutí od Satchina Panda. Spočiatku som raňajky vynechávala len občas, pretože dovtedy som bola silno raňajkový človek. Bez nich som nefungovala a nevyšla z domu, bola som ochotná vstať skôr (našťastie som typ človeka, ktorý sa prezýva škovránok či ranné vtáča). So zmenou stravovania prišla aj potreba nejesť stále a ani som sa nenazdala, prerušovaný pôst idem väčšinu dní v týždni. Najviac sa mi osvedčilo mať prvé jedlo o desiatej, druhé (obed) mávame okolo druhej a večeru najneskôr o šiestej. Takže schéma, ktorá sa označuje ako 16/8. Sú ale obdobia, kedy je to skôr 14/10, takže jem medzi deviatou a devätnástou.
Na záver pripájam môj obľúbený citát , ktorým som sa začala pred dvoma rokmi riadiť.
„Cesta dlhá tisíce míľ sa začína jediným krokom.“
Lao-c‘
No Comments