Boli hračky v období prvého polroka, boli hračky v prvom roku a už to vyzeralo, že nebudú hračky v roku a pol. Adam sa totiž takmer s ničím nehrával. Leto malo priority inde. Pohyb, byť vonku, cestovanie.
Veľa čítal a veľa sa hýbal. To mu stačilo. Medzi jediné obľúbené predmety patrilo čokoľvek, čo sa dalo ťahať alebo tlačiť. Až ku koncu leta pribúdala nová obľúbenosť. A aká veľká!
Máme ju u rodičov v mojej detskej izbe. Drevená vláčiková dráha. Tá z IKEA, ale kompatibilná s ďalšími. My už sme ju pre Adamka rozšírili aj o sadu z Lidl a odhadujem, že ešte budú nejaké pribúdať. Na Slovensko k rodičom jazdíme väčšinou večer, aby cestu prespal. Príjazd okolo desiatej v noci, polospánok aj pri presune z auta, no v okamihu, ako vkročíme do izby, je v plnej pozornosti, vykrikuje „tutúúúúú“ a uteká ku krabici s vláčikom. Spať ide o polnoci a rozloženú dráhu v izbe preskakujeme až do odchodu.
Ešte aby som sa vrátila k tomu ťahaniu a tlačeniu. Na tlačenie pred sebou má pelikána pána Kačera, ktorého som za kúpila náhodou v Piešťanoch na Kolonádovom moste. Neplánovane sme boli u našich týždeň a Adam tam nemal žiadne hračky. Naviac väčšinu času pršalo a ja som mu nezobrala ani oblečenie do dažďa. Takže som len zašla do mesta a kúpila troje hračky. Pán Kačer s prehľadom vedie doteraz, vodí ho aj po vonku. Oveľa väčšej obľube sa teší drevený traktor s vlečkou, ktorý mu kúpil dedko a kde sme pripevnili malý káblik (fotky na konci článku). A úplne TOP je žltá veľryba, ktorú ťaháme veľmi často. Žiaľ, tým ako je úzka, je pomerne nestabilná. I tak s nami ale pocestovala po veľa rôznych miestach, od južných Čiech až po Košice.
Z pohybových pomôcok musím opäť a znova vyzdvihnúť Piklerovej triangel. Väčšej obľube sa začala tešiť aj húpacia doska Utukutu, ktorú sme mu dávali už pred rokom. Kedysi ju rád podliezal, no teraz sa na nej i húpe alebo si číta. Alebo na nej sedíme spolu a húpeme sa spoločne. K Vianociam dostane do detskej lezeckú stenu a rebriny a ja som zvedavá, ako na to bude reagovať. A ešte molitánový Zajko Majko, na ktorom sa začal húpať (a po prvom narazení si brady i bezpečne padať), je celú jeseň často okupovaný.
Poďme ale k menším hračkám. V lete začal dávať čoraz viac jednu kocku na druhú a teraz už stavia pekne vysoké veže. Začína kockové obdobie.
Do kasičky sme mu odkladali drobné a keď sa po polroku kasička naplnila, za nazbierané korunky sme mu kúpili merino bodyčko a zvukostrom. Zvukostorm si získal všetkých, vrátane návštevy a asi nie je človeka, ktorý by si u nás guľôčku nepustil. Na základe toho dostal od dedka guľôčkovú dráhu. Z Lidla. Adama baví guľôčku púšťať i tam a často chce, aby sme mu dráhu poskladali, obrovská nevýhoda ale je, že dráha je neskutočne nestabilná. Spojte si to s ešte nepresnými batoľacími prstíkmi a stále ju opravujete. Čo po pár minútach prestane baviť i dieťa. Takže skvelý nápad, len by to chcelo niečo stabilné.
