- Uvedomujem si, že karanténa v nadpise je nepresná, ale aktuálne to tak väčšina ľudí používa, aj keď ide iba o izoláciu. V povinnej karanténe nie sme.
Už sú to dva dni týždne, čo sme s Adamom doma kvôli aktuálnej situácii s koronavírusom a obmedzeniami s tým spojenými. Do školičky sme sa rozhodli ho nedávať pár dní skôr, než zatvorila a zároveň sme ja i manžel využili možnosť pracovať z domu. A keďže sme tušili, že to nebude záležitosť len na dva týždne, pomerne rýchlo sme nabehli na ako-taký režim, aby sme našli rovnováhu medzi prácou, Adamom a voľným časom.
Prvé dni boli hektické, ale po týždni sme si zvykli, zvládame i pracovať a za úspech považujem, že Adam nesedí celý deň s tabletom v ruke. Tomu som sa totiž chcela vyhnúť. Takže, ako dávame sociálnu izoláciu s takmer trojročným aktívným chlapcom a naviac do toho zvládame aj ako taký home office?
REŽIM
Vo všetkých článkoch o tom, ako zvládnuť túto situáciu, ktoré som čítala stálo, aby sme si spravili režim. Takže som nám ho spravila s tým, že ho po pár dňoch upresníme. Režim je naozaj dôležitý, ale minimálne v našej domácnosti nefunguje mať ho nejak extra presný.
Budíček máme podľa Adama, ustálil sa okolo šiestej ráno. Manžel nie je ranné vtáča, ten býva zalezený aj do ôsmej, takže ráno je najmä na mne. Ale mám to pomerne jednoduché, pretože Adam ráno veľa pozornosti nechce a často sa ide niekam hrať. Maximálne mu pomôžem s prezliekaním, keď si dá tričko naopak. Popritom chystám raňajky, som na notebooku (práca, objednať, jedlo, sociálne siete), ranná hygiena a niekedy cvičenie.
Raňajky máme spoločné a po nich je s Adamom chvíľu manžel, kým ja upracujem. Keďže ja pracujem len na polovičný úväzok a do veľkej miery samostatne, naopak manžel má pozíciu, kde musí byť často v kontakte s celým tímom a má častejšie videohovory, tak sa o Adama primárne starám ja. Ale v priebehu dňa si aj manžel vyhradí krátke bloky, kedy je s Adamkom.
AKTIVITY DOOBEDA I POOBEDE
- Cca 15 minút môže pozerať doobeda na tablete angličtinu (chodí na Helen Doron a majú aplikáciu s videami), ale nevyužíva to každý deň. Sama mu to nepodsúvam, iba keď sám príde, že chce pozerať angličtinu. Viac ho k tabletu nepúšťame, raz za pár dní mu ešte dovolíme Krtka pár dielov pozrieť. Obrazovke sa chceme (nielen) uňho čo najviac vyhnúť. Ak vás zaujíma prečo, odporúčam prečítať knižku Krotitelia displejov.
- Cvičíme. Väčšinou keď Adam sám vezme jogamatku a príde. Rád cvičí podľa desaťminútového videa Toddler Yoga alebo opakuje to čo ja. Ja si dávam 30-Day squat&push-up challenge, nejaké cviky ktoré mám z boulderingu na spevnenie, jogu, zdokonaľujem stojku na rukách a učím sa pozíciu vrány. Najlepšie sa cvičí hneď ráno, ale niekedy si zacvičíme aj podvečer.
- Čítame knihy. Kníh máme veľa, takže tam vydržíme až do konca karantény aj keby trvá rok (alebo dva, tých detských kníh má už takmer 380).
- Počítame. Adam ma brutálne počítacie obdobie, máme pár kníh, kartičky, ale počítať sa dá čokoľvek. Zatiaľ vie rátať do deväť, desať je jedna. Nedávno som zistila, že to vie aj po anglicky. Fascinujúce sledovať, ako nenápadne sa malé deti učia.
- Čítame časopisy. Puntík, Šikulka a Dráček sú pre predškolákov a bavia nás.
- … alebo zošity. Najlepšie sú KUMON (vydáva Svojtka) medzi ktorými vedie strihanie a bludiská. Od troch rokov sú aj rôzne Montessori zošity, ale z tých viem teraz pre Adama vybrať len pár aktivít. KUMON je pre niektoré deti už od dvoch rokov (Adama chytili až posledný mesiac, kresleniu a podobným aktivitám sa dlho vyhýbal).
