Piklerovej triangel – áno či nie?

Emmi Pikler bola pokroková maďarská pediatrička, ktorá prišla na tú dobu s prevratným prístupom k deťom v sirotinci. Kládla veľký dôraz na prirodzenosť, pohyb a tiež dobré vzťahy medzi deťmi a dospelými. Emmi Piklerová verila a súčasné poznatky jej dávajú za pravdu, že dieťa sa najlepšie vyvíja bez neprirodzených vonkajších zásahov. Je dôležité rešpektovať jeho tempo a individualitu. Deti sa učia skúšaním, skúsenosťou a hľadaním vlastných riešení.

Meno tejto výnimočnej ženy nesie aj tzv. Piklerovej triangel alebo tiež Piklerovej trojuholník. Bohužiaľ, v češtine často narážam na názov v mužskom rode, Piklerův trojúhelník. Prosím vás, tak je to zle. Piklerovej triangel. Bodka.

Čo to je?

Vlastne úplne jednoduchá pomôcka, ktorú v iných podobách pozná asi každý. Ide o rebriny, akurát že nie sú pripevnené k stene, ale tvoria akési áčko, stan alebo trojuholník, čo len chcete. A nie sú veľmi vysoké, pretože sú primárne určené pre deti. Malé deti. Väčšinou sa dopĺňajú o dosku, z jednej strany hladkú, z druhej so zarážkami.

Pomôcku nie je až tak zložité vyrobiť, ak máte doma alebo v okolí šikovného stolára. Pevná konštrukcia je základ, bezpečnosť detí je na prvom mieste. Výšku môžete tiež prispôsobiť, kto preferuje farby, drevo nafarbí. Dosku odporúčam tiež, pretože máte buď šmykľavku alebo ďalšiu pomôcku na vyliezanie (alebo keď ju nepoložíte na zem, ale na stôl, tak i preliezanie, ale to už vyžaduje pokročilejšiu motoriku).

My na takéto drevárske práce veľmi nie sme, takže sme Piklerovej triangel zakúpili. Po sondovaní českého i slovenského trhu sme sa nakoniec rozhodli pre firmu Antonie&Emma. Rebriny v takej podobe, ako ich máme my, na ich stránke už nehľadajte, pár dni po našej objednávke prišli s novou zostavou Faber. Ktorá je mimochodom super, dá sa parádne rozšíriť, nakombinovať, zabaví aj dospelých… no ale to už odbieham.

Prečo áno?

Nemám rada také to škatuľkovanie detí už od útleho detstva. Ty budeš operný spevák, lebo veľa kričíš, ty budeš plavec, lebo sa rád kúpeš… No ak by som mala nejako opísať a zaradiť Adamka, bez váhania je to horolezec. Na nohy sa postavil niekedy okolo ôsmeho mesiaca a ubehlo len pár týždňov, a on išiel vyššie a vyššie. Ani samostatná chôdza ho tak nelákala, ako výzva zdolať gauč, stôl, stoličku. Na parapetke pri okne v kuchyni je pomerne bežne. Asi má rád výhľad. Alebo prekážky.

Preto som nad Piklerovej trianglom zas tak dlho neváhala a krátko pred prvými narodeninami ho mal doma. Odvtedy je stále v kuchyni a neuplynie deň, kedy by naň aspoň raz nevyliezol.

Dobré rady

Veľmi odporúčam naučiť dieťa chodiť dolu. Čo najskôr. Vlastne to platí pri všetkom, posteľ, múrik na záhrade, schody… Čím skôr sa dieťa naučí chodiť dolu, tým menej sa oň budete báť. Ten strach tam bude stále a aj keď bude už profík, vždy je riziko, že spadne, ale prvé dni sa zamerajte na to, že keď chce hore, musí samé dolu. Adamovi to trvalo asi týždeň, vyliezol hore a už naťahoval ruky, že chce dolu. Potom bol týždeň tak zlomový, kedy sa učil, nešlo mu to, občas sa mu pošmykla noha. Teraz už ani neviem, kedy tam vylezie, lebo zíde dolu sám.

Nestojte mu za zadkom. A opäť, aj tu som zástancom väčšej dôvery v dieťa. Chce to trpezlivosť, pevné nervy, ale keď budete na dosah, dieťa bude vedieť, že tam ste a dáte ho dolu, či už ide o triangel, schody alebo posteľ. A nebude mať takú snahu ísť dolu samo, nenaučí sa to tak rýchlo. No priznávam, že občas je ťažké nájsť hranicu aby ste boli na dosah, keby náhodou fakt spadne a zároveň aby to bolo dostatočne ďaleko, aby sa dieťa na vás nespoliehalo.

Odstrániť hrany z okolia je síce tiež dobrá rada, no vzhľadom na veľkosť pomôcky môže byť dosť ťažké to dokázať. Ak nemáte veľkú prázdnu miestnosť ideálne pokrytú žinenkou, tak je to nemožné. No aspoň prezrite okolie, či fakt nehrozí, aby sa dieťa nenapichlo na niečo ostré alebo pri páde, v snahe sa zachytiť, nestrhlo vázu či lampu.

Nehovorte na dieťa, keď je sústredené. Ak stúpa hore, ide dolu alebo sa len rozhliada po okolí, akýkoľvek rozruch, áno i vaše zvolanie: „Preboha, kedy si tam vyliezol!?“ ho môže vyviesť z rovnováhy. A spadne. Spadne oveľa škaredšie, ako keď sa mu iba nepozornosťou pošmykne noha.

Pre koho nie?

Pre príliš úzkostlivých rodičov. Ak ste reálne uvažovali nad kúpu helmičky (nerobte to, prosím, dieťaťu to viac škodí než prospeje), ak mu stále stojíte za zadkom, jojkáte kedykoľvek spadne zo stoja na zadok alebo máte sústavne otvorené dlane nachystané 10 cm od jeho hlavy, keby nááááhodou narazí hlavičkou do steny alebo stola, keď za ním neustále voláte „Spomaľ, nechoď tam a dávaj pozor, spadneš!“, vtedy Piklerovej triangel nebude pre vás.

Pomôcka totiž nepredpokladá iba to, že dieťa sa na nej vyblázni a potrénuje hrubú motoriku, ale očakáva i poriadnu porciu dôvery od vás. Dôveru v dieťa, že to dokáže a že si neublíži.

Prečo to mať doma, keď preliezky sú aj na ihrisku?

• Pretože vonku občas prší a vtedy sa preliezky nehodia, občas sneží, fúka, je 35 °C alebo sa vám len nechce ísť von.
• Pretože preliezky na obľúbených ihriskách sú obsadené (staršími) deťmi a teenagermi.
• Pretože preliezky v parku nie sú tak úplne vhodné pre ročné deti.

Tak preto.

Takže za mňa áno. Aj manžel nedávno skonštatoval, že je to skvelá vec. Adamko hlasuje viackrát, pretože dieťa v pohybe = šťastné dieťa. A keď ho lozenie prestane baviť, vždy cez to môžete prehodiť deku, spraviť si stan a čítať si pod ním.