Jaj, skoro som zabudla. Trampolína a drevený domček s kĺzačkou a pieskoviskom. To sme koncom leta kúpili Adamkovi na záhradu a obzvlášť trampolína vedie. A aby som pri tom pohybe ešte ostala, tak začal jazdiť sám na odrážadle. Dvojkolesovom (lebo iné ani nemal). Prečo sme sa hneď od začiatku rozhodli ísť do re pella som písala v tomto príspevku na IG.
Jedným z ďalších dôvodov, prečo Adama hračky pár mesiacmi takmer nezaujímali bolo aj to, že ho zaujímal reálny život. Chcel sa do všetkého zapájať a viac menej iba opakovať to, čo robia dospeláci. Ohromne pokročil v samostatnosti a kto nás sleduje dlhšie vie, že my ho v tom radi podporujeme, vkladáme mu na vkus niektorých až príliš veľkú dôveru a Montessori u nás nie je neznáme slovo. A keď zrovna nepomáhal, tak chodil s akuskrutkovačkou a všetko akože vŕtal. Ale fakt všetko a niekoľko týždňov. To bolo neustále počuť, ako vydáva zvuk napodobňujúci vŕtanie a beda ak sa akuskrutkovačka niekam schovala (neskôr našiel tavnú pištoľ a stačila mu aj tá).
Čo ďalej? Autíčka. Ani neviem kedy a ako to prišlo, no zrazu som ho videla sa hrať na zemi. Posúval si autíčko a hovoril „brm brm“. Dával autíčka do jednej rady. Jazdil s nimi po nábytku aj po nás. Brával ich von. A máme tu autíčkove obdobie. Máme ho každý deň a niečo mi hovorí, že bude trvať ešte veľmi dlho.
Po autíčkach prišli zvieratá. Vlastne to vieme úplne presne, že začalo koncom októbra na Malte, kedy sme mu v miestnom akváriu kúpili čierneho koňa (na fotke nie je). Figúrku od firmy Schleich. Našťastie sa dajú zohnať aj u nás, pretože starí rodičia ocenili možnosť zohnať náučnú a malú hračku a my fakt, že môžeme rozširovať zbierku. Zvierat pribudlo, hráva sa s nimi, no ten prvý čierny kôň, ten vedie. A mňa večer čaká pátranie, pretože sa nám niekam schoval, Adam si ho samozrejme chcel zobrať do mesta, spomenie si naň a pýta sa „hijé hijé?“ a keby v hračkárstve nie je taká fronta, tak mu idem kúpiť nového.
Lego Duplo. Prvé sme mu kúpili na letisku v Kodani, keď sme sa vracali z USA. Taká tá základná sada LEGO DUPLO My First 10858 Moji první skládací mazlíčci. Spočiatku iba rozkladal, no už pár týždňov skladá. A ohromne sa na to sústreďuje. Od starých rodičov nedávno dostal hasičské auto a s tým jazdí, chápe, že je tam oheň a ten pá, chodí s panáčikom. Som veľmi zvedavá, ako sa mu bude páčiť vianočný darček, ktorí mu babka s dedkom pripravili. Duplo vláčik.
Batoľatá v tomto období majú často presýpacie obdobie, takže aj Adam presýpa všetko, čo sa dá. Kávové zrná, fazuľu, kamene, bambuľky alebo vodu. Z čohokoľvek kamkoľvek. Výhodou je, že sa dá rôzne obmieňať a keď zapátrate v kuchyni, vyjde vás to na 0 korún.
Manžel priniesol zo služobnej cesty drevené rybičky s veľkým otvorom, vďaka ktorému sa dajú chytať na udicu. Samozrejme je Adamko ešte motoricky mladý na to, aby to zvládol, takže ich zaháčkuje manuálne, pekne rukou dá háčik tam kam patrí. Natiahnem do izby meter a prenášame rybičky z jedného rybníka do druhého. Hovorí pri tom „tututututu„, ako keď cúva auto.