- Adam sa sám hrá s dopravnými prostriedkami. Má toho veľa, ale už to berieme ako jeden veľký dopravný celok, ktorý je navzájom prepojený. Veľká drevená vláčikova dráha s depom, mostami a zastávkami, umývačka (kufrík z pikle.cz), smetiarske auto (Aiden Kids Concept), nákladné auto (Melissa & Doug), drevený traktor (Dřevotéka), hasiči, policajti aj sanitka (to keď sa stane na železnici nehoda), poschodová garáž (Little Dutch) a žeriav (Plan Toys). A šalina samozrejme!
- Strihá, kreslí, spája, razítkuje. Má malý stolík, kde má všetko nachystané a môže k tomu kedykoľvek sadnúť.
- Hráme spoločenské hry. Aké sú vhodné pre deti od 2,5 rokov nájdete v tomto článku. Najradšej má pexeso a Krtek Pojď si hrát.
- Skladá puzzle.
- Hrá na hudobné nástroje.
- Tancujeme a spievame.
- Hádzanie balónov.
- Varí vo svojej detskej kuchynke. Dala som mu jednu reálne špaldové cestoviny, ktoré nikomu nechutia a orechy, ale často chodí do misky s ovocím alebo do špajze a vyberá si ďalšie potraviny. Dovoľujem mu to len do tej miery, pokiaľ sa dajú ešte potom použiť k vareniu/jedeniu. Nechcem ho učiť plytvať.
- Stavia kocky alebo skladá čokoľvek ho napadne zo stavebnice Blok.
- Elipsaaaa. Tak nás zvoláva so zvončekom v ruke. Elipsu poznajú najmä rodičia detí v Montessori vzdelávacích zariadeniach. Ja som napísala do našej školičky, aký majú na elipse priebeh a aké básničky si hovoria, takže je to pre Adamka aj akési spojenie so školičkou.
- Zoberie si kôš na čisté prádlo a jazdí v dodávke/v lietadle.
Samozrejme nerobíme všetko každý deň, to nie je reálne stihnúť. Má svoje obľúbené aktivity ktoré nevynecháva každý deň, ale niektorým sa venuje(me) len párkrát za týždeň. Proste ako sa nám chce, žiaden tlak že teraz sa musí toto alebo tamto.
PROSTREDIE
Prispôsobili sme trochu viac prostredie našej domácnosti. Detská izba je kľudová, kde sa odpočíva, číta, hrá na hudobné nástroje (klávesy, akože gitara, akože bicie). V kuchyni si spravil manžel pracovňu (aby mal kľud a mohol aj telefonovať). Obývačka sa zmenila na herňu. Má v nej aj lezeckú stenu, rebriny, Piklerovej triangel a húpaciu dosku. Pohyb totiž treba. Ešte môže skákať na posteli v spálni. Keďže naša obývačka je skromná (gauč, na stene projektor a pár kníh), tak zvyšok je Adamove prostredie, kde má kuchynku, jednu malú skrinku na hry a najmä rozloženú vláčikovú dráhu a všetky dopravné prostredky To už si navzájom prepája a keď sa s tým hrá, ja mám čas pracovať. Akurát musím sedieť na gauči, ale stačí mu, aby som bola v tej istej miestnosti pri ňom.
ADAM BUDE MAŤ NARODENINY
Bude ich mať až začiatkom apríla, ale zhodli sme sa, že darčeky môže dostať skôr. Od nás dostal LEGO, od môjho brata poschodovú garáž Little Dutch a od mojej maminy žeriav Plan Toys. Darčeky sme mu dávali postupne v priebehu týždňa a všetky tri majú veľký úspech. Ešte dostane niečo od druhej babičky a dedka. Lego si vysýpa na jedno miesto uprostred obývačky a najmä večer skladáme celá rodina. Je to úžasne ukludňujúce a strávime s tým hodinu. Garáž sa spolu s vláčikovou dráhou stali neoddeliteľnou súčasťou obývačky, už ich ani neschovávam. A do tohto rozsiahleho dopravného komplexu zaradil aj žeriav. Fascinuje ma, ako ho to dokáže pohltiť a vie byť maximálne sústredený dostatočne dlho na to, aby som mohla i ja pracovať.
