Poznámka

Na materskej | týždeň šiesty

Sobota

  • Tak krásny víkend by bolo škoda presedieť doma. Obzvlášť, keď mám energie na rozdávanie.
  • S manželom sme teda zašli do mesta. Vrátiť ďalšie prečítané knižky do knižnici, do cukrárne V Melounovém cukru, prejsť sa centrom a samozrejme do kníhkupectva pre dva výtlačky novinky Magický průvodce městem pod pahorkem.
    • Určite ste už zachytili, že Pasi Ilmari Jääskeläinen sa rozhodol napísať pre jednu knihu dva rôzne konce. Takže nestačí, že Fíni majú ten svoj podivný žáner “fínske podivno” a teda i magický realizmus v ich podaní je divný sám o sebe. Jääskeläinen podivnosť dotiahol do absurdna a keď prídete do kníhkupectva, vezmete prvého Magického sprievodcu, tá druhá kniha hneď za tým, ktorá sa volá rovnako, vyzerá rovnako, všetko sa tvári rovnako… môže končiť úúúplne inak.

Nedeľa

  • Prvá tohtoročná grilovačka u nás na záhrade. O dva dni skôr, ako minulý rok a opäť sme za „jedlo dňa“ zvolili hamburger. Tak dobrý, že i ja som si dala.
  • Doobeda sme zašli poriadne nakúpiť. Na grilovanie prišlo myslím okolo trinásť ľudí? Škoda, že so západom slnka sa tak rýchlo ochladí. Ale vydržali sme vonku dlho.
    • A ja mám zasadené jahody a pár ďalších byliniek. Jahôd bude tento rok 20 sadeničiek, ak budú plodiť tak ako minulý rok, budú jahody každý deň.
  • Keď všetci odišli, aj napriek únave som zvládla popratať, akurát potom mi prišlo neskutočne zle. Asi som si mala dávať väčší pozor na jedlo.

Pondelok

  • 4:50 ráno. Budím sa na pocit, že mi asi odtečie plodová voda. Pár sekúnd potom, len čo sa zdvihnem z postele, mi je to jasné. Do kúpeľne odcupitám. Vôbec to nie je ako v amerických filmoch, voda môže odtekať aj postupne v priebehu hodín, čo sa ukáže ako môj prípad.
  • V kúpeľni sa vzápätí rozplačem, pretože mi jasné, čo nasleduje. Adamko sa chystá na svet.
  • Budím manžela a nevieme tomu uveriť. Celé nám to príde neskutočné, hoci na túto chvíľu sme čakali.
  • Keďže kontrakcie zatiaľ nemám, do pôrodnice neponáhľame. Ľahké raňajky, sprcha, popratať, skontrolovať veci.
  • O necelé tri hodiny neskôr som už na príjme v pôrodnici FN Bohunice. Robia mi monitor, kontrolu, evidujú ma, UTZ a odhad váhy. Vraj by mal mať okolo 4 200 g. No, malé bábätko som ani nečakala.
  • Keďže som stále bez kontrakcií, ešte je zbytočné ma dať na pôrodný box. Ale s odtekajúcou plodovkou ma domov neposielajú, presúvam sa na JIPku. Manžel tam byť so mnou nemôže, ale od druhej do šiestej sú návštevné hodiny, takže vtedy príde.
  • O tretej kontrakcie stále nikde, s manželom dvakrát vyjdeme všetky poschodia. Treba Adamka popohnať. Snažím sa niečo málo zjesť, najmä energetické. Robíme si srandu, že malý sa narodí o jedenástej, lebo to bola jeho hodina. Keď začnú prvé kontrakcie, stále mi je do smiechu. Teším sa z každej silnejšej, pretože ma približuje k Adamkovi.
  • O šiestej už to celkom bolí, ale na pôrod to stále nie je. Manžela posielajú domov, ja idem do sprchy. Teplá voda je na kontrakcie uvoľňujúca.
  • O deviatej to už vidia na presun na pôrodný box. Kontrakcie pravidelné, aj keď nie tak silné, aby to bolo na rýchly pôrod. To už začínam tušiť aj ja, že jedenástu asi nestihne, takže si pýtam voľný nadštandard s vaňou. Keď to má trvať dlho, nech mi je aspoň príjemnejšie vo vode.
  • Natočia monitor, presun vecí, klystír, zoznámenie s príjemnou pôrodnou asistentkou, zabývanie sa na pôrodnom boxe, príchod manžela, ďalší monitor. Už sa to pomaly rozbieha. Žiaľ, pomaly. Tak idem do vane, lebo bolesti už sú poriadne.
  • Blíži sa polnoc. Bolesti začínajú byť ťažko zvládnuteľné, dobrovoľne si pýtam epidurál, ktorý som pôvodne nechcela. Vaňa nestačí, mám problém to predýchať.