Z hračiek ešte spomeniem jednu a to vkladačku. Akurát tu sme celkom nespokojní s ponukou. Celkom sa mi páči vkládačka – základní tvary od Goki, má 5 základných tvarov. Problém je, že krabička je nízka a keď dieťa vhodí prvý tvar, tak ten sa s najväčšou pravdepodobnosťou trošku posunie, neostane priamo pod otvorom a tak keď vkladá druhý, tak ten prvý ho blokuje. A dieťaťu tak nejde vložiť, aj keď vkladá správny tvar do správneho otvoru. A batoľa fakt ešte nechápe, že mu tam niečo blokuje, takže Adam vždy len nadvihol vršok, nahádzal to tam všetko a odišiel.
Druhú máme korytnačku tuším z Lidla, neviem, dostal ju minulé Vianoce od rodiny. Zaujíma ho iba ten „pancier“ do ktorého vkladá tvary, čo mu ale dlho vadilo bolo, že sa vkladá z dvoch strán. Tri tvary na jednu a tri na druhú. Proste tam chýba tá Montessori jednoduchosť a je to až pre batoľatá, ktoré už majú vkladanie viac nacvičené. Našťastie Adam sa to naučil v Montessori centre, kde majú najvhodnejšie pomôcky a doma na dvoch klasických Montessori boxoch, ktoré som predstavovala v článku o hračkách pre prvý rok.
Začína kresliť. Prvé voskovky dostal od recepčnej v lounge na letisku na Malte. Mňa by ani len nenapadlo mu ešte ukazovať kreslenie, no ukázalo sa, že Adam si občas rád kreslí. Respektíve čmára. Tak už má voskoviek trošku viac (oni sa radi lámu) a najmä veľký papier. Nie je to aktivita, ktorej by sa venoval často, no keď už sa do toho sem-tam dostane, tak sa vie sústrediť.
O knihách v tomto období som už písala (článok: 17 obľúbených kníh 18 mesačného batoľaťa), ale chýba tam jedna skôr hracia. Doslova hracia. Je to klavír. Máme ju z USA, takže o nej nájdete v článku o knihách, ktoré sme tam Adamkovi kupovali. Túto si vlastne vybral sám. Existuje aj slovenská a česká verzia, akurát majú menšie klávesy. Pre deti asi v pohode, no mne sa na ne hrá trošku horšie. V tej slovenskej, ktorú máme u mojich rodičov, poznám len asi polovicu pesničiek. No moja mama poznala všetky. Akurát nechápeme, prečo je tam i Happy Birthday.
Na záver už len dve viac menej praktické veci. Prvá je malý ručný šľahač na mlieko, ktorý za 29 Kč kúpite v IKEA. Ten o stovku drahší z Tiger neberte, je výrazne horší a po prvom dni letel do koša. Ten z IKEA slúži doteraz a verte mi, dáva mu zabrať. Mimochodom, našľahaný čaj chutí podľa Adamka lepšie.
Druhá vec je pre niektorých rodičov možno nebezpečná. No ja zastávam názor, že keď Adamka naučím veci používať správne a hlavne z nich nerobím nič zakázané, tak výrazne eliminujem možnosť nebezpečenstva. Takže sviečky. Adamko vie, že sviečky pália, miluje ich sfúkavanie, na cintoríne zvyčajne zapálime viac sviečok na cudzích hroboch než na tých našich, už zistil, ako sám zapáliť sirky, zničil jeden zapaľovač a pozor, ani raz si nespálil obočie ani vlasy. Prsty áno, práve pri sirkách, keď ju držal príliš blízko a ona sa mu fakt škrtaním zapálila, čo nečakal, no hneď ju odhodil a už si dáva pozor, a presne tak som to chcela, aby sa naučil vlastnou skúsenosťou, takže teraz za mnou chodí aj so zápalkami alebo zapaľovačom a chce moju prítomnosť vždy.
A to je všetko. Pre doplnenie, Adamko má aktuálne 20 mesiacov, toto všetko vyššie vymenované ho baví niekoľko týždňov, niektoré i niekoľko mesiacov.
1 Comment
[…] Hračky pre batoľa po 18 mesiaci […]