SAMOSTATNOSŤ
Kto ma sleduje dlhšie vie, že Adama vychovávam čiastočne v duchu Montessori. Najmä čo sa týka samostatnosti. Takže než aby som vymýšľala ďalšie a ďalšie aktivity, skrátka ho zapájam do tých každodenných činností, ktoré sa aj tak musia spraviť a ja ich odmietam robiť keď spí, aby som mala čas aj pre seba. Naviac tak Adam vie, že jedlo sa nenachystá samé a aj veci musí niekto upratať. My ich musíme upratať. Pred rokom a pol som písala tento článok Ako vedieme batoľa k samostatnosti, tak možno vás inšpiruje.
Obliecť sa vie aj sám, ale občas hrá hru, že je bábätko alebo nemá nožičky či ručičky a chce pomoc od maminky (mimochodom ručičky a nožičky má vtedy v servise. Ako to funguje netuším.) Čo ale zvláda je schovať veci naspäť do zásuvky (má komodu a v nej spodné tri zásuvky), samozrejme nie pekne, ale aspoň sa neváľajú po zemi, a zaniesť veci do prádlového koša. Na chodbe má ešte svoje miesto, vešiaky v jeho výške, kde si zavesí vestu, bundu alebo kabátik a stoličku, na ktorej sa obuje/vyzuje, a pod ktorú si topánky schová. Aby ich nenechával uprostred chodby keď sa vráti zo záhrady.
Pri upratovaní môže pomáhať pri umývaní okien (pozor aby nestál v otvorenom okne), vysávať, umývať zem, leštiť zrkadlo, Adam v poslednej dobe rád umýva riady (tie potom nenápadne po ňom doumývam), chystá taniere (tie mu musím podať, sú vysoko) na stôl a k tomu príbor. Chodí s tatinkom vynášať smeti a kompost na záhradu. Asistuje pri čistení akvária, utrie si, keď niečo rozleje, vie si z chladničky zobrať jedlo, naleje si vodu.
Pri upratovaní hračiek máme teraz trochu voľnejšie pravidlá. Nevadí mi, že má celú dobu rozložený celý ten dopravný komplex. Ale autíčka nesmú byť po celom byte. Ak si tam s nimi zájde v rámci hry, tak dobre, ale keď sa ide hrať s niečim iným, musia ísť na svoje miesto. Pred spaním popraceme aj Lego. Ak si doobeda vyťahá viac hračiek, som s tým v pohode, ale pred spaním sa musia schovať (kocky, skladačky, spoločenské hry, farbičky…). Aby sa nezničili, nepostrácali a aby sme sa v prostredí cítili dobre. K upratovaniu ho vediem od malička, takže to má prirodzene zažité. Nehovorím mu „Adam, uprac si“, ale niečo konkrétne. „Adam, schovaj prosím kocky, ja zatiaľ popracem vankúše, platí?“ Alebo dávam na výber. „Chceš upratať kocky alebo Lego?“ Upratuje si po sebe aj pastelky a utiera tabuľu keď dokreslí.
Pri varení je prakticky plnohodnotný asistent. Presýpa, mieša, krája. Tu ale upozorním, že Adam s nožíkom pracuje už viac ako rok a pol a preto nemám strach ani keď v ruke drží ten najväčší a najostrejší nožík. Verím mu a viem, že s ním vie manipulovať správne. Krájať dostáva len veci, ktoré zvládne (zeleninu, pečivo, ovocie) a keď si chce niečo ťažké vyskúšať, väčšinou už sám zhodnotí, že toto nezvládne a zavolá nás na pomoc. Varíme dvakrát denne, takže ak má záujem, môže sa kedykoľvek pridať. Ak vaše batoľa či predškolák nikdy nožík v ruke nedržali, tak skúste najprv tento vlnkovaný krájač alebo proste malý nožík.
NUDA
Pre dobro Adama mu neorganizujem každú minútu. Deťom to škodí. A naviac nuda rozvíja kreativitu. Niekedy musím pracovať a niekedy sa mi proste s Adamom nechce hrať. Hovorím s ním narovinu: „Adamko, prepáč, ale teraz potrebujem pracovať, potom sa spolu zahráme, dobre?“ alebo „Adam, mne sa fakt nechce, ja si budem teraz čítať a potom môžeme staviať“. Do piatich minút si nájde vlastnú zábavu. Buď sa ide hrať s autíčkami, listovať knihy (najmä tie obrázkové hľadacie) alebo sa ide starať o nejakého plyšáka. Milujem podozrivé ticho alebo mumlanie z jeho izby, to väčšinou znamená, že si „číta“ alebo číta plyšákom.