Utorok

  • Prvých päť hodín dnešného dňa bolo najbolestivejších, najdlhších a najkomplikovanejších v mojom živote. Viac menej sa mi to zlieva.
    • Epidurál sa nepodarilo napichnúť, dostávam mnou riadený oblbovák rovno do žily. Anestéziologička je skvelá, dlho ma pozoruje, že mi to zaberá a nemám nežiadúce reakcie. Keď odchádza, praje mi veľa šťastia.
    • Anestetikum funguje, cítim sa síce oblbnutá, ale kontrakcie viem v tichosti predýchať. Problém je, že pôrod postupuje neskutočne pomaly. Som hladná, unavená, bolí to a viem, že to najťažšie je stále predo mnou.
    • Obdivujem manžela, ako to zvláda. Najmä psychicky. Je vždy po ruke s vodou (mám úplne vyschnuté v puste, pijem medzi každou kontrakciou), masíruje chrbát, kam mi strieľa neskutočná bolesť, prikrýva mi nohy, lebo mi je stále zima, pripomína, ako mám správne dýchať. Snažím sa, ale sama cítim, že je niečo zle.
    • Dostávam druhú kanylu do druhej ruky a cez ňu dávku oxytocínu. Treba mu pomôcť.
    • Neviem, ako dlho to trvalo. Kontrakcie mám snáď nonstop, oblbovák kvôli oxytocínu nefunguje, namiesto predýchania kontrakcie dostávam kŕče, keď na minútu zatvorím oči, mám pocit, že ubehla hodina.
    • Po piatej ráno sa pýtam, či skončím na akútnom cisárskom reze. Tuším to. Skúšajú poslednú možnosť, ale nepomáha.
    • Zastavenie kontrakcii je neskutočné. Funguje okamžite, ale tá triaška, to doteraz nechápem. Od toho okamihu je to pre mňa ako v dramatickom americkom filme. Obviazať nohy, cievkovanie, ukľudňovanie, pusa od manžela, možno nejaké injekcie, čo ja viem, už to nevnímam, celá sa klepem, kontrakcie sa presúvajú do svalov a tadiaľ uvoľňujú, vraj je to normálny jav, presun na operačnú sálu, je tam zima, dostávam záchvat paniky, plačem, znova ma ukľudňujú, všetko mi vysvetľujú, čo sa bude diať, aj tak tak to nevnímam, stále sa trasiem, ale doktor vtipkuje, snažím sa, vidím kyslíkovú masku, asi… nádych… tma.
  • Niekto mnou presúva, niekam ideme, vidím v pozadí manžela? Neviem, koľko je hodín, ani kde som, prinášajú mi bábätko v zavinovačke, to je môj syn, Adamko, môžem mu dať pusu. Výťah, chodba, nejaká izba, nejaké sestričky alebo doktorky okolo mňa. Prichádza manžel, počujem, ako mu niečo hovoria, a že mobil mi má dať na stolík, ideálne do nabíjačky, ktovie, prečo som si zapamätala zrovna toto. Znova prichádza manžel, tentokrát i s Adamkom, je v takej presklenej postieľke. Stále som mimo, mám veľa odpočívať, spať, poobede príde znova na chvíľku.
  • Do obeda prídem k sebe, Adamka mi nosia na priloženie, poobede bol so mnou aj manžel, potom išiel na polhodinu za malým ešte. Na brušku mám piesok, nemôžem sa hýbať, celé je to divné, ale každou hodinou sa cítim lepšie, píšem si s manželom, posielam mu fotky Adamka, keď mi ho nosia.
  • Večer sa zvládnem sama postaviť, dôjsť do sprchy, netočí sa mi hlava, cítim sa dobre. Oproti nočným kontrakciám mi je vlastne dokonalo. Pýtam sa na nadštandard, chcem byť od zajtra s manželom. Ale som tak šikovná, že doktor ho schválil už ten večer. Píšem manželovi, že môže prísť. Od tej chvíle sme znova spolu.
  • Na večeru dostávam bujón a zjem v ňom namočenú polovicu rohlíka. V tejto chvíli je to gurmánsky zážitok. Kedy som vlastne naposledy jedla?

Streda

  • V noci som mala častejšie kontroly, nosili mi Adamka, manžel sa vyspal na matraci, ja v nepohodlnej polohe na chrbte, mám úplne suché hrdlo, nemôžem si ani kýchnuť. Bolí to, ale dostávam infúzie od bolesti, takže sa to dá zvládnuť.
  • Cez deň rehabilitujem, snažím sa pohybovať v rámci možností, ale zároveň aj odpočívať. Idem dokonca s manželom do bufetu, len sa prejsť, ja mám ešte diétu. Zvládnem aj pár krokov von pred budovu, na vzduch.
  • Robím, čo môžem, aby som sa dala čo najrýchlejšie dokopy. Trávime čo najviac času s Adamkom, bavíme sa, ako prebiehal pôrod, manžel ma upokojuje, že to nie je moja chyba, Adamko je skrátka veľké bábätko (4 440 g a 37 obvod hlavičky), neporodila by som ho. Doliehajú na mňa hormóny, ale viem, že musím byť silná. Snažím sa s tým vyrovnať.
  • Večer sa rozhodneme, že chceme Adamka na izbu. Odporúčali mi to až od ďalšieho dňa, lenže ja sa potrebujem rozkojiť a cítiť, že mám naozaj dieťa. Nechcem ho vidieť iba občas. Celé to bol šok a skok, chcela som čo najprirodzenejší pôrod a skončila som v celkovej narkóze pod skalpelom. Chýba mi ten proces zoznámenia sa s čerstvo narodeným bábätkom a závidím manželovi, že on s ním mal bonding.
  • Dostávame veľké inštrukcie ohľadom starostlivosti o novorodenca. Ujme sa ma skvelá sestrička, ktorá mi pomôže s technikou kojenia a ja sa cítim istejšia, že túto noc zvládneme. Aj keď je jasné, že budeme chodiť pre dokromovanie. Laktácia po cisárskom reze zvykne nastúpiť neskôr.

Štvrtok

  • V nemocnici je to samá vizita. Sestričky a doktorky z gynekologického oddelenia, z detského oddelenia, niekto ohľadom matriky, fyzioterapeutka, upratovačky, raňajky, obed, olovrant, večera, vizita ráno, poobede i večer. Návštevné hodiny využívame k spánku, do pôrodnice príde za nami len môj brat, na pár minút doniesť pár vecí.
  • Laktácia sa rozbieha, dokrmujeme, ale zatiaľ to vyzerá nádejne.
    • Opäť mi pomáha sestrička z detského, prsia sa mi začínajú nalievať a opúchať, malý má problém s prisatím, ale s jej pomocou si poradíme, hoci klobúčikom sa nakoniec nevyhnem. Nevadí, hlavne že bude mať Adamko čo najviac mlieka odo mňa. Doma sa popasujeme s technikou, až sa prsia ustália.
  • Manžel to ešte nevzdal, síce zaspáva na stoličke, ale ohromne mi pomáha. Mám rozostup brušných svalov, niekoľko centimetrovú jazvu na bruchu, musím sa šetriť, čaká ma 3 až 6 mesiacov rehabilitácie, než sa dá brucho dohromady. Nemala by som nosiť nič ťažšie, ako je moje dieťa, lenže moje dieťa je ťažké samo o sebe. Nehovoriac o obmedzenej pohyblivosti v dôsledku ani neviem koľkých stehov.
    • Výborne sme sa zosynchronizovali čo sa týka v starostlivosti o Adamka. Prebaliť, odvážiť, nakojiť, znova odvážiť, zapísať. Adamko je úžasné bábätko, stále spí, budíme ho len na kojenie, ani neplače. Je strašne nádherný, aj keď to vám o svojom dieťati povie každý rodič. Ale Adamko je fakt nádherný. Veľký, s vlasmi po Majovi a noštekom nevieme po kom. Najradšej by som ho celého vybozkávala a vystískala. Rodičovská láska je naozaj zvláštna vec.
  • Ale úprimne, stále tomu neverím. Ja mám syna!