Samozrejme to ale vyžaduje aj maximálne kvalitný čas s ním. Najmä cez moje pracovné dni to striedam. Chvíľu sa venujem len jemu (žiadna hudba, žiaden mobil, žiadne povinnosti, len ja a Adam a nejaká hra, ktorú chce) a potom sebe (práca, čítanie, domáce povinnosti, sebarozvoj…). Takže nečakám, že sa bude celý deň hrať sám, ale doobeda i poobede si nájdem čas na to byť s ním v prítomnosti. A rovnako tak to robí aj tatinko a samozrejme máme i chvíle, kedy sme všetci spolu (raňajky, obed a večera, Lego, cvičenie, podvečer na záhrade, večerné čítanie).
SPÁNOK
Unavený človek = podráždený človek. Spánok je dôležitý a Adam našťastie stále spáva aj poobede (=rodičia môžu sústredne pracovať). Prvé dni bol docela problém, lebo chodil spávať neskoro, ale už sa to ustálilo. Obedujeme po dvanástej, potom sa chvíľku zahrá s tatinom (ja zatiaľ umyjem riady), prezlečie do pyžamka a okolo jednej ideme do postele. Prečítame knižku, porozprávame sa a o druhej väčšinou už spí. Vstáva pred štvrtou. Večeru mávame medzi šiestou-siedmou, potom sa spolu hráme, skladáme Lego, večerná hygiena a krátko po ôsmej už do postele. Opäť knižky, rozprávať sa a o deviatej už spinká. (Niekedy aj ja.)
ČERSTVÝ VZDUCH
Mať balkón je skvelé, dá sa sledovať dianie na ulici (aj keď teraz sa tam skoro nič nedeje, nikto nechodí) alebo sedieť len tak na slniečku. Mať záhradu je ešte lepšie, pretože tam sa vybehá, jazdí na odrážadle, skáče na trampolíne, hrabe sa v hline (pieskovisko už nemáme, ale našla som hlinu na muškáty), pozerá, ako začína kvitnúť záhrada (kríky a jahody), kope loptu, naučil sa hádzať lietajúci tanier, búcha kladivom do jednej vyhradenej tehly. A ja môžem sedieť a čítať si alebo sa hrať s ním, ale väčšinou si vystačí sám. Záhrada je proste radosť. Ale občas sadneme do auta a ideme niekam do prírody za mesto, kde nie sú ľudia, ale je tam obrovský priestor, kde môže jazdiť na odrážadle alebo utekať. A je tam čerstvý vzduch. Chodíme najmä cez víkend, pretože tam môžeme byť dlhšie a už od rána. Zmena je aj keď ideme v utorok pre mliečne výrobky z Bogarovho hospodárstva a vyniesť papier/plast/sklo do smetiakov pri križovatke.
POZOR NA CUKOR
Na to, čo je a koľko cukru za deň príjme sme si dávali pozor aj predtým, ale teraz obzvlášť. Dieťa nadopované cukrom sa mení na opicu, ktorá je schopná skákať do polnoci. Nakoľko teraz má menej pohybu než zvyčajne, príde nám logické tomu stravovanie uspôsobiť.
Takže keď si chce dať vanilkovú Matildu alebo čokoládový croissant, nevadí mi to na raňajky, ale nedovolím mu to po poobednom spánku. Rovnako tak ideme večer viac do kľudového režimu, kedy nehrá žiadna hudba a svetlá sú v celom byte stíšené. Už sa menej jašíme a pred zotmením ideme ešte aspoň na chvíľu na záhradu. Potom už len večera, popratať, Lego, hygiena a do postele čítať a spať. Uľahčilo to večerné zaspávanie, ktoré je oveľa kľudnejšie, než keby Adama o desiatej presviedčam, že už naozaj musí ísť spať a on namiesto toho visí na strope, lebo má stále veľa energie.
Keďže to ešte na pár týždňov v izolácii vyzerá, tak možno prídu nejaké zmeny alebo vylepšenia. Toto je náš stav po dvoch týždňoch.
No Comments