Piatok

  • Všetko sa deje z hodiny na hodinu. Prvé kojenie, kedy nepotrebuje dokrm ma takmer rozplače. Celkovo na mňa začínajú doliehať hormóny.
  • Cítim sa stále lepšie, chodím, v sprche už nepotrebujem pomoc druhej osoby. Zamilovala som si sladký nemocničný čaj.
  • Dostali sme krabicu s rôznymi vzorkami, letáčikmi i výrobkami.
  • Len škoda, že strava je nič moc. Nechutí mi a dostávame podozrivo veľa pečiva. Našťastie mi manžel chodí do neďalekého Campusu pre poriadne jedlo, ovocie i zeleninu. Dokonca i pediater pri vizite povedal, že ako zdravo si tu žijeme.
  • Stále ma trápi podráždene hrdlo, vraj je to kvôli intubovaniu. Jediná poloha, v ktorej môžem spať je na chrbte, lenže vtedy ma to dráždi najviac. Vincentka, Hašlerky a pastilky musia byť vždy po ruke, ideálne i teplý čaj.
  • Do vizity ďaleko, manžel šiel na večeru, Adamko krásne spinká. Otváram Magický průvodce městem pod pahorkem a doprajem si luxus čítania. Aspoň prvých pár strán.
  • Ak bude všetko v poriadku, zajtra môžeme ísť domov. Už zajtra! Myslela som, že tu budeme tak do nedele, možno pondelka. Je to tu vyčerpávajúce, no stále je skvelé, že máme zázemie ľudí z oboru a so skúsenosťami, takže akýkoľvek problém môžeme hneď vyriešiť, akákoľvek otázka je hneď zodpovedaná. Personál je tu naozaj výborný, musím ich pochváliť a som rada, že som si vybrala túto pôrodnicu.

7 thoughts on “Na materskej | týždeň šiesty

  1. Rozmýšľala som či budeš v najbližšej dobe po pôrode pokračovať v týchto článkoch, lebo aspoň mňa osobne veľmi baví ich čítať a som rada, že si si našla popri novorodencovi tú chvíľku! Mimochodom, ešte raz gratulujem 🙂 Z celého článku však bola cítiť taká rozpačitosť a skôr smutné pocity, aj keď ide o takú radostnú udalosť. Ale to chápem, aj keď som to sama zatiaľ nezažila. No chcem ti povedať, že to je úplne v poriadku. Je úplne pochopiteľné, že ak si človek pri všetkej dobrej vôli niečo naplánuje a nakoniec je to úplne inak, je z toho frustrovaný. Nehovoriac o takej dôležitej veci akou je dieťa. Takže sa pre svoje pocity vôbec netráp, máš na to právo, a vedz, že raz tie pocity zmiznú 🙂 Veľa zdravia prajem celej rodine 🙂

    • Ďakujem :).
      V článkoch sa pokúsim pokračovať, aj mňa samú baví spätne vidieť, aké to bolo.
      Priznávam, že samotný pôrod, respektíve cisársky rez ma rozhodili. Pri celom tom tešení a čakaní som ani raz nemyslela na to, že by som tak skončila. Z celého srdca som si priala prirodzený pôrod a bola som pripravená na všetko. Ale na pôrod sa asi nedá vždy tak úplne pripraviť, bolesť bola neúnosná a svoju úlohu zohralo aj to, že Adamko je skrátka veľký. Myslím, že by to mohlo dopadnúť aj horšie a cisársky rez bol nakoniec pre nás oboch tým najlepším možným riešením. No bolo to niečo, na čo som nebola pripravená.

      Ale teraz je to už oveľa lepšie, sme doma, spoznávame sa, prekonávame problémy s bruškom a celé je to oveľa pohodovejšie, než v pôrodnici. Ale najmä už sa skutočne cítim ako mamina, aj keď občas mám ešte drobné pochyby, či to robím správne. No to k tomu asi patrí, zrejme sa niktorá žena nestala matkou a hneď si bola vo všetkom istá.
      Moc ďakujem za milé slová 🙂

  2. Ufff, ty si bojovník! Máš môj veľký obdiv, ako si to zvládla. Ja by som tam 3x omdlela, 4x sa povracala a aspoň 10x by som sa pokúsila o útek! Naozaj výborne napísaný článok, ktorý som aj ja, ako ne-mama zhltla na jedno nadýchnutie 🙂 Tak dúfam, že budeš v článkoch pokračovať, veľmi rada budem sledovať ďalšiu vašu cestu a máš naozaj výborného manžela. To je taká životná výhra, takže gratulujem ku krásnej rodine 🙂

    • Ďakujem Petra. V tej chvíli som aj ja mala chuť niečo spraviť, lenže ono to moc nejde. Kontrakciám sa nedá povedať, aby počkali alebo sa zmiernili. 😀 Proste sú a nie každý ich vie znášať tak dobre, príprava-nepríprava. Takže to chce len predýchať.
      V článkoch sa pokúsim pokračovať, teraz už začína tá veselá časť, sme doma, s Adamkom prekonávame prvé problémy s bruškom a myslím, že veľa vecí sme už vychytali, takže uplakaných chvíľ je čoraz menej. Túto noc som dokonca spala dohromady 8 hodín! Jasné, s dvoma prestávkami na kojenie, ale 8 hodín! Dnes sa cítim plná energie. 😀
      A manžel je to najlepšie, čo ma spolu s Adamkom mohlo stretnúť, tento týždeň je s nami doma a pomáha neskutočne moc. Od budúceho bude síce chodiť do práce, ale len na cca 6 hodín. A je to naozaj skvelý otec, nebojí sa ničoho, čo sa týka starostlivosti o malého. Len teda kojiť nemôže, ale vo všetkom ostatnom je rovnocenným partnerom a rodičom. 🙂
      Ešte raz ďakujem za milý komentár.

      • Ty si pár dní doma z nemocnice a už si schrupneš 8 hodín? Hmmm…. ostatným mamičkám to snáď ani nehovor, závisť je zlá 😀 😀 V novom článku som čítala, že si obaja s manželom môžete aspoň čiastočne dirigovať prácu z domu, to je naozaj úžasné. Ocením, ak vo svojich článkoch spomenieš aj manželove dojmy/zážitky z celej tejto životnej zmeny 🙂 Možno sa ostatní oteckovia nechajú inšpirovať – alebo sa aspoň nebudú chcieť nechať zahanbiť 🙂

  3. V prvom rade veľká gratulácia k synáčikovi, komplikácie si človek nevyberie a je skvelé, že to napokon všetko dobre dopadlo a ste obaja zdraví, to je najdôležitejšie 🙂 Prajem vám obom čo najviac zdravíčka a aby sa vám ako rodičom darilo, nech malý poslúcha 😀

    • Všetci traja moc ďakujeme. 🙂
      Každým dňom je to s Adamkom krajšie a lepšie, ja sa cítim lepšie a už nemám také problémy s pohyblivosťou, aj keď so zdvíhaním ťažších vecí musím byť stále opatrná. Ale manžel pomáha, takže prvé dni doma s bábätkom sú dosť pohodové (až na občasné bolesti bruška, ale i to už vieme vychytať a pomôcť mu